Hradisko Gréckokatolícka Farnosť: Filiálka História

Obec Drienica leží pod južnými svahmi Čergovského pohoria, v hornej časti potoka Šomka, prítoku Torysy. Leží štyri km severne od Sabinova. Miestna komunikácia sa v Sabinove napája na cestu 1. triedy č. 68, ktorá kopíruje prastarú, neskôr kráľovskú cestu údolím Torysy z Potisia do Poľska.

Nadväzuje na železničnú trať č. 188 Košice - Prešov - Plavec, s pokračovaním na štátnu hranicu. Komunikácia v hornej časti obce plynulo prechádza do rekreačno-športového strediska areálu Drienica - Lysá hora. Dominujú v ňom zimné športy, vynikajúce podmienky sú pre letnú a zimnú turistiku, je možné si vybrať zo širokej ponuky ďalších oddychových aktivít. Oblasť je prepojená turisticky značkovanými chodníkmi s horským strediskom Čergov.

Tu nadväzuje na starú bardejovskú cestu, idúcu z Ľutiny údolím potoka Ľutinka cez Majdan, Podbaranie, Ambrušovce, Čergov, Hertník do Bardejova. Z Čergova, idúc po hlavnom hrebeni za horským sedlom Priehyba, natrafíme na starú horskú kráľovskú cestu, idúcu z Ľutiny okolo Hanigovského zámku cez hrebeň do Poľska.

Na Čergove je odbočka na obec Hradisko a Prešov. Zaujímavá je aj návšteva zaniknutých lesných osád Ambrušovce a Baranie. V druhej z nich sa možno priamo z prameňa osviežiť dúškom znamenitej horskej vody.

Administratívne je obec začlenená do okresu Sabinov, kraj Prešov, v rokoch 1960 -1996 do okresu Prešov, kraj Východoslovenský. Obec Drienica do r. 1953 pozostávala z dvoch častí - historickej Šomy na hornom konci a z osady Pred Šoma, ktorá patrila Sabinovu. Hranicu tvoril drevený môstik, ktorým cesta križovala prúdnicu potoka Šomka, dnes oproti domu č. 175 Jozefa Mačišáka.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 445 m. Výškové rozpätie chotára sa pohybuje od 375 do 1068 m (kóta Lysej hory). Chotár leží na rozčlenenej nižšej vrchovine centrálno-karpatského flyšu a na masívnej hornatine vonkajšieho flyšu. Chotárom pretekajú Čierny potok, potok Šomka, prameniace v Čergovskom pohorí, a jarok Kapolna, prameniaci v chotárnej časti Stročinec. Obec leží v údolí potoka Šomka.

Roztratené modravé drevenice, učupené vo venci záhrad po oboch brehoch potoka, so slamenými strechami, drobnými okienkami mihotavých svetiel petrolejok, sa v rieke času pretavili na moderné novostavby so všetkým komfortom 21. storočia. Pre nadšencov turistiky a objavovania uvádzame, že na východ od Hanigoviec bola v roku 1411 doložená existencia hory, zvanej „Brána - Abranhegye”. V blízkosti nej, na jednej z uvedených ciest, zrejme musela existovať brána - zásek. Horu sa zatiaľ nepodarilo lokalizovať.

Potok Šomka bol pôvodne plytký jarok. Ako hovoria kroniky, po obrovskej potope v noci z 24. na 25. augusta 1813 sa jeho koryto podstatne prehĺbilo. Ale až po záplavách 20. Sabinova, vinúca sa korytom potoka alebo po jeho okrajoch, celkom zmizla, sa v máji 1947 započalo s výstavbou terajšej komunikácie (ukončenej v r. 1952) a v jeseni 1947 s veľkou reguláciou potoka (ukončenej vr. Na vyšnom konci za obcou, v Blaščákovej záhrade, je ešte stále možné nájsť zvyšky starého mlyna, ktorý bol funkčný do konca štyridsiatych rokov minulého storočia.

Jeho posledným vlastníkom bol Ján Motura, predtým barón Huszár. Po 2. svetovej vojne ho spravoval Ján Blaščák. V 1. polovici 19. storočia vlastníkom mlyna bolo mesto Sabinov, spolu s ďalším malým mlynom v osade Pred Šoma. V súvislosti s „jaročkom”, prameniacim v Stročinci, sa uvádza, že v týchto miestach, v okolí hlbokého úvozu, bola lokalizovaná pôvodná Šoma.

Táto romantizovaná legenda pravdepodobne súvisí s existenciou stredovekej osady Kapolna (Pustakapolna), ktorá ležala v, jaročku” pod Sosninou a Lúčnou a ktorá zanikla niekedy začiatkom 16. storočia. Na miestach tejto osady do konca 18., resp. do začiatku 19. storočia stával majer, ktorý patril mestu Sabinov. Traduje sa, že nad Vyšnou Kapolnou boli cirkevné pozemky, ktoré si bolo možné zakúpiť ešte začiatkom 20. Chotár obce svojou rozlohou patrí medzi stredne veľké chotáre.

Má celkovú výmeru 1021 ha, z toho pripadá 137 ha na ornú pôdu, 807 ha na lesy, horské lúky a pasienky a 77 ha na intravilán. Susedí s chotármi Sabinova, Červenej Vody, Olejníkova, Šarišských Sokoloviec a Jakubovian. Napriek tomu najstarší názov obce je maďarský. Som (čítaj Šom), neskôr prechý-lený na tvar Šoma, označuje rastlinu drieň, drienky (plody) - v miestnom pomenovaní „lohynky”.

Obec Šoma spolu so zaniknutou osadou Kapolna totiž vznikla na pôvodnej zemi Jakubovany a v uvádzanom čase nielen zemania, ale aj miestne obyvateľstvo Jakubovian (prakticky až do konca 18. storočia) bolo maďarské. Obec vznikla z podnetu jakubovianskych zemanov a oni jej dali i meno. Obyvatelia Šomy vo svojej väčšine však nikdy Maďarmi neboli.

Počiatky osídlenia Sabinova a blízkeho okolia spadajú do mladšej fázy staršej doby kamennej - paleolitu (40000-10000 pred n.l.). Svedčia o tom mnohé archeologické nálezy v Červenici, v Pečovskej Novej Vsi, Lipanoch, Rožkovanoch, Medzanoch, Orkucanoch a v ďalších lokalitách. Tieto nálezy i nálezy z neskoršieho obdobia (zo Šarišských Michalian, Uzovského Šalgova atď.) svedčia o súvislom osídlení regiónu počas mladšej doby kamennej neolitu a eneolitu, počas doby bronzovej, staršej i mladšej doby železnej, doby rímskej… až po expanziu raného uhorského štátu na územie Šariša do údolia Torysy začiatkom 12.

Osady v našom regióne od najstarších čias vznikali na úrodných riečnych terasách Torysy, ale osídľovali sa aj výšinné polohy a kopce. Svedčia o tom napr. V údolí Torysy v dobe halštatskej (700-400 pred n.l.) žili trácko-skýtske kmene, v mladšej dobe železnej - laténskej (400 pred n.l.-O) Kelti. V dobe rímskej (1.-4. st. n. Počínajúc 4.storočím n.l. opúšťajú starogermánske kmene územie Slovenska, presúvajú sa do severnej Itálie.

R. 476 pod náporom germánskych kmeňov zaniká Rímska ríša. Do uvoľneného mocenského priestoru začínajú prenikať etnika z východu. Začína sa obdobie sťahovania národov. « Pravlasťou Slovanov bolo medziriečie Odry a Visly, oblasť na juh od Pripiaťskych močiarov, na západ od Dnestra. Slovanské kmene, obťažované kočovnými Aziatmi, sa zo svojej pravlasti pohli vo viacerých vlnách a v rôznych smeroch niekedy medzi 4-6. storočím n.l.

Na naše územie prenikali cez Karpatské priesmyky. Huni im už na prekážku pravdepodobne neboli, lebo po smrti Atilu r. 453 odtiahli do východných stepí. Po vpáde krutých avarských kmeňov r. 568 do Podunajskej kotliny boli Slovania vytláčaní na juh (na Balkán) a spätne smerom na sever do priestoru Karpát. Tu organizovali obranu (Samova ríša 623 - 658 n. 1.). Franská ríša, ktorú v tom čase podporovali i slovanské kmene, r.

Z tohoto obdobia v tunajšom regióne takmer niet archeologických nálezov. Registruje sa iba jeden sídliskový objekt z 2. polovice 7. storočia v chotári Prešova. Stopy trvalejšieho osídlenia nachádzame až z 8. a 9. storočia v chotári Šarišských Michalian a Ostrovian; z 9. 10. storočia na Hradiskovej hure v Šarišských Sokolovciach. Najviac nálezov je potom už z 11. a 12. Začiatkom 9. storočia pokračuje majetková diferenciácia spoločnosti. Rodí sa feudalizmus.

Vznikajú prvé kniežatstvá, na južnej Morave Mojmírovo, na Ponitriansku Pribinovo. Ich zlúčením r. 833 vzniká štátny útvar Slovicnov Veľká Morava. 833 salzburský arcibiskup Adalrám vysväcuje v Nitre prvý kresťanský kostol na území dnešného Slovenska. Susediaca Franská ríša však usiluje nielen o christianizáciu Veľkej Moravy, ale aj o jej politické ovládnutie. Preto na pozvanie kniežaťa Rastislava r.

Ich dielo je obrovské. Konštantín na území Veľkej Moravy vytvoril hlaholiku, prvé slovanské písmo. Bratia preložili časť Biblie a bohoslužobné texty do staroslo-vienčiny - jazyka, ktorým hovorili Slovania v okolí ich rodného Solúna, položili základy slovienskej liturgii. U pápeža Hadriána II. r. Vnútorné rozbroje podnecované susednou Franskou ríšou a nájazdy kočovných Maďarov znamenali r. 907 definitívny zánik Veľkej Moravy.

I keď tento štátny útvar bezprostredne nezasahoval na územie Šariša, resp. východného Slovenska, odkaz vierozvestcov, svätých Cyrila a Metoda, formoval myslenie tunajšieho ľudu, cirkevné, a nielen cirkevné dejiny regiónu až do dnešných čias. Od 2. polovice 10. storočia začína budovanie uhorského štátu. Je spojené s menami veľkokniežaťa Gejzu, kráľov, najmä Štefana I. (sv. Štefana, 1000-1035), Ladislava I. (1077-1095) a Bela IV. (1235-1270).

Územie Šariša na Toryse už v 12. storočí bolo začlenené do uhorského štátu. R. 1241 vpadli do krajiny Tatári. Po ich odchode r. 1242 Uhorsko bolo spálenou zemou. Kráľ Belo IV. na upevnenie svojej moci si zaväzuje šľachtu štedrými darmi. Dáva privilégiá mestám. Prizýva nemeckých kolonistov, poskytuje im úľavy. Prvá písomná zmienka o Nemcoch v Sabinove je z r. 1248.

Z obdobia tatárskeho vpádu sa dochovali aj prvé legendy o Oltár - Kameni, ležiacom na východ od kóty Lysej hory, na rozhraní chotárov Olejníkova, Drienice a Šarišských Sokoloviec. V jeho okolí sa ukrývali ľudia z okolitých dedín, konali sa tu bohoslužby. V blízkosti Oltár - Kameňa, na návrší nad osadou Baranie, v tom čase stálo hradisko Oltariska - Koči zámok. Vybudovala ho poľská vetva mníšskeho rádu bojovných templárov ako oporný bod na svojich cestách do Svätej zeme, ktorú mali ochraňovať. Pravdepodobne po zrušení ich rádu r.

Šoma v uvedenom období ako obec ešte neexistovala, alebo aspoň nebola významnejším sídliskom. V prvej písomnej zmienke o Sabinove v listine kráľa Bela IV. z 23. Všetky v listine vymenované obce sa nachádzajú na terasách Torysy alebo v okolí Prešova. Výšinné polohy sa začali osídľovať až niekedy v 2. polovici 13. storočia. Medzi ne je možné zaradiť aj lokalitu v rekreačnej chatovej oblasti Drienica, kde pri úprave terénu sa našli tri kusy rotačných žarnovov s kruhovým stredovým otvorom, vyrobené z andezitu.

Podľa mnohých bádateľov táto lokalita pred 14. Dedina Šoma a zaniknutá Kapolna, ako sme už uviedli, vznikla na pôvodnej zemi Jakubovany. V tejto obci bol už v čase vyberania pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1335 kostol a farár, ktorý tieto desiatky odviedol. Rok 1332 je preto možné chápať aj ako rok zmienky o Šome, pretože dejiny uvedených troch obcí sú úzko späté.

Prvá priama písomná správa o Šome pochádza však z roku 1343, a to v súvislosti s dohodou medzi zemanmi Petrom zo Svinej a Ladislavom z Méry, podľa ktorej bol Ladislav povinný do roka sa zo Šomy odsťahovať. V listine, rozsudku palatína Štefana z r. 1391 sa zas dozvedáme o tom, že bol uzavretý dlhý spor o Jakubovany, Kapolnu a Šomu medzi Petrom, synom Cirkeho (Chyrke) z Idy, a Počom (Poch), synom Beňadika z Kapolnej, v ktorom sa obe strany odvolávali na staršie listiny z rokov 1372 - 1376.

Už v r. 1401 tieto dediny kúpili synovia Imricha, syna Gála z Upora v Zemplínskej stolici. V 14. - 16. storočí tu vlastnili majetky zemania zo Svinej, Jakubovian, Úpora, Šomy, Šemše, Cudarovci, Wernerovci, Melcerovci, mesto Bardejov. Majetky boli dávané do zálohu. R. 1544 odkúpilo mesto Sabinov od bardejovského občana Petra Barana a jeho syna Martina polovicu dedín Jakubovany, Šoma a prédium (majer) Pustakapolna aj s poddanými za 700 zlatých.

Leteli stáročia, majitelia sa striedali. Poddaní, ich povinnosti, ich drina však zostávali. Zostávala robotná povinnosť, či „peši” alebo s dobytkom, odvod desiatku pre cirkev, deviatku pre zemepána, odvody rôznych peňažných dávok pre cirkevnú i svetskú vrchnosť. Spory zemanov, šľachty sa často riešili vzájomným vypaľovaním si poddanských usadlostí.

K tomu vojny, turecké nájazdy, nájazdy bratríkov, boje o trón, nepokoje v krajine, reformácia, protireformácia - to všetko doliehalo, gniavilo. Ľud sa búril, utekal z robot, vznikali zbojnícke družiny, prepukali povstania. Napr. vr. 1461, ako píše kronikár: „Prepadnutie Sabinova a jeho spálenie učinili Češi a zbojníci.” Alebo r.

Obyvatelia Drienice iste poznajú Zbojnícke diery na Lysej hore, zbojnícky chodníček - „Zbujnicke drážky”, ktoré viedli od prameňa na Lysej hore po hrebeni na Besnú, odtiaľ cez Blažkovú, Vyšný a Nižný Kočan, až po terajšiu údolnú stanicu sedačkovej lanovky, kde sa spájali so starou lesnou cestou, idúcou popri potoku cez obec do Sabinova. V pamäti mnohých možno zostali i slová piesne, ktorú si zbojníci mali spievať v židovskej krčme: „Hej, pomaly chlapci, bo povala rapči, bo ked nas tu polapaju, rebra nam polamaju.”

Ľudia so zbojníkmi cítili, často ich vyprevádzali až do lesa (vraj po Zdolinkovu lúku). Prvopočiatky obce Šoma, pôvod jej obyvateľov sa napriek písomným dokumentom z rokov 1332-1335, 1343, 1391 a ďalších už nedajú celkom jednoznačne určiť. Zo stredovekých listín, z dosiahnutej úrovne poddanských práv a povinností, zo sociálneho usporiadania dediny sa však mnohé, najmä za využitia komparatívnej metódy, dá ešte rekonštruovať.

Mnohé skutočnosti však neodvratne zavial prach zabudnutia. Napriek tomu s pravdepodobnosťou, hraničiacou takmer s istotou, však môžeme povedať, že Šoma vznikla ako osada podľa zákupného (nemeckého) práva najneskôr začiatkom 14. Podnety na zakladanie nových dedín dávali zemepáni, aby sa na ich panstvách zvýšili počty sedliackych usadlostí, a tým aj ich panské príjmy. Pre nové dediny vymedzili dovtedy nevyužívané, zväčša zalesnené údolia na okrajoch vtedajšieho osídlenia.

Neobsadzovali ich však poddanými z vlastného panstva, ale získavali pre ne sedliakov i zbehov zo susedných panstiev, st... Grécky kríž vo vavrínových ratolestiach, ktorý si obec zvolila za svoj znak, demonštruje náboženskú príslušnosť miestnej rozhodujúcej časti obecnej pospolitosti ku gréckokatolíckemu vierovyznaniu, symbolizuje náboženské tradície obce.

Východiskom pre symboly obce jej najstaršie známe pečatidlo obce Drienica z prvej polovice 19. storočia, ktorého atramentový odtlačok sa zachoval v operátoch prvého katastrálneho mapovania Slovenska v 2. polovici 19. storočia. Je pravdepodobné, že nejde o vôbec prvé pečatidlo obce, ale priamy dôkaz o tom neexistuje.

Vlajka obce pozostáva zo siedmich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej (1/9), bielej (1/9), modrej (2/9), žltej (1/9), bielej (2/9), modrej (1/9) a žltej (1/9). Vlajka má pomer strán 2:3 aukončenáje tromi cípmi, t.j. 1 napriek tomu som presvedčený, že nasledovné riadky naplnia svoje poslanie.

Oboznámia budúce generácie s minulosťou rodnej obce, s kultúrnym dedičstvom predkov. prehĺbiť, obnoviť ich lásku k rodnej hrude. Ďakujem RNDr. Alexandrovi Ernstovi, autorovi publikácie, a všetkým tým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili o vydanie tejto knižočky. Ďakujem všetkým sponzorom. Zároveň prosím o odpustenie všetkých tých, ktorí v publikácii nie sú uvedení, a myslia si, že by tam mali byť aspoň spomenutí. Myšlienka napísať tento dokument vznikla na pôde obecného zastupiteľstva v roku 2001.

V počiatkoch prác nám išlo predovšetkým o určenie základných identifikačných znakov obce - t.j. o určenie jej erbu, vlajky a pečate. Vyhľadávaním v archívoch sa našla historická pečať obce Šoma, pochádzajúca z prvej polovice 19. storočia. Jej atramentový odtlačok sa zachoval v operátoch k prvému katastrálnemu mapovaniu Slovenska z r. 1884.

Príklady reštaurovania a obnovy gréckokatolíckych pamiatok v roku 2015:

Kaplnka v Drienici

tags: #hradisko #greckokatolicka #farnost #filialka