Cirkev Svedkov Jehovových: História, Viera a Učenie

Jehovovi svedkovia patria medzi menšie náboženské spoločnosti, ktoré vyvíjajú veľkú aktivitu. Ich členovia sa neustále snažia získavať nových prívržencov aj z radov ostatných konfesií a ľudí s nestabilným svetonázorom. Ak chceme žiť zodpovedne svoju vieru, je len logické, že sa najprv chceme presvedčiť, kto sú títo ľudia, čo učia a potom sa rozhodnúť či ich počúvať alebo nie. Stalo sa vám niekedy, že u vás zazvonili dvaja cudzí ľudia a prišli vás svojím spoločenstvom presvedčiť, aby ste sa vydali správnou cestou života? Pravdepodobne ste mali do činenia so svedkami Jehovovými.

Jehovovi svedkovia sa navonok neodlišujú od ostatných občanov. Netúžia ako iní ľudia po trvalom mieri, mierové úsilie považujú za márne, ba dokonca za škodlivé. Znie to absurdne, ale tešia sa zo zostrovania medzinárodného napätia a z rastu globálnych problémov ľudstva. Ktorá vznikla pred viac ako sto rokmi, veľmi rýchlo a citlivo reaguje na sociálno-ekonomické zmeny, citlivejšie ako ktorákoľvek ortodoxná cirkev.

História a Vznik

Spoločenstvo Svedkov Jehovových bolo založené v Spojených štátoch začiatkom 70. rokov 19. storočia pod pôvodným názvom Študenti Biblie. Založila ho skupina veriacich, ktorých životným poslaním bolo štúdium Písma. Medzi spoluzakladateľmi tejto náboženskej spoločnosti bol okrem iných aj kazateľ Charles Taze Russell, ktorého úsilie viedlo v roku 1879 k vydaniu mesačníka Strážna veža, ktorý hlásal Jehovovo kráľovstvo a vychádza dodnes. Počas svojho pôsobenia sa Charles Taze Russell venoval predovšetkým písaniu a publikovaniu a jeho náboženské knihy a články sa tešili pomerne veľkému úspechu.

Zaujímavé je, že táto publikácia vzbudila celosvetovú pozornosť čitateľov najmä kvôli časti pojednávajúcej o konci sveta, ktorý podľa Russella nastane v roku 1914 (28 rokov po prvom vydaní knihy). V roku 1874 Russell vyhlásil, že od čias apoštolov nikto správne nepochopil a nevyložil bibliu: iba jeho si boh vyvolil a dal mu pravý kľúč k jej objasneniu. Spoločnosť zažila ťažké časy v roku 1916, keď zomrel Charles Taze Russell. V tom čase začali zúriť spory o to, kto prevezme vedenie spoločnosti, čo viedlo k tomu, že do roku 1931 postupne opustilo hnutie približne 50 000 študentov, teda približne tri štvrtiny členov.

V tom istom roku sa pod vedením nového predsedu spoločnosti Josepha F. Rutherforda premenovala na Svedkov Jehovových. Podobne ako jeho predchodca, aj Joseph F. Rutherford vtedy predpovedal koniec sveta, ktorý sa opäť nenaplnil, a spoločnosť následnými spormi opäť stratila značnú časť svojich členov. Táto kontroverzná osobnosť dokonca strávila istý čas vo väzení za kritiku účasti USA v prvej svetovej vojne. Sídlo Jehovových svedkov na Slovensku sa nachádza v Bratislave-Krasňanoch. Krátko po zmene režimu sa na Slovensku začali stavať Sály kráľovstva (miesto pre bohoslužby, pozn. autora).

V našich krajinách sa idea Svedkov Jehovových začala objavovať pred I. svetovou vojnou. Prišli k nám z USA prostredníctvom navrátilcov. Ešte za Russelovho života vznikol na Slovensku Slovenský biblický zbor. Okrem toho sa u nás aktivizovali aj nemeckí Bádatelia biblie, koordinovaní pobočkou v Barmen-Elberfelde. Po Prvej svetovej vojne a hlavne v tridsiatych rokoch sa rozšírila členská základňa bádateľov hlavne v Čechách, v rokoch 1924-1925 sa v Brne vybudovalo stredisko, ktoré začalo rozširovať ich publikácie, hlavne Strážnu vežu. Pod patronátom stredoeurópskeho byra v Berne bola nakoniec v Prahe založená pobočka organizácie (Bétel?) a v roku 1932 Ministerstvo vnútra Československej republiky organizáciu legalizovalo. Tesne pred II. svetovou vojnou bolo na území Československa 1166 zvestovateľov.

Po obsadení Čiech a vytvorení protektorátu bola činnosť svedkov v Čechách zakázaná a časť z nich sa dostala do koncentračných táborov. Organizácia napriek tomu pracovala ďalej v ilegalite a dokonca udržiavala i naďalej kontakt s centrom v Berne. Na Slovensku boli sledovaní, zakázaní však neboli. Po vojne bola činnosť pobočky obnovená, pravdepodobne aj do Československa zavítal na svojej inšpekčnej ceste nový prezident organizácie Nathan Knorr spolu vtedajším sekretárom a terajším prezidentom M. G. Henschelom. V roku 1946 bolo v republike evidovaných 1.209 zvestovateľov. V roku 1947 v Brne a naposledy v roku 1948 v Prahe sa konali zjazdy Svedkov Jehovových. V roku 1949 boli v súvislosti s nástupom komunizmu zakázaní. Napriek tomu ich počet rástol: v roku 1950 ich bolo 2,882, v roku 1951 už 3,705. V roku 1960 nastal rozkol. Časť organizácie na čele s B. Mullerom sa usilovala o legalizáciu a spoluprácu so štátom. Iniciatíva sa však pravdepodobne neujala a najneskôr po novembri 1989 táto skupina musela zaniknúť.

Učenie Svedkov Jehovových prešlo počas 140 rokov existencie hnutia podstatnými zmenami. Preto tu nepoznáme niečo ako stabilnú vierouku. Za čias Russela sa ako štandardné vieroučné diela používali jeho Štúdie Písma. Po skončení II. svetovej vojny sa ako príručka základnej vierouky odporúčala kniha Boh je verný. Koncom päťdesiatych rokov ju vystriedala kniha Od strateného raja k raju znovuzískanému, v sedemdesiatych rokoch zase kniha Pravda, ktorá vedie k večnému životu, potom Zjednotení v uctievaní jediného pravého Boha.

Jehovovi svedkovia ako jedna z menších náboženských spoločností patrí u nás k tým, ktoré vyvíjajú najväčšiu aktivitu. Jej členovia sa ustavične usilujú získavať nových prívržencov aj z radov ostatných konfesií a ľudí s labilným svetonázorom. Ide o jedno z najaktívnejších misionárskych náboženstiev, ktorého členovia šíria svoje učenie prakticky kdekoľvek, či už na ulici, na autobusovej zastávke, v metre alebo v domoch ľudí.

Viera a Učenie

Základné Princípy Viery Svedkov Jehovových. Ako vyplýva z pôvodného názvu hnutia (Študenti Biblie), život jehovistov je založený predovšetkým na štúdiu Svätého písma, ktoré patrí ku každodenným povinnostiam členov tohto spoločenstva. Okrem toho majú členovia hnutia za úlohu šíriť svoju vieru medzi ostatnými ľuďmi. Preto zvyčajne nájdete jehovistu pri dverách svojho domu alebo bytu s časopisom „Strážna veža“ alebo „Prebuďte sa!“ v ruke.

Jehovovi svedkovia sa navonok neodlišujú od ostatných občanov. Netúžia ako iní ľudia po trvalom mieri, mierové úsilie považujú za márne, ba dokonca za škodlivé. Ľudstvo si podľa nich nezaslúži nič iné iba záhubu, lebo sa neriadi božími prikázaniami. Nezahynú však tí, ktorí sa stanú oddanými služobníkmi a zvestovateľmi zámerov boha Jehovu. To je však typické pre všetky eschatologicko-milenistické sekty a denominácie, ktoré sa okrem toho usilujú o idealizáciu raného kresťanstva. Ideológia Jehovových svedkov opisujú život v prvých kresťanských obciach idylicky. Všetci vraj žili v úplnej jednote a vzájomnej láske, v súlade s božími prikázaniami, a to vďaka teokracii - Ježišovmu usmerňovaniu prostredníctvom apoštolov.

Rané kresťanstvo ohraničujú rokmi 33 - 100, t. j. od údajnej smrti Ježiša po smrť posledného apoštola Jána. Jehovisti neberú do úvahy vedecké poznatky o začiatkoch kresťanstva. Úplne prehliadajú sociálne aspekty. Nikdy sa nezmieňujú o nenávisti prvých kresťanov k utlačovateľom a o ostrých ideových sporoch medzi kresťanskými zbormi. Toto obdobie zobrazujú tak, aby im to vyhovovalo pri dokazovaní správnosti svojich pozícií. Radoví veriaci nepoznajú dejiny raného kresťanstva, preto neoponujú. Jehovizmus ako každé náboženstvo skresľuje skutočnú pozemskú biedu a splnenie ľudských túžob po šťastí a nesmrteľnosti prenáša do sveta nadprirodzeného. Jeho vyznavači zamerali zmysel svojho života na dosiahnutie nebeského alebo pozemského raja.

Ich najdôležitejším poslaním je ospravedlniť boha Jehovu a prispieť k všeobecnému uznaniu jeho suverenity. Boh Jehova stvoril svet a všetko, čo v ňom existuje, prostredníctvom svojho syna Loga, t. j. Ježiša Krista. Boh je len jeden, je večný, kým jeho syn Kristus má počiatok. Svätý duch nie je božskou bytosťou, ale iba účinnou silou božou. Po armagedone budú vzkriesení mŕtvi, ale nie všetci. 144 000 vyvolených Jehovových služobníkov sa dostane do neba, kde budú spolu s Kristom vládnuť nad svetom. Ostatní svedkovia budú mať možnosť získať večný život v pozemskom raji. Vzkriesení budú aj nesvedkovia, ktorí pred smrťou nekonali úmyselne proti Jehovovi. Okrem 144 000 vyvolených budú v tisícročnom kráľovstve súdení všetci. Na konci milénia dostane satan na krátky čas ešte príležitosť pokúšať ľudí, ale to už bude posledná skúška ich vernosti. Po nej Jehova definitívne zúčtuje so satanom a s nevernými.

Dôležitú funkciu plní učenie o duši a o významných rituáloch, ako sú krst a pamätná večera. Chápaním svojho boha sa Jehovovi svedkovia podstatne neodlišujú od iných kresťanských vyznaní. Aj oni ho charakterizujú ako absolútne suverénnu a dokonalú duchovnú bytosť, počiatok a prvopríčinu vesmíru, ktorá sídli v neviditeľnej nehmotnej ríši. Boh má ako osobnosť duchovné telo i mozog a nazýva sa Jehova. Starozákonní izraeliti si svojho boha Jahveho nepochybne vyvolili spomedzi mnohých vtedy známych bohov. Svojich prívržencov k tomu, aby si osvojili stovky biblických citátov a aby ich dokázali použiť pri rôznych príležitostiach. V Strážnej veži pravidelne uverejňuje „kvalifikované“ odpovede na otázky, ktoré jehovistom môžu klásť ľudia.

Jehovovi svedkovia nie sú cirkvou; naopak sú proti všetkým cirkvám. Tento odpor Jehovových svedkov proti každej cirkvi sa zakladá práve na skutočnosti, že popri rôznych rozdieloch, takmer všetky cirkvi sa zhodujú na niektorých základných bodoch, vyvodených práve z Biblie. Jehovovi svedkovia bojujú práve proti týmto základným styčným bodom. Mnohé skutočnosti, ktoré Jehovovi svedkovia berú doslovne, ako nepopierateľné historické skutočnosti, sú v pravde antické mýtické rozpravy, ktoré použili biblickí spisovatelia, aby do nich vložili niektoré dôležité náboženské pravdy. Vážna skutočnosť, ktorá hneď od začiatku zbavuje hodnovernosti postoje Jehovových svedkov, je ich globálny postoj, akým sa približujú k zjaveniu.

Čo sa týka hlavných náboženských právd, podľa Jehovových svedkov nejestvuje tajomstvo Trojice: čiže Boh nie je jeden v troch osobách, ako to verí a od počiatku verila kresťanská pospolitosť. Jehovovi svedkovia sa vzpierajú tajomstvu Trojice, pretože podľa nich tu ide o troch bohov, čiže o určitú formu mnohobožstva, čo Biblia vylučuje. Popierajú božstvo Ježiša Krista, a preto sa Jehovovi svedkovia nemôžu nazývať kresťanmi, ale práve, ako sa sami definujú, svedkovia jediného Boha ( Jehova), v ktorom sa úplne stotožňuje Ježiš Kristus. Keď Písmo sväté výslovne hovorí, že « Slovo bolo Bohom » (Jn 1,1), oni odpovedajú, že to preto, lebo Jehova a Kristus sú tá istá vec.

Svedkovia Jehovovi popierajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista aj v jeho tele. A predsa novozákoné texty sú veľmi jasné (Lk 24,39-43; Sk 10,41). Popierajú nesmrteľnosť duše, zabúdajúc na jasné biblické texty, ktoré nástoja, že po smrti tela bude súd a Boh odmení alebo potresce naveky ľudí, podľa toho, ako žili na tomto svete (pozri napr. Popierajú skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii. Aby mohli odvôvodniť svoje učenie, menia dokonca biblické texty, uisťujúc, že iba ich text je bezpečný a pravdivý. Podľa nich Kristus nepovedal pri Poslednej večeri: «Toto je moje telo », ale: « Toto znamená moje telo ». Mohlo by sa zdať, že ide o filologické alebo teologické vysvetľovanie, no žiaden filológ alebo teológ by neuviedol ako preklad starodávneho textu svoju mienku, tvrdiac, že ona je jedine možná.

Podľa nich sa spasí iba malá skupina vyvolených a presne 144.000, ku ktorým patria práve oni. Svoje učenie zakladajú na texte svätého Jána, ktorý vo svojom Zjavení hovorí o 144.000 « poznačených » pečaťou Baránka. Aj v tomto bode sa javí ich povrchná exegetická metóda. Zjavenie svätého Jána je « apokalyptickým literárnym druhom », ktorý používa symboly. Týmto symbolom nemožno vždy pripisovať ich vecnú hodnotu. Keď v Zjavení svätého Jána všetko chceme chápať doslovne, nepochopíme nič z tejto knihy.

Základné učenie Svedkov Jehovových:

• Sú presvedčení, že jediní hlásajú biblickú pravdu. Všetky ostatné cirkvi podľa nich ovládol Diabol.
• Boh je jedna osoba, Jehova, a kedysi existoval sám. Jehova stvoril Ježiša, ktorý bol na nebesiach archanjelom Michaelom a spolu s ním tvoril vesmír. Na zemi bol človekom, nie Bohom. Keď ho Jehova vzkriesil z mŕtvych, vrátil sa na nebesia.
• Ježišova smrť na kríži, alebo - ako oni hovoria na mučeníckom kole - nikomu- Jedinou zárukou spásy a večného života je ustavičné úsilie poslúchať Boha.
• Duch Svätý je neviditeľná aktívna sila, nabádajúca svojich služobníkov, aby plnili jeho "vôľu", nie je to iba osoba, ani Boh.
• Súčasný svetový systém ukončí Apokalypsa - Armageddonská bitka, ktorú prežijú len členovia Svedkov Jehovových, ktorí budú vládnuť na nebesiach s Kristom 1 000 rokov. V tomto čase nebudú choroby ani smrť ani nešťastie.

Organizácia a Aktivity

Každý svedok Jehovov môže svoj voľný čas tráviť podľa vlastného uváženia. Musí sa však správať tak, aby to nebolo v rozpore s jeho vierou. To napríklad znamená, že nesmie chodiť do podnikov, kde sa používajú drogy alebo sa praktizuje nemravnosť. Svedkom Jehovovým sa človek stáva krstom, ktorý sa vykonáva ponorením celého človeka do vody. Ako náhle sa stane členom, je povinný zúčastňovať sa na hodinách štúdia Biblie, ktoré sa organizujú v menších spoločenstvách a hlásať božie slovo od domu k domu. Toto je zároveň činnosť, ktorá mu umožní spasiť sa a ak bude veľmi horlivý, tak sa môže dopracovať medzi 144 000 vyvolených, ktorí budú s Kristom vládnuť v nebi.

Svedkovia Jehovovi neuznávajú udeľovanie cirkevných titulov, pretože sú presvedčení, že nie je správne, ak sa niekto prostredníctvom týchto hodností povyšuje nad ostatných. Namiesto toho majú vo svojom hnutí tzv. vodcovský zbor svedkov Jehovových, ktorý tvoria členovia, ktorí sa odovzdali Jehovovi a prijali jeho ducha. V každom zbore máš radových členov, služobných pomocníkov a starších. Rada vedúcich svedkov Jehovových okrem iného dohliada na prípravu materiálov používaných pri ich vyučovaní v školách a na zhromaždeniach. Okrem toho, pokiaľ ide o organizáciu aktivít svedkov Jehovových, každý člen tohto zboru je zodpovedný za jeden alebo viacero zo šiestich výborov, ktoré boli zriadené na dohľad nad aktivitami hnutia. Jednotlivé výbory sa zameriavajú na špecifické oblasti činnosti, za ktoré sú tiež zodpovedné.

Základnou povinnosťou jehovistov je poľná služba. Spočíva v šírení učenia návštevami domácností, rozdávaním literatúry a získavaní nových členov. V príručke dostávajú presné pokyny, ako sa zachovať pri rôznych situáciách, pri získavaní nových členov. Pri prvom kontakte sa Jehovista predstaví a venuje nejakú literatúru. Pri druhom kontakte Jehovista sa pokúsi zistiť, ako literatúra zapôsobila a zároveň sa pokúša založiť domácu študijnú skupinu - privedie si priateľov, a spoločne študujú niektoré z publikácii. Po niekoľkých týždňoch záujemcu začlenia do väčšej skupiny, kde sa učením zaoberajú podrobnejšie. Po skončení domáceho štúdia pozvú uvedenú osobu do siene Kráľovstva. Vyzvú ho, aby sa v strede týždňa zúčastnil prednášok a učil sa chodiť od domu k domu na návštevy, obchádzať byty zväčša vo dvojiciach. U členov spoločenstva je vytváraná psychická závislosť a sú cielene pretrhávané sociálne väzby mimo organizácie. Do detailov určujú životy svojich členov. Musia zvestovať povinný počet hodín. Píšu si hodiny státia na uliciach do zošitkov. Snažia sa krátkou pouličnou kázňou prilákať náhliacich sa chodcov a šikovne ponúknuť literatúru. Podávajú mesačné hlásenia o tom, koľko hodín strávili vo zvestovateľskej službe, koľko opätovných návštev vykonali, koľko rozdali časopisov, brožúr. Tiež odovzdávajú záznamy o tom, aké štúdiá vedú a s kým.

Kontroverzie a Kritika

Svedkovia Jehovovi sú často kritizovaní za svoje učenie a praktiky, ktoré sa odlišujú od tradičného kresťanstva. Medzi najčastejšie kritizované body patrí ich postoj k transfúzii krvi, sláveniu sviatkov a ich výklad Biblie. Problémom je aj to, že Svedkovia Jehovovi tvrdia, že človek sám z Biblie bez štúdia Russellových Štúdii písma nemôže poznať pravdu. Ale ak by iba študoval Štúdia písma bez toho, žeby poznal Bibliu, vtedy pochopí a spozná Boží plán. Týmto tvrdením sa pripravujú o možnosť tvrdiť, že vychádzajú z biblie. Tým by boli podobní protestantom. Ibaže biblia pre nich vôbec nie je dôležitá.

Strach, ktorý katolíci často cítia pri iných vierovyznaniach a pohľadoch na svet ukazuje najmä neistotu ich vlastného presvedčenia. Nechcú prísť o všetkých priateľov. Iných totiž často nemajú. Celé učenie je nastavené spôsobom, aby človeka vyraďovalo z kolektívu v škole i práci. Všetky tie narodeniny, oslavy a Vianoce, ktoré nemôžeš sláviť, do ktorých sa nemôžeš zapájať. Je to najsilnejšia páka, ktorú komunita svedkov má v rukách voči svojim pokrsteným členom. Niektorí to volajú láska, iní bezbrehá manipulácia.

To, či je spoločenstvo okolo teba sekta, spoznáš najlepšie vtedy, keď z neho chceš vystúpiť. Ak si prišiel neskôr, máš osobnosť, na ktorú môžeš po vystúpení opäť nadviazať. Časť nášho zboru berie lieky, Xanax, Helex, to je štandard. Aby bol človek v pohode, musia byť v súlade jeho presvedčenie aj skutky. Stav, keď sa do rozporu dostáva naše správanie a postoje, sa nazýva kognitívna disonancia. Aby človek zmenšil tú disonanciu, musí si všetko racionalizovať. Povie si, že to on robí niekde chybu. Nasledujú výčitky a ešte väčšia snaha. Môžeš sa zblázniť.

Počet Svedkov Jehovových na Slovensku

Pokiaľ ide o počet svedkov Jehovových v Slovenskej republike, interné údaje a presné štatistiky týkajúce sa ich členov nie sú nikde k dispozícii. Jediný spôsob, ako zistiť skutočné údaje, je pravidelné sčítanie ľudu, kde je možné uviesť, k akému náboženstvu sa osoba hlási.

V roku 2011 sa k tomuto náboženstvu údajne hlásilo okolo 11 000 osôb, kým v roku 2021 ich bolo viac, a to 11 276 osôb.

tags: #cirkev #svedkov #jehovovych