Rímskokatolícka cirkev tvrdí, že jej pôvod siaha do smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia Ježiša Krista približne v roku 30 n.l. Katolícka cirkev sa vyhlasuje za Cirkev, pre ktorú zomrel Ježiš Kristus, Cirkev, ktorá bola zriadená a vybudovaná apoštolmi.
Význam Cirkvi
Slovo "cirkev" má v skutočnosti tri významy. Prvý označuje liturgické zhromaždenie, druhý miestne spoločenstvo a tretí všeobecné spoločenstvo. Cirkev je ľud, ktorý Boh zhromažďuje po celom svete. Jestvuje v miestnych spoločenstvách a uskutočňuje sa ako liturgické, najmä eucharistické zhromaždenie. Žije z Kristovho slova a tela a tak sa aj sama stáva Kristovým telom. Práve zhromaždenie okolo eucharistického stola najlepšie zjednocuje členov miestnej cirkvi. Mali by si uvedomiť najmä to, že odchádzajú po tom, ako prijali do svojho srdca toho istého živého Krista.
Cirkev má svoje poslanie; má ohlasovať Božie kráľovstvo. Apoštoli si ho neprivlastnili sami, ale dostali toto poslanie, aj silu k jeho naplneniu od Ježiša Krista. Každý veriaci v Krista, ktorý je pokrstený, a tým začlenený do Cirkvi, má podľa svojho povolania (kňazstvo, manželstvo, zasvätený život) účasť na ohlasovaní Božieho kráľovstva.
Štyri znaky Cirkvi
Podľa katolíckej teológie má Cirkev štyri základné znaky:
- Jedna: Cirkev je jedna vzhľadom na svoj pôvod, Zakladateľa a "dušu" - Ducha Svätého.
- Svätá: Cirkev je svätá, pretože je zjednotená s Kristom a on ju posväcuje.
- Katolícka: Cirkev je katolícka, pretože je v nej prítomný Kristus a posiela ju k celému ľudskému pokoleniu.
- Apoštolská: Cirkev je apoštolská, lebo je založená na apoštoloch a ich svedectve.
Tieto štyri znaky, navzájom neoddeliteľne spojené, označujú podstatné vlastnosti Cirkvi a jej poslania.
Porozumenie histórii sveta a Cirkvi | BŠ #1 CH
Pôvod a Etymológia Slova "Cirkev"
Slovo cirkev vychádza z gréckeho slovesa ek-kalein, čo znamená "volať z", alebo zvolávať. Tento výraz latinsky Ecclesia označuje zhromaždenie ľudu obvykle náboženskej povahy. Týmto termínom bolo označené zhromaždenie ľudu na Sinaji, kde Izrael dostal Zákon a kde Boh tento ľud ustanovil za svoj svätý ľud. Prvé spoločenstvo tých, ktorí uverili v Krista sa nazvali týmto menom, tým uznali, že sú dedičmi práve tohto zhromaždenia.
Na druhej strane názov Kyriake, od ktorého je odvodené nemecké Kirche, anglické Church i slovenské Cirkev, značí "tá, ktorá patrí Pánovi".
V gréckom Starom zákone (LXX, Septuaginde) je nazvaný "ekléziou" celý izraelský národ (2. Mojžišova 16:2; Žalm 22:26; por. Skutky 7:38). Obdobie Ježišovo a Jeho apoštolov, už poznalo slovo "kahal", t.j. "eklézia", ako biblické označenie pojmu "Boží ľud" a teda nemuselo si ho ešte len vytvárať. Stačilo ho celkom jednoducho a prirodzene prevziať zo Septuagindy a aplikovať ho na novozákonný Boží ľud.
Slovenský výraz "cirkev" podobne ako príbuzné výrazy v iných jazykoch, napr. česky "církev", nemecky "Kirche", škótsky "kirk", anglicky "church", pochádzajú z gréckeho výrazu "kyriaké" (Pánova, patriaca Pánovi). Tento výraz sa v Novom zákone vyskytuje iba dvakrát (1. Korintským 11:20 - v súvislosti s Večerou Pánovou a v Zjavení 1:10 - v súvislosti s dňom Pána). Postupom času nadobudol tento výraz ďalších významov. V prvotnom kresťanstve však bol významný, pretože sa stal označením miesta, kde sa "cirkev" (čiže "eklézia") zhromažďovala.
Dnes sa výraz "cirkev" používa rozmanite. Môže sa ním označovať miesto, ľudí, miestny zbor alebo denominácia (napr. "v mojej cirkvi sa vyučuje krst ponorením", "v nedeľu chodíme do cirkvi"). V niektorých oblastiach sa môže vzťahovať na určité regionálne alebo celoštátne náboženské zoskupenie (napr. "Church of England", "Cirkev na Slovensku", a pod.). Tento výraz sa často používa pre označenie všetkých znovuzrodených veriacich bez ohľadu na zemepisné alebo kultúrne rozdiely (napr. "Cirkev Pána Ježiša Krista"). Nech je to ako chce, biblický význam slova "cirkev" sa vzťahuje predovšetkým nie na inštitúcie ani na štruktúry či stavby, ale na ľudí, ktorí sú zmierení s Bohom skrze spásne dielo Kristovo a teraz patria jemu.
Obrazy Cirkvi
Vo svätom Písme nachádzame kopu obrazov a predobrazov, navzájom previazaných, v ktorých zjavenie hovorí o nevyčerpateľnom tajomstve Cirkvi. Obrazy, ktoré majú svoj pôvod v Starom Zákone, predstavujú variácie základnej myšlienky, idey "Božieho ľudu". V Novom Zákone všetky tieto obrazy nachádzajú nový stred v skutočnosti, že Kristus sa stáva "Hlavou" tohto ľudu, ktorý sa tak stáva jeho Telom. Okolo toho stredu sa zoskupujú obrazy, "prevzaté z pastierskeho alebo roľníckeho života, prípadne z výstavby, alebo z rodiny a svadby".
Jedným z obrazov Cirkvi je ovčinec, ktorého jedinou a nevyhnutnou bránou je Kristus. Je aj stádom, o ktorom Boh predpovedal, že On sám bude jeho pastierom a hoci ovce toho stáda sú pod správou ľudských pastierov, oni sami vlastne nie sú pastiermi, iba zastupujú jediného pastiera, veď aj ich predsa neprestajne vedie a živí sám Kristus, Dobrý Pastier a Knieža pastierov, ktorý položil svoj život za ovce. Ďalším z obrazov Cirkvi je hospodárstvo, čiže Božie pole. Na tomto poli rastie prastará oliva, ktorej svätým koreňom boli patriarchovia a v ktorej došlo a dôjde k zmiereniu židov a pohanov. Cirkev vysadil nebeský Vinohradník ako šľachtenú vinicu. Pravý vinič je Kristus: On dáva život a úrodnosť ratolestiam, čiže nám, čo skrze Cirkev zostávame v ňom a bez neho nemôžeme nič urobiť.
Na vyjadrenia tajomstva Cirkvi sa používajú aj obrazy z oblasti výstavby. Cirkev sa v nich nazýva stavbou Božou. Aj Ježiš sa prirovnal ku kameňu, ktorý si.
Vo Svätom písme nachádzame veľa obrazov, ktoré nám symbolizujú Cirkev:
- Cirkev je ovčinec, ktorého jedinou bránou je Kristus. Je aj stádom, o ktorom Boh povedal, že bude jeho pastierom (Jn 10, 1-10).
- Cirkev je Božia roľa alebo Božie pole.
- Cirkev sa často označuje aj ako Božia stavba. Sám Ježiš sa prirovnal ku kameňu, ktorý stavitelia síce zavrhli, ale on sa stal kameňom uholným.
- Cirkev sa volá aj nový Jeruzalem a naša matka, nevesta nepoškvrneného Baránka.
Jednota a Rozmanitosť v Cirkvi
Kristova cirkev je jednotná, lebo má jedno učenie, jedny sviatosti a jednu viditeľnú hlavu. Ostatné cirkvi, náboženské spoločenstvá a sekty, ktoré sa od Cirkvi odštiepili, nie sú jednotné ani v učení, ani vo sviatostiach, ani vo viditeľnej hlave. Rozdelenie kresťanov, ktoré stále pretrváva je pohoršením pre svet a veľkou prekážkou šírenia Kristovho evanjelia.
V rámci tejto jednoty sa už od začiatku uplatňuje rozmanitosť, ktorá pochádza z rôznosti Božích darov a zároveň z množstva osôb, ktoré ich dostávajú. V jednote božieho ľudu sa zhromažďujú rozdielnosti národov a kultúr. V spoločenstve Cirkvi oprávnene jestvujú miestne cirkvi, ktoré majú vlastné tradície. Rozštiepenia, ktoré zraňujú jednotu Kristovho tela sú rozkoly a bludy, a vznikajú hriechmi ľudí, za čo nenesú dnešní kresťania nijakú vinu.
Ekumenizmus
Sám Ježiš v hodine svojho umučenia prosil Otca a ani teraz ho neprestáva prosiť: „Aby všetci boli jedno, ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril, že si ma ty poslal.“ (Jn 17,21) Starosť o obnovu tejto jednoty sa týka celej Cirkvi. A preto k dosiahnutiu jednoty všetkých kresťanov je potrebná spoločná modlitba kresťanov. Ekumenizmus však predpokladá aj ustavičnú obnovu Cirkvi, obrátenie srdca a bezúhonnosť života každého kresťana, vzájomné ich poznávanie a spoluprácu v rozličných oblastiach služby ľuďom.
Hierarchické Zriadenie Cirkvi
Katolícka cirkev má svoje poslanie; má ohlasovať Božie kráľovstvo. Apoštoli si ho neprivlastnili sami, ale dostali toto poslanie, aj silu k jeho naplneniu od Ježiša Krista. Každý veriaci v Krista, ktorý je pokrstený, a tým začlenený do Cirkvi, má podľa svojho povolania (kňazstvo, manželstvo, zasvätený život) účasť na ohlasovaní Božieho kráľovstva.
Biskupi a kňazi vykonávajú v Cirkvi sviatostnú službu a vykonávajú ju v spoločenstve, ktorému hovoríme kolégium. Každý biskup vykonáva svoju službu v rámci biskupského kolégia. Kňazi vykonávajú svoju službu pod vedením svojho biskupa.
Keď Kristus ustanovil Dvanástich, ustanovil ich na spôsob kolégia, na čelo ktorého postavil Petra, vyvoleného spomedzi nich. Tak ako svätý Peter a ostatní apoštoli tvoria z Pánovho ustanovenia jediné apoštolské kolégium, takisto sú navzájom spojení rímsky pápež a biskupi. On má z Kristovho poverenia najvyššiu a univerzálnu moc nad Cirkvou, ktorú môže slobodne vykonávať.
Pod názvom "laici" sa rozumejú všetci pokrstení veriaci, ktorí krstom získali účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a kráľovskom úrade, okrem tých, ktorí prijali kňazskú vysviacku a okrem tých, ktorí patria do rehoľného stavu.
Cirkev ako Inštitúcia a Spoločenstvo
Cirkev je zároveň inštitúciou s hierarchickou štruktúrou a spoločenstvom veriacich, ktorí zdieľajú spoločnú vieru a hodnoty. Táto dualita je zdrojom dynamiky a napätia v Cirkvi, ale zároveň jej umožňuje plniť svoje poslanie v svete.
Záver
Význam slova cirkev, jeho pôvod a etymológia nám odhaľujú bohatú históriu a hlboký význam tohto slova. Cirkev ako spoločenstvo veriacich, miesto stretnutia s Bohom a inštitúcia zohráva kľúčovú úlohu v živote mnohých ľudí a v dejinách ľudstva.