Druhá svetová vojna, najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva, predstavuje čiernu škvrnu v histórii mnohých európskych štátov. V tomto období masívnych represálií a zverstiev sa mnohí veriaci obracali na Boha a Vatikán. Jej kňazi mali vo vojnových operáciách stáť po boku svojich veriacich a pomáhať im vyrovnať sa s hrôzami vojny.
Vývoj vzťahu medzi cirkvami a nacistami a neskôr Hitlerovým štátom sa stal dôležitou lekciou pre povojnové budovanie vzťahu cirkvi a štátu. Je to lekcia, ktorá nás učí, že cirkev a štát musia byť dôsledne oddelené.
Dr. Ericksen - SPOLUPRÁCA NA HOLOKAUSTE: Cirkvi a univerzity v nacistickom Nemecku
Nástup Nacizmu a Postoj Cirkví
Keď v roku 1930 Hitlerova NSDAP zvýšila svoj volebný výsledok z 2,6% na 18,3%, bol to impulz pre nemeckých katolíckych biskupov, aby vyslali vážne varovanie pred ideológiou tejto strany. Označili ju ako takú, ktorá je v rozpore s kresťanstvom. Neskôr dokonca hovorili, že katolík nemôže byť členom NSDAP.
To sa však zmenilo, keď Hitler v januári 1933 prevzal moc v štáte. Katolícki biskupi boli v rozpakoch, pretože ich učenie im prikazovalo rešpektovať demokraticky zvolenú štátnu vrchnosť a prejaviť jej občiansku poslušnosť. Navyše Hitler ich pri nástupe k moci uistil, že jeho vláda bude rešpektovať všetky dovtedajšie zmluvy medzi cirkvami a štátom.
Celonárodnej eufórii z Hitlerových plánov pre Nemecko prepadli aj mnohí katolícki biskupi. Dôraz na nacionalizmus sa im pozdával ako dobrá stratégia boja proti ateizmu, ktorý pre nich stelesňovali nielen prúdy liberálnej demokracie na Západe, ale najmä boľševizmus v Sovietskom zväze. Veľká časť evanjelickej cirkvi dokonca začala pracovať na vytvorení nového typu kresťanstva zbaveného akéhokoľvek prepojenia na židovstvo a judaizmus. Nazvali ho Deutsche Christen. V Eisenachu založili inštitút na odjudaizovanie kresťanstva. Len malá skupina evanjelických teológov sa dokázala postaviť proti tomuto znetvoreniu kresťanských myšlienok.
Zhromaždenie "Nemeckých Kresťanov" v Berlíne.
Ríšsky Konkordát a Encyklika "Mit brennender Sorge"
Za vrchol úzkeho prepojenia cirkví a nacistického štátu možno považovať Ríšsky konkordát s Vatikánom z 20. júla 1933. Pre Hitlera to bol prvý medzinárodný diplomatický úspech. Cirkev v ňom získala viaceré výsady, napr. aj postavenie verejnoprávnej inštitúcie. Podľa viacerých historikov získala túto výsadu výmenou za to, že katolícka Strana stredu (Zetrumspartei) prv, v procese rokovania o konkordáte, hlasovala za tzv. zákon o splnomocnení (Ermächtigungsgesetz, 24. marca 1933), ktorým sa prakticky nastolila diktatúra Adolfa Hitlera.
Až keď sa ukázalo, že Hitler vôbec nedodržiava prísľuby voči cirkvi a siaha na jej slobody a jeho režim šíri rasovú nenávisť, prichádza v roku 1937 známa encyklika pápeža Pia XI. „Mit brennender Sorge“. Teologicky v nej jedinečným a nadčasovým spôsobom analyzoval nacistický režim a odsúdil ho. U mnohých katolíkov v Nemecku však narazil na nepochopenie.
Pius XI.
Konformita a Podpora Vojnových Príprav
História ukazuje, že obe hlavné konfesie v Nemecku, katolíci aj evanjelici sa voči Hitlerovmu režimu správali konformne a napriek mnohým perzekúciám voči jednotlivcom v cirkvi profitovali z úzkeho prepojenia cirkvi a štátu. Aj preto Hitler pomerne ľahko získaval podporu cirkví na svoje vojnové prípravy. 1. septembra 1939 ich premenil na besnenie, ktoré poznáme ako Druhá svetová vojna.
Pomoc a Záchrana
Katolícka cirkev v Ríme ukrývala počas 2. svetovej vojny pred nacistami približne 3200 Židov. V záznamoch Pontifikálneho biblického inštitútu sa nachádzajú mená celkovo 3600 ľudí, ktorých počas vojny prichýlili katolícke rády. Dokumenty inštitútu zostavili jezuiti po oslobodení Ríma od nacistov v júni 1944 a slúžili ako podklady výskumu talianskeho historika Renza de Feliceho v roku 1961. Na jej začiatku žilo v Ríme 10- až 15-tisíc Židov, viac než 2000 z nich zabili nacisti.
Kontroverzie okolo Pia XII.
Pápeža Pia XII., ktorého pontifikát trval od roku 1939 do roku 1958, kritizujú viacerí historici za to, že počas vojny verejne nevystúpil proti holokaustu. Agentúra DPA pripomína, že terajší pápež František v roku 2020 nariadil sprístupnenie všetkých vatikánskych archívov týkajúcich sa druhej svetovej vojny.
Deň po zvolení Pia XII. na Petrov stolec (3. marca 1939) napísal Berliner Morgenpost, výsostný nacistický denník, toto: “Voľba kardinála Pacelliho sa v Nemecku neprijíma s potešením, pretože sa stále priečil nacizmu.” Albert Einstein, jeden z najvznešenejších Židov 20. storočia sa v časopise Time z 23. novembra 1940 priznáva: “Iba Cirkev sa dokázala postaviť proti Hitlerovej kampani umlčovania pravdy. Nikdy predtým som nemal osobitný záujem o Cirkev, no teraz k nej cítim veľkú lásku a obdiv, pretože len Cirkev mala odvahu a ustavičnú silu byť na strane intelektuálnej pravdy a morálnej slobody.”
Diplomat Pinchas Lapide, ktorý bol izraelským konzulom v Miláne a zhováral sa s Talianmi, čo prežili holokaust, vo svojej knihe z roku 1967, Three Popes and the Jews, vyhlasuje, že Pius XII. “bol platnou pomocou v záchrane pred istým usmrtením rukami nacistov vari 700.000, no pravdepodobne nie menej ako 860 000 Židov.”
| Zdroj | Citát |
|---|---|
| Berliner Morgenpost (3. marca 1939) | "Voľba kardinála Pacelliho sa v Nemecku neprijíma s potešením, pretože sa stále priečil nacizmu." |
| Albert Einstein (Time, 23. novembra 1940) | "Iba Cirkev sa dokázala postaviť proti Hitlerovej kampani umlčovania pravdy... len Cirkev mala odvahu a ustavičnú silu byť na strane intelektuálnej pravdy a morálnej slobody." |
| Pinchas Lapide (Three Popes and the Jews, 1967) | Pius XII. "bol platnou pomocou v záchrane pred istým usmrtením rukami nacistov vari 700.000, no pravdepodobne nie menej ako 860 000 Židov." |
Povojnový Vývoj a Dekolonizácia
Štáty oslobodené Červenou armádou sa dostávali pod vplyv ZSSR. Európa sa radikalizovala - nastal posun smerom doľava - komunistické strany sa dostali do vlád viacerých európskych krajín aj v západnej Európe. V krajinách východnej a strednej Európy však komunisti za podpory ZSSR nastolili postupne monopol svojej moci a zlikvidovali demokraciu.
Veľká Británia uzatvorila so svojimi bývalými kolóniami obojstranne prijateľné zmluvy. Jej najvýznamnejšia kolónia India získala nezávislosť v roku 1947. V Indii sa začali náboženské aj národnostné rozpory, čo narušilo jej jednotu, vznikli potom dva štáty a to India a Pakistan. V roku 1971 sa z východného Pakistanu oddelil Bangladéš. India sa začlenila medzi neutrálne štáty.
Mapa dekolonizácie sveta v rokoch 1945-1975.
Súčasnosť
Predsedníctvo Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku vydalo vyhlásenie k 80. výročiu konca Druhej svetovej vojny. Sme Pánu Bohu vďační za to, že Európou už 80 rokov - čo je veľmi pozitívny a pre európsku históriu zriedkavý precedens - , nezmietal žiadny rozsiahly vojnový konflikt.