Pre katolíkov je prikázaným sviatkom, a teda v tento deň sa musia zúčastniť na svätej omši. V Evanjelickej cirkvi a. v. sa začína týmto sviatkom svätodušný kruh cirkevného roka. Po tomto sviatku nasleduje Nedeľa po Vstúpení a o 10 dní svätodušné sviatky, známe ako Turíce. Svätodušný kruh a zároveň slávnostnú časť cirkevného roka evanjelikov uzatvára sviatok Svätej Trojice - Sancta Trinitas.
Sviatok Nanebovstúpenia sa slávi v štyridsiaty deň po Nedeli Paschy, pretože v Písme čítame, že po svojom slávnom zmŕtvychvstaní sa Ježiš počas „štyridsiatich dní“ zjavoval svojim učeníkom a rozprával im o „Božom kráľovstve“.
Biblické základy Nanebovstúpenia
Náš Pán po tom, ako svojim učeníkom pripomenul, aby neopúšťali Jeruzalem do príchodu Svätého Ducha, ktorého zoslanie prisľúbil, „zdvihol ruky a požehnal ich.
V Skutkoch apoštolov čítame, že učeníci hľadeli, ako sa Ježiš Kristus vznášal, ale potom „oblak im ho vzal spred očí“ (Sk 1, 9). Doslova sa naplnilo prisľúbenie, ktoré dal Ježiš Židom, že uvidia „Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým“ (Jn 6, 62).
Nanebovstúpenie opisujú viaceré z biblických kníh. Ježiš podľa nich vyviedol apoštolov na vrch a slávnostne ich vyzval ísť do celého sveta a hlásať evanjelium. Potom ich požehnal a vzniesol sa pred ich očami, ale oblak ho zakryl. Nato sa im zjavili dvaja anjeli a povedali, že Ježiš odišiel do neba, ale znova príde na zem. Bude to jeho druhý príchod pri poslednom súde.
Historické svedectvá o Nanebovstúpení
Svedectvo o Kristovom slávnom výstupe do neba sa nachádza nielen v Písme, ale podopierajú ho aj historické pamiatky. Podľa svedectva Euzébia Cézarejského († 339) svätá Helena, matka cisára Konštantína, „vztýčila majestátnu stavbu na Olivovej hore na pamiatku nanebovstúpenia Toho, ktorý je Spasiteľom ľudstva, keď postavila posvätný chrám na samom vrchole hory“ (Euzébius, Život Konštantína, zv. III, kap.
Bohužiaľ, túto pamätnú baziliku na Olivovej hore v roku 614 zničili Peržania. Po jej obnovení v 8. storočí ju znovu zničili neverci. V 12. storočí križiaci prevzali úlohu obnoviť baziliku, ale skôr, ako ju stihli dokončiť, ju opäť zničili Saracéni a už nikdy nebola obnovená.
Ďalej máme svedectvo sv. Cyrila Jeruzalemského († 386), ktorý vo svojich katechézach uvádza Olivovú horu na svedectvo o Nanebovstúpení nášho Pána, keď hovorí: „Z neba zostúpil na zem v Betleheme, ale do neba vystúpil z Olivovej hory. Olivová hora stojí do dnešného dňa a ukazuje očiam veriacich toho, ktorý vystúpil na oblaku. Toto je nebeská brána jeho nanebovstúpenia“ (Katechézy XIV, 23).
Vývoj slávenia sviatku
Slávenie sviatku Nanebovstúpenia je veľmi starobylé. Sv. Augustín († 430) neváha uznať, že tento sviatok má apoštolský pôvod (porov. List Januáriovi, č. 118). Ale popravde do konca 4. storočia nemáme nijaký historický dôkaz o jeho slávení ako samostatného sviatku.
Paschálne obdobie pôvodne trvalo päťdesiat dní a končilo sa v Nedeľu Päťdesiatnice. Pretože Písma spájajú zostúpenie Svätého Ducha so slávnym vystúpením nášho Pána do neba, až do polovice 4. storočia sa tajomstvo Nanebovstúpenia pripomínalo v Päťdesiatnicu. To je dôvod, prečo cirkevný historik Euzébius Cézarejský († 339) dosvedčuje, že svätá a slávna slávnosť Paschy sa končila po „období siedmich týždňov a spečaťovala sa veľkým sviatkom Päťdesiatnice, v ktorý sa podľa Svätých písiem udialo vystúpenie nášho Spasiteľa do neba a zostúpenie Svätého Ducha medzi ľudí“ (porov.
Na konci 4. storočia sa Nanebovstúpenie začalo sláviť ako samostatný sviatok, oddelene od Päťdesiatnice. V tom čase bolo paschálne obdobie skrátené na štyridsať dní v súlade s údajom zo Skutkov apoštolov. V tej dobe bolo ostatných desať dní pred Päťdesiatnicou venovaných očakávaniu Svätého Ducha (Sk 1, 14).
A tak okolo roku 380 nám Egeria, slávna španielska pútnička do Svätej zeme, rozpráva, že v Jeruzaleme sa Nanebovstúpenie pripomínalo ešte stále v Nedeľu Päťdesiatnice popoludní slávnostnou procesiou na Olivovú horu, „na miesto, odkiaľ náš Pán vystúpil do neba“. Pri tejto príležitosti sa „čítali niektoré pasáže z Písiem, spievali sa hymny, ktoré boli prerušované modlitbami, a zazneli aj patričné antifóny“ (porov. Egeria, Denník púte, kap.
Ale v Betleheme, podľa svedectva tej istej Egerie, slávili sväté Nanebovstúpenie už v štyridsiaty deň po Pasche, teda vo štvrtok šiesteho týždňa (tamže, kap. 42). Tam sa Nanebovstúpenie slávilo ako veľký sviatok, ktorému predchádzalo bdenie (lítia). A tak na konci 4. Najstaršie homílie na sviatok Nanebovstúpenia, slávený už v štyridsiaty deň po Pasche, predniesli sv. Gregor Nysský († 394) a sv. Ján Zlatoústy († 407).
Svätý Gregor nazýva tento deň, „v ktorý bol od nás vzatý Pán“, Spása a tým poukazuje na to, že vystúpením do svojej nebeskej slávy náš Pán dokončil dielo našej spásy (porov. Migne, Grécka patrológia, zv. 46, 689 - 690). A sv. Ján Zlatoústy rozpráva o tomto sviatku ako o dobre zabehnutom a všeobecnom (Ibid., zv. 50, 441 - 452).
A tak na konci 4. alebo na začiatku 5. „Počítajte štyridsať dní od prvého Pánovho dňa (= Nedele Paschy) do piateho dňa (= štvrtka) šiesteho týždňa a slávte sviatok Nanebovstúpenia Pána, pretože v tento deň Pán dokončil celý plán a celé svoje dielo spásy a vrátil sa k Bohu Otcovi, ktorý ho poslal, a sedí po Otcovej pravici (Kniha V, kap.
Liturgické oslavy a hymnografia
Slávenie Nanebovstúpenia bolo vždy spojené s procesiou. V Jeruzaleme, ako dosvedčuje pútnička Egeria, veriaci kráčali v procesii na vrchol Olivovej hory. V sýrskej Antiochii ľud šiel v procesii k predmestského chrámu v Romanesia, kde sv. Ján Zlatoústy predniesol svoju slávnu homíliu Na Nanebovstúpenie nášho Pána.
Podľa svedectva cirkevného historika Socrata Scholastica (zomrel po roku 439), v Konštantínopole sa veriaci zvykli schádzať a sláviť tento sviatok v chráme v Elaea, hneď za mestským prístavom (porov. Socrates, Cirkevné dejiny VII, 26).
Slávnostnosť tohto sviatku značne zväčšili inšpirovaní hymnografi, ktorých mená sú nám väčšinou neznáme. Najstarší hymnus - Narodil si sa, Bože náš - sa pôvodne spieval v Päťdesiatnicu. Ale niekedy v 5. Autor tropára pre tento sviatok je neznámy, no kondák sa pripisuje sv. Romanovi Sladkopevcovi, známemu hymnografovi 6. storočia.
Existujú dva kánony pre slávenie utierne sviatku. Prvý skomponoval sv. Ján Damaský († 749), slávny hymnograf Monastiera sv. Sábu pri Jeruzaleme. Druhý sa pripisuje mníchovi známeho monastiera Studion v Konštantínopole sv.
Liturgické hymny pre sviatok Nanebovstúpenia sú inšpirované Svätým písmom a kázňami významných cirkevných Otcov. Podrobne opisujú nielen Nanebovstúpenie a oslávenie nášho Pána s jeho ľudskou prirodzenosťou v nebi, ale aj naše vlastné oslávenie spolu s Ježišom.
Duchovný význam Nanebovstúpenia
Svojím slávnym nanebovstúpením náš Pán Ježiš Kristus dokončil dielo nášho vykúpenia a znovu otvoril brány neba celému ľudskému pokoleniu, ako to dosvedčuje sv. Náš Pán a Spasiteľ, aj keď vystúpil do neba a sedí po Otcovej pravici, na nás nezabudol.
Ako povedal, pripravuje nám „miesto v dome svojho Otca“ (porov. Jn 14, 2 - 3). A prisľúbil, že nám pošle Svätého Ducha, ktorý nás osvieti a zavedie do nášho nebeského príbytku pripraveného Kristom.
Veriaci si budú na bohoslužbách pripomínať zavŕšenie diela Ježiša Krista na Zemi a jeho návrat k nebeskému otcovi. So svojimi učeníkmi sa Spasiteľ lúčil s prísľubom, že bude prítomný vždy medzi tými, ktorí sa zhromaždia v jeho mene.
Nanebovstúpenie Pána nám okrem iného má pripomenúť, že naša púť po tejto zemi jedného dňa skončí a že náš život nezávisí od vecí pozemských, ale tých nebeských. Ukazuje nám, kam naša životná púť vedie.
Ježiš sám povedal, že nám pripraví miesta v nebi. Kristus nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou.
"Príďte, veriaci, a vystúpme na Olivovú horu a s apoštolmi pozdvihnime naše mysle a srdcia hore.
Ježišovo nanebovstúpenie
Ľudové tradície a pranostiky
Význam sviatku Nanebovstúpenia Pána sa premietol do ľudového pranostického kalendára a ľudia dodnes veľmi starostlivo sledujú, aké je počasie, pretože jedna z pranostík hovorí: "Ako je na Vstúpenie, tak bude celú jeseň." Roľníci sa vždy na sviatok nanebovstúpenia obávali dažďa, pretože "aj malý dážď na Vstúpenie senu škodí, jasný deň mu osoží."
V evanjelických kostoloch je pre tento sviatok charakteristické chrámové rúcho bielej farby.
Ikona Nanebovstúpenia Pána
Ikona Nanebovstúpenia Pána nášho Ježiša Krista zobrazuje významnú udalosť, ktorá sa udiala štyridsať dní po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď vystúpil na nebo pred očami svojich učeníkov.
V dolnej časti ikony je často zobrazená Bohorodička, ktorá stojí uprostred apoštolov, s rukami zdvihnutými v gestu modlitby. Po oboch stranách Bohorodičky sú apoštoli, ktorí s úžasom hľadia na Krista. Na ikone sú zobrazení anjeli, ktorí oznamujú učeníkom Kristovo druhé príchod. Kompozícia ikony zjednocuje nebeskú a pozemskú sféru.
| Udalosť | Význam |
|---|---|
| Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista | Víťazstvo nad smrťou a hriechom |
| Nanebovstúpenie Ježiša Krista | Dokončenie diela spásy a návrat k Otcovi |
| Zoslanie Ducha Svätého | Posilnenie a osvietenie veriacich |