Cirkev v stredoveku: Katechéza, reformácia a jej vplyv

Cirkev zohrávala v stredoveku kľúčovú úlohu v živote spoločnosti. Vždy pokladala katechézu za jednu z prvoradých povinností, pretože zmŕtvychvstalý Kristus dal apoštolom príkaz učiť všetky národy.¹ Zveril im poslanie a moc ohlasovať ľuďom Slovo života a autenticky vysvetľovať jeho učenie, skutky a prikázania. Čoskoro sa v Cirkvi katechézou nazývalo úsilie získať učeníkov, ktorí by ľuďom pomáhali veriť, že Ježiš Kristus je Boží Syn, aby cez túto vieru mali večný život v jeho mene.³

Poslední pápeži venovali katechéze význačné miesto vo svojom pastoračnom úsilí. Pavol VI. slúžil katechéze Cirkvi osobitne príkladným spôsobom. Dňa 18. marca 1971 odobril "Generálne direktórium katechézy", ktoré zostáva základom obnovy katechézy v celej Cirkvi. Roku 1975 ustanovil aj Medzinárodnú katechetickú radu. Skvele definoval úlohu a význam katechézy v živote a poslaní Cirkvi. Chcel, aby katechéza, osobitne katechéza pre deti a mládež, bola témou.

Kristocentrizmus v katechéze

Generálne zasadanie biskupskej synody často nástojilo na kristocentrizme každej pravej katechézy. V samom strede katechézy nachádzame osobu Ježiša z Nazaretu, ktorý trpel a zomrel za nás a teraz zmŕtvychvstalý vždy žije s nami. Ježiš je "cesta, pravda a život"¹⁰ a kresťanský život spočíva v nasledovaní Krista. Podstatným a prvoradým predmetom katechézy je "Kristovo tajomstvo". Katechizovať je viesť niekoho, aby skúmal toto tajomstvo vo všetkých jeho rozmeroch a odhalil v Kristovej osobe celý večný Boží plán, ktorý sa v nej spĺňa.

Kristocentrizmus v katechéze znamená aj to, že jej prostredníctvom sa odovzdáva len učenie Ježiša Krista, teda pravda, ktorú on prináša, alebo presnejšie Pravda, ktorou je on sám.¹² V katechéze je Kristus, vtelené Slovo a Boží Syn, ktorého podávame v učení a všetko ostatné je vo vzťahu k nemu; a iba Kristus vyučuje, kým každý iný to koná iba natoľko, nakoľko je jeho tlmočníkom, dovoľujúc Kristovi, aby vyučoval jeho ústami.

Toto učenie nie je súhrnom abstraktných právd: je komunikáciou živého Božieho tajomstva. Kvalita toho, kto vyučuje evanjelium a povaha jeho učenia úplne prevyšujú "učiteľov" v Izraeli vďaka dokonalej jednote, ktorá jestvuje medzi tým, čo hovorí a tým, čo koná a čo je. No ostáva fakt, že evanjeliá jasne spomínajú niektoré chvíle, keď Ježiš vyučuje. Ježiš vyučoval: toto on sám svedčí o sebe: "Každý deň som sedával v chráme a vyučoval."¹⁶ To si s obdivom všímajú evanjelisti, prekvapení, keď ho vidia vždy a na každom mieste vyučovať spôsobom a s autoritou dovtedy neznámou.

Šírenie učenia

Obraz učiaceho Krista sa hlboko vtlačil do duše Dvanástich a prvých učeníkov a príkaz: "Choďte... a učte všetky národy"²⁸ dal nový smer celému ich životu. Svätý Ján vo svojom evanjeliu uvádza Ježišove slová: "Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Celá kniha Skutky apoštolov dosvedčuje, že boli verní tomuto povolaniu a poslaniu, ktoré prijali.

Apoštoli sa od začiatku usilovali o to, aby sa na službe apoštolátu zúčastňovali aj iní.³⁵ Odovzdávajú svojim nástupcom úlohu vyučovať; túto úlohu zverujú aj diakonom už od ich ustanovenia: "Štefan, plný milosti a sily", neprestáva vyučovať, pobádaný múdrosťou Ducha.³⁶ Apoštoli si k svojej úlohe vyučovať priberajú "mnohých iných učeníkov";³⁷ ale aj iní jednoduchí kresťania rozohnaní prenasledovaním "chodili a hlásali slovo".³⁸ Jeho početné listy predlžujú a prehlbujú jeho učenie. Evanjeliá ešte pred svojím napísaním predstavovali učenie živým slovom hlásaným kresťanským komunitám a majú viac-menej katechetickú štruktúru.

Cirkev pokračuje v tomto učiteľskom poslaní apoštolov a ich prvých spolupracovníkov. Deň čo deň sa sama stávala učeníčkou Pána, a preto jej právom patrí názov "Matka a Učiteľka".⁴⁰ V poapoštolskej dobe od Klementa Rímskeho po Origena⁴¹ sa rodia pozoruhodné diela. Potom sme svedkami zaujímavého faktu: biskupi a pastieri, najmä tí najuznávanejší, predovšetkým v 3. a 4. storočí, pokladajú za najdôležitejšiu úlohu svojho biskupského poslania ústne alebo písomne podávať katechetickú náuku.

Služba katechézy čerpá vždy novú energiu z koncilov. Tridentský koncil je v tomto ohľade príkladom, ktorý treba podčiarknuť: vo svojich konštitúciách a dekrétoch dal prednosť katechéze; je pôvodcom "Rímskeho katechizmu", ktorý sa nazýva aj "Tridentským" a tvorí prvotriedne dielo ako súhrn kresťanského učenia a tradičnej teológie pre kňazov; v Cirkvi vyvolalo pozoruhodnú organizáciu katechézy; pobádalo duchovných k povinnostiam katechetickej výučby.

Katechéza je úzko spätá s celým životom Cirkvi. Od nej podstatne závisí nielen zemepisné rozšírenie a číselný rast, ale aj vnútorný rozmach Cirkvi, jej súlad s Božím plánom.

Katechéza bola pre Cirkev vždy svätou povinnosťou a neodvolateľným právom. Na jednej strane je istotne povinnosťou, ktorá vyplýva z Pánovho príkazu a zaväzuje najmä tých, čo sú v Novom zákone pozvaní do dušpastierskej služby. Preto sa katechetická činnosť musí konať v priaznivých časových a miestnych podmienkach, musí mať prístup k hromadným oznamovacím prostriedkom a k primeraným pracovným pomôckam, bez diskriminácie voči rodičom, katechizovaným a katechétom. No toto právo mnohé štáty porušujú, takže katechézu vykonávať, podnecovať alebo prijímať sa stáva trestným činom, podrobeným sankciám.

Čím viac Cirkev dokáže dať prvenstvo katechéze pred inými dielami a iniciatívami, tým viac nachádza v katechéze účinný činiteľ konsolidácie svojho vnútorného života ako komunita veriacich a svojej vonkajšej činnosti ako komunita misionárska. Boh, ako aj udalosti, ktoré sú takisto Božími výzvami, vyzývajú Cirkev obnoviť svoju dôveru v katechetickú činnosť ako v absolútne prvoradú úlohu svojho poslania. Vyzývajú Cirkev, aby venovala katechéze svojich najlepších ľudí a sily, nešetriac pritom úsilím, námahou a materiálnymi prostriedkami, aby lepšie organizovala a pripravila kvalifikovaných pracovníkov.

Katechéza vždy bola a zostane dielom, za ktoré nesie zodpovednosť celá Cirkev. No členovia Cirkvi majú rozličnú zodpovednosť, ktorá vyplýva z poslania každého z nich. Pastieri mocou svojho poslania majú na rozličných stupňoch najvyššiu zodpovednosť za prípravu vedenia, orientáciu a zosúladenie katechézy. Kňazi, rehoľníci a rehoľníčky majú v katechéze privilegované pole svojho apoštolátu. Rodičia majú osobitnú zodpovednosť v inej rovine. Učitelia, rozličné cirkevné osoby, katechéti a popri nich aj pracovníci zodpovední za spoločenské oznamovacie prostriedky - všetci majú v rozličnej miere presne určenú zodpovednosť za formáciu svedomia veriaceho, ktorá je dôležitá pre život Cirkvi a odzrkadľuje sa na živote samej spoločnosti.

Katechéza potrebuje ustavičnú obnovu vo svojich metódach, v hľadaní a používaní primeraných výrazov a nových prostriedkov pri hlásaní posolstva. Táto obnova nemá vždy rovnaký úspech a synodálni otcovia popri nepopierateľnom pokroku v životnosti katechetickej činnosti a sľubnej iniciatíve realisticky uznali aj hranice, medze alebo aj "nedostatky" toho, čo sa doteraz vykonalo.⁴⁵ Tieto hranice a nedostatky sú osobitne vážne, keď sa vystavujú pokušeniu narušiť celistvosť obsahu.

Katechézu nemožno oddeliť od celkovej pastoračnej a misionárskej iniciatívy Cirkvi. Predsa však má svoju špecifickosť, ktorou sa často zaoberalo IV. generálne zhromaždenie synody biskupov jednak počas prípravy, jednak v jej priebehu. Vo všeobecnosti môžeme zdôrazniť, že katechéza je výchova detí, mladých a dospelých vo viere, ktorá v sebe osobitne zahrnuje vyučovanie kresťanskej náuky, všeobecne podávané organickým a systematickým spôsobom, aby sa uviedli do plného kresťanského života. Medzi katechézou a evanjelizáciou nejestvuje odluka ani protirečenie, ba ani priama a jednoduchá totožnosť, ale jestvujú medzi nimi úzke integračné vzťahy, ktoré sa vzájomne dopĺňajú.⁴⁸ Katechéza je jedným z prvkov evanjelizácie - a to veľmi dôležitým!

V katechetickej praxi si treba všímať fakt, že prvá evanjelizácia často chýbala. Istý počet detí, pokrstených v útlom veku, prichádza na farskú katechézu bez akejkoľvek iniciácie k viere a bez nejakého výslovného a osobného priľnutia k Ježišovi Kristovi. Majú iba schopnosť veriť, vliatu do ich srdca krstom a prítomnosťou Ducha Svätého. Okrem toho mnoho pokrstených detí a dospievajúcich, ktorí prijali systematickú katechézu a sviatosti, ešte dlhý čas váhajú zaangažovať svoj život pre Ježiša Krista. Napokon, sami dospelí nie sú odolní proti pochybnostiam a pokušeniam opustiť vieru - pod vplyvom neveriaceho okolia. To znamená, že "katechéza" musí často nielen živiť a zveľaďovať vieru, ale ju aj neustále prebúdzať pomocou milostí, otvárať srdcia.

Reformácia

Myšlienky humanizmu a renesancie prenikali aj do cirkvi. Cirkev mala v stredoveku veľkú moc, ktorú často aj zneužívala a postupne sa v mnohom odvrátila od biblického učenia zakladateľa kresťanstva - Ježiša Krista. Vysokí cirkevní predstavitelia zasahovali do politiky, nežili to, čo kázali. Ľudí zaťažovali vyberaním rôznych poplatkov. Jedným z nich bolo predávanie odpustkov (odpustenie hriechov za peniaze). Jedným z prvých, ktorý verejne kritizoval pomery v cirkvi bol český kazateľ Ján Hus. Kritizoval cirkevných predstaviteľov, že nežijú podľa biblických pravidiel. Získal si veľa nasledovníkov, no za svoje názory bol v roku 1415 upálený. Jeho nasledovníci sa nazývali husiti. Ďalším významným reformátorom bol nemecký mních Martin Luther. Napísal 95 téz (výpovedí) proti praktikám cirkvi a 31.10.1517 ich pribil na dvere kostola vo Wittenbergu. Luther vyhlásil, že najvyššou autoritou pre kresťana je Sv. Písmo a nie pápež a že odpustenie hriechov kresťan dostane len z Božej milosti, ak ich úprimne ľutuje. Vďaka kníhtlači sa jeho myšlienky rýchlo šírili a získal si veľa nasledovníkov. Luther nechcel, aby sa cirkev rozdelila, ale aby sa napravila - zreformovala.

V učebnici dejepisu si prečítaj na s. reformácie a snaha o obnovu katolíckej cirkvi. úpadok katolíckej cirkvi (bohatstvo, predávanie odpustkov), boj o pozemky, snaha šľachty o nezávislosť. V r.1517 vo Wittenbergu (Nemecko) rehoľník MARTIN LUTHER zverejnil 95 téz proti neporiadkom v cirkvi (proti odpustkom) = začiatok REFORMÁCIE. Luther neuznával autoritu pápeža, jediná autorita je sv. Písmo, platné len to čo je v Písme, základom je osobný vzťah k Bohu - netreba sprostredkovateľa (kňaza). Preložil Bibliu do nemčiny. Založenie novej (protestantskej) LUTHERÁNSKEJ CIRKVI. Jej stúpenci sú nazývaní aj PROTESTANTI. Jej základom bolo AUGSBURSKÉ VYZNANIE VIERY - zostavené počas snemu v Augsburgu.

ĎALŠIE NOVÉ CIRKVI: Švajčiarsko (KALVINIZMUS - Ján Kalvín), Anglicko (ANGLIKÁNSKA CIRKEV - Henrich VIII.).

Katolícka cirkev sa snažila brániť šíreniu protestantizmu. Vytvorila nové rehole, snažili najmä pomocou vzdelaných kňazov (dôraz na vzdelanie), ponechanie cirkevnej tradície. Jezuiti (Ignác z Loyoly) - pôsobili najmä v zámorí (Juž. Amerike), hlavná pracovná náplň - vzdelávanie a zakladanie škôl.

Dôsledky zámorských objavov

Medzi Portugalskom a Španielskom bola podpísaná zmluva o rozdelení objavených i neobjavených území = rozdelenie sveta a začiatok KOLONIALIZMU (prisvojovanie si cudzích území, ich riadenie). KOLONIÁLNE MOCNOSTI: Nizozemsko (Holandsko), Portugalsko, Španielsko, Anglicko.

DOBYVAČNÉ VÝPRAVY - zasiahli Aztékov, Mayov (Yucatán) a Inkov. VÝPRAVA H. CORTÉSA (1519 - 1521) - v službách Španielska zničil vyspelú AZTÉCKU civilizáciu v Mexiku - získal bohatstvo. VÝPRAVA F. PIZARRA (1531 - 1533) - v službách Španielska zničil vyspelú civilizáciu INKOV v Peru (tunely, mosty, liečiteľstvo), bájne horské mesto Machu Picchu (terasovité polia).

DÔSLEDKY ZÁMORSKÝCH OBJAVOV: 1. spoznávanie nových kultúr/ civilizácií, 2. nové poznatky o Zemi, 3. dovoz a pestovanie nových plodín (napr. zemiaky, kukurica, tabak, kakao, paradajky a i.), 4. do Európy zavlečené nové choroby (napr. syfilis), 5. z Európy do zámoria nové choroby (chrípka, kiahne, záškrt), 6. dovoz drahých kovov (napr. zlato), 7. zotročovanie ľudí (černosi, indiáni) 8. genocídy (vyvražďovanie).

Náboženstvo ako zámienka, príčina mocenská nadvláda. MIER, dôsledok - zbedačenie Európy.

Kolumbus). bankovníctvo) - zrod novoveku. (Florencia). HUMANIZMUS a RENESANCIA (14. - 16. nový myšlienkový svetonázor = viera v silu človeka a jeho schopnosti. život, vzdelanie. znovuzrodenie antiky - kultúrne hnutie napodobňujúce antický ideál človeka a prírody.

V r. 1301 zomrel posledný Arpádovec Ondrej III. veľmoži. Juho - západ Slovenska ovládol Matúš Čák Trenčianský (pán Váhu a Tatier) a východ Slovenska Omodejovci. V krajine nastalo bezvládie a anarchia. Rozhanovciach r. Ondrej V., posledný panovník z rodu Luxemburgovcov. okrem iného za trest skonfiškoval väčšinu majetkov. Až po jeho smrti bol kráľ schopný sústrediť moc do svojich rúk.

Prečítaj si v učebnici dejepisu na s. po tatárskom vpádea) Ondrej II. ich snahu usadiť sa v Uhorsku.d) Vyhral bitku pri rieke Slaná a porazil Tatárov.

Prečítaj si v učebnici dejepisu na s. v 13. stor. II. IV. (syn Ondreja II):- nariadil kontrolu otcových darovaní,- podporoval rozvoj kráľovských miest - r.

Vypracuj pracovný list. (klikni na priložený súbor).

Napíš si poznámky do zošita:-vláda kniežaťa Rastislava (846-870) - úsilie o nezávislosť od Frankov-požiadal byzantského cisára Michala III. o misionárov - r. 863 príchod Konštantína a Metoda zo Solúna na VM-šírenie kresťanstva a slovanskej vzdelanosti - učilište, písmo hlaholika, preklady kníh, zákonník- Konštantín vstúpil do kláštora (meno Cyril), Metod - prvý arcibiskup na Morave,-smrť Metoda - nástupca Gorazd-žiaci vyhnaní z VM - na Balkán (cyrilika - azbuka)

- zakladateľ Veľkej Moravy - v r. 833 spojil Nitrianske a Moravské kniežatstvo- Pribina ušiel a usadil sa na území Franskej ríše (vazal Ľ. Nemca) => založil Panónske kniežatstvo zo sídlom v Blatnohrade /Maďarsko/, syn Koceľ- RASTISLAV - pozval kresťanských misionárov Konštantína a Metoda- SVATOPLUK - po zajatí Rastislava, Frankovia obsadili Veľkú Moravu- vypuklo povstanie - Frankovia poslali Svätopluka potlačiť povstanie - postavil sa na stranu Slovanov - porážka Frankov- podmanil sa okolité krajiny (českých, poľských, lužických Slovanov)- z Veľkej Moravy urobil silnú rozsiahlu ríšu, najväčší rozsah ríše- nezávislosť VM uznal aj pápež v Ríme- vzniklo biskupstvo v Nitre (biskup Wiching)- stal sa rešpektovaným kráľom, vznikol tak prvý štátny útvar Slovanov- MOJMÍR II. (syn Svätopluka)- bratia nedodržali sľub súdržnosti (Svätoplukove prúty) - využili to pripojené krajiny a odtrhli sa- bratovražedné vojny, útoky Frankov a Maďarov - r. 906-907 Veľká Morava zanikla

S pomocou poznámok v zošite a učebnice (učebnica s. 8-10) vyrieš úlohu:Do zošita písomne odpovedz na tieto otázky:1. Kde sa nachádzala pravlasť Slovanov?2. Vysvetli slová: zemnica, hradisko a obilná jama - na čo to slúžilo?3. Vymenuj troch slovanských bohov.4. Kto ovládol Slovanov v 2. polovici 6.storočia?5. Kto to bol Samo?

Podľa otázok si sprav poznámky do zošita:- Aké dve kniežatstvá si vytvorili Slovania a kto stál na ich čele (mená mužov)?- Čo sa stalo v roku 833?

Použité zdroje: Učebnica dejepisu pre 7. ročník

¹ Mt 28, 19-20

³ Porov. Jn 20, 31

¹⁰ Jn 14, 6

¹⁶ Mt 26, 55; porov. aj Mk 14, 49; Lk 22, 53; Jn 18, 20

²⁸ Mt 28, 19

tags: #cirkev #v #stredoveku #pracovny #list