Čo Boh sľúbil Abrahámovi: Prísľuby a ich naplnenie

Biblia je plná príbehov o Božích sľuboch a ich naplnení. Boh je verný a vždy dodrží to, čo sľúbi, aj keď sa to zdá nemožné. Poďme sa pozrieť na niektoré z týchto príbehov a poučiť sa z nich.

Abrahám obetuje Izáka. Zdroj: Wikimedia Commons

Boží prísľub

Ak už Boh sľubuje, tak často veci veľké a bláznivé. Abrahámovi sľúbil potomstvo s neplodnou ženou. Izraelitom v Egypte vzdialenú zasľúbenú zem. Petrovi, že ho naučí loviť ľudí.

Ak Boh dá svoj prísľub, ukáže človeku novú cestu. Ukáže mu časť svojho plánu s ním, no zároveň niečo veľké, za čo sa oplatí bojovať. Niečo tak ohromné, že sa za tým oplatí ísť tou najtesnejšou bránou a tou najužšou cestou.

Keď človek dostane prísľub od Boha, čaká ho oveľa viac: Neustály boj za pravdu, krvavý zápas o vernosť, veľké skúšky charakteru. Ak však človek vytrvá, nakoniec zistí, že to všetko stálo za to. A predsa, Abrahámovi prikazuje, aby mu obetoval svojho vytúženého syna, izraelitov necháva blúdiť púšťou štyridsať rokov a nakoniec nechá apoštolov, aby sa prizerali, ako sa sám dobrovoľne vydáva do rúk vlastných katov.

On jediný to dokáže. Boh na svoje prísľuby nezabúda. Až potom Boh prichádza v celej svojej sláve a všetkých pochybujúcich necháva onemieť úžasom, keď neváha porušiť všetky ľudské a fyzikálne zákony, len aby naplnil svoj dávny prísľub.

Aj diabol rád ponúka človeku cesty a na ich konci veľkolepé ciele. Ibaže vždy chce za ne aj protislužbu: Iba obyčajnú poklonu, malé vybočenie z cesty, jedinú výnimku zo svojich zásad. Stačí jediná zrada, jediná nevera, jediné klamstvo. Akurát neexistuje nijaká garancia, že to, čo človek následne získa, vzápätí nestratí a či nestratí ešte aj čosi naviac.

A tam niekde medzi prísľubom a jeho naplnením je horúca a nevľúdna púšť. A tú má diabol rád. Nie je nič ľahšie, ako presvedčiť človeka blúdiaceho a vysileného uprostred púšte, že jej koniec neexistuje. Že sa človek svojho prísľubu nikdy nedočká, že samotný prísľub je len prelud jeho fantázie.

Je také ľahké odmietnuť tú bolesť, zavrhnúť to nekonečné utrpenie, s hnusom sa odvrátiť od rozkladajúcich sa plánov. Lenže aj Lazár dúfa v Ježišovo uzdravenie a predsa umiera a jeho telo začína páchnuť, aj sám Ježiš sa necháva sňať z kríža, oplakať a uložiť do hrobu.

Abrahám: Otec viery

Abrahám bol mužom ciest. Pochádzal z Uru (Ur Chaldejský). Dnes je táto oblasť v rámci hraníc Iraku, blízko Perzského zálivu. Abrahám spolu so svojím otcom Tárem, manželkou Sarai a synovcom Lótom opustil svoje mesto. V tých časoch ľudia veľa cestovali a žili polousadeným spôsobom života. V závislosti od životných podmienok a klímy menili miesto pobytu. Pred príchodom do Kanaánu sa zastavili v Hárane. Okolie bolo bezpečné a bol tam prístup k zdroju vody.

Abrahám, ktorého dnes spoznáte, je veľmi zaujímavá postava. Keď sa stal dospelým mužom, vypočul si zvláštne pozvanie: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ“ (Gn 12,1-2). Abrahám vedel, že hlas, ktorý počuje, je od Pána Boha. Vedel, že mu treba dôverovať a jednoducho vyraziť na cestu. Vycítil, že keď Boh niečo sľúbi, dodrží slovo. A nesklamal sa. Abrahám išiel statočne vpred a čelil protivenstvám. Putoval do Kanaánu, potom cez púšť do Egypta a potom sa vrátil do Hebronu. Celý čas vedel, že nie je sám. Boh bol s ním.

Raz, v krajine Kanaán, k nemu Boh opäť prehovoril. Sľúbil, že svojmu potomkovi dá pôdu, na ktorej stojí. Abrahám aj teraz uveril, že Božie slová sa splnia. Jedného dňa počul ďalší sľub. Boh povedal, že odmena za Abrahámovu vernosť bude hojná. Ale tentoraz sa tieto slová Abrahámovi zdali nepochopiteľné. Nemal deti, jeho žena bola chorá a neplodná a on už bol starý muž. „Pane, Bože, čože mi dáš? Veď ja odídem bezdetný“(Gn 15,2). Svoj majetok chcel odovzdať Eliezerovi, jednému zo svojich služobníkov, ale Boh nezmenil svoj názor. Vie, čo hovorí, je predsa Boh. Sľúbil Abrahámovi potomstvo.

Jedného dňa Boh prehovoril k Abrahámovi iným spôsobom ako predtým. Abrahám sedel pri vchode do stanu pod dubmi, keď videl prichádzať troch ľudí. Prišiel, uklonil sa a pozval ich najesť sa. Po jedle sa porozprávali. Boh sa pýtal na Sáru a zopakoval svoj sľub. Abrahám opäť počul, že bude mať syna. Tentoraz však boli Božie slová veľmi presné: „O rok v tomto čase sa vrátim a tvoja žena Sára bude mať už syna“ (Gn 18,10). Abrahám uveril, ale Sára, ktorá tento rozhovor počúvala z diaľky, sa začala smiať. Vedela, že je príliš stará na to, aby porodila dieťa. Ale dobre vieme, že ak Boh niečo povie, svoje slovo dodrží. Rok po tomto stretnutí Sára porodila syna, ktorý mohol zdediť všetko bohatstvo, ktoré Abrahám nazhromaždil. Tento príbeh ukazuje, že čakať sa v živote oplatí. Abrahám nás učí čakať. Ukazuje tiež, že stojí za to počúvať Boha. Aj keď sa Jeho sľuby zdajú nepravdepodobné.

Božia rodina

Abrám poslúchol Boha a Boh sa o Abráma postaral - dal mu všetko, čo potreboval. Niečo ale chýbalo: Abrám nemal žiadne deti. Boh prisľúbil Abrámovi a Sáraj syna. Čakali dlho a začali pochybovať o tom, čo im Boh povedal. Boh hovorí Ako komunikoval Boh s Abrámom? Nevieme: mohlo to byť cez hlas, ktorý sa dá počuť, cez posla alebo cez videnie. Dôležitou vecou je, že Boh chce hovoriť so svojím ľudom. A stále hovorí.

Abrám mal syna menom Izmael so Sárajinou slúžkou Hagar. Ale Boh znovu povedal Abrámovi, že sľub dodrží, a že dieťa bude mať Sáraj.

Keď Boh sľúbil Abrámovi syna druhýkrát, zmenil mu meno na Abrahám. Toto meno znamená 'otec národov.'

Biblia nehovorí, že Boh si zvolil Abraháma, pretože bol dobrý alebo zbožný, ani preto, že bol zapáleným nasledovníkom Boha. O Abrahámovej viere čítame v biblickej knihe Židom, ale táto viera prišla potom, ako Boh Abraháma povolal a dal mu tieto úžasné sľuby. Boh konal prvý: Abrahámova viera bola reakciou na Božie činy.

Boh sľúbil, že Abrám bude mať mnoho potomkov, a že oni budú požehnaním (urobia dobré veci) pre svet. Keď Boh povedal Abrámovi, že bude mať toľko ľudí vo svojej rodine ako je hviezd na nebi, jedným z nich bol Ježiš! Súhlasíš, že Ježiš robí dobré veci? Koľko o ňom vieš? Si jedným z jeho priateľov?

Izákovo narodenie

Hospodin navštívil Sáru, ako sľúbil, a splnil, čo bol Sáre zasľúbil. Sára počala a porodila Abrahámovi v jeho starobe syna v určenom čase, o ktorom mu Boh hovoril. Abrahám dal svojmu synovi, ktorý sa mu narodil, a ktorého mu porodila Sára, meno Izák. Abrahám obrezal svojho syna Izáka, keď mal osem dní, ako mu Boh prikázal. Abrahám mal sto rokov, keď sa mu narodil syn Izák. Vtedy Sára povedala: Boh ma urobil predmetom smiechu; každý, kto o tom počuje, bude sa mi smiať. A dodala: Kto by bol povedal Abrahámovi, že Sára bude kojiť deti? A predsa som mu v jeho starobe porodila syna.

Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka, povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom. Abraháma však táto reč o jeho synovi veľmi zamrzela. Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. Ale aj zo syna dievky učiním národ, lebo je tvojím potomkom.

Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Ona odišla a blúdila po púšti Beér-Šeba. Keď sa jej minula voda z mecha, pohodila dieťa pod jeden z kríkov, odišla a sadla si opodiaľ naproti, asi na dostrel z luku. Lebo povedala: Nemôžem sa dívať na smrť dieťaťa. Sadla si naproti nemu a dieťa začalo nahlas plakať. Boh však začul chlapcov hlas; anjel Boží zavolal z neba na Hagaru a riekol jej: Čo ti je, Hagar? Neboj sa, lebo Boh začul chlapcov hlas tam, kde bol. Vstaň, vezmi chlapca a drž ho pevnou rukou, lebo z neho utvorím veľký národ. Tu jej Boh otvoril oči a ona zazrela prameň vody. Vstala, naplnila mech vodou a napojila chlapca. A Boh bol s chlapcom; ten rástol, býval na púšti a stal sa z neho lukostrelec. Býval na púšti Párán a matka mu vybrala ženu z Egypta.

Abrahámova zmluva s Abímelechom v Beér-Šebe

V tom čase povedal Abímelech a jeho vojvodca Píchól Abrahámovi: Boh je s tebou vo všetkom, čo konáš. Tak mi teraz prisahaj na Boha, že neoklameš ani mňa, ani moje deti, ani mojich vnukov, ale ako som ja preukazoval priazeň tebe, tak ju preukazuj aj ty mne i krajine, v ktorej sa zdržuješ ako cudzinec. Abrahám odpovedal: Prisahám. Potom Abrahám dohováral Abímelechovi pre studňu, ktorej sa Abímelechovi sluhovia násilne zmocnili. Nato Abímelech odpovedal: Neviem, kto to urobil; ani ty si mi o tom nedal vedieť, ani som o tom dodnes nepočul. Vtedy Abrahám vzal ovce aj dobytok a dal ich Abímelechovi; tak títo dvaja uzavreli zmluvu. Abrahám však postavil nabok sedem jahniat zo stáda. Abímelech sa opýtal Abraháma: Čo s tými siedmimi jahňatami, ktoré si postavil nabok? A ten odpovedal: Prijmi odo mňa týchto sedem jahniat, aby mi to bolo na svedectvo, že som vykopal túto studňu. Preto dostalo to miesto meno Beér-Šeba, lebo tam obaja prisahali.

Tak uzavreli zmluvu v Beér-Šebe. Potom vstal Abímelech a jeho vojvodca Píchól a vrátili sa do krajiny Filištíncov. Abrahám zasadil v Beér-Šebe tamarišku a vzýval tam meno Hospodina, večného Boha. Abrahám býval dlhý čas ako cudzinec v krajine Filištíncov.

Zhrnutie Božích sľubov Abrahámovi

Boh dal Abrahámovi úžasné zasľúbenie. Abrahám nemal žiadnu prirodzenú možnosť pochopiť veľkosť Božieho sľubu. Boh mu povedal, že sa stane veľkým národom, a my vieme, že to je národ Izrael. Abrahám však nevedel, že prostredníctvom Izraela sa narodí Mesiáš a prostredníctvom Mesiáša sa na zemi narodí ľud nazývaný Cirkev Ježiša Krista. Sme ľudia, ktorých Boh posiela do tmy, aby priniesli svetlo. Musíme svetu povedať o Božom úžasnom zasľúbení poskytnutom prostredníctvom Ježiša Krista.

Tu je tabuľka, ktorá sumarizuje niektoré z kľúčových sľubov daných Abrahámovi a ich naplnenie:

Už dnes sa začnite rozprávať s Bohom. (Gn 12, 1-4a) Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. Povolaním Abraháma, resp. zjavením sa Boha Abrahámovi, sa začína nová éra nielen v dejinách spásy, ale aj v dejinách ľudstva, keďže zmyslom jestvovania ľudstva je práve jeho spása - večný život v Božom kráľovstve.

Dôležitou súčasťou prisľúbení, ktoré Abrahám dostal, je odovzdanie Božieho požehnania Abrahámovi. Abrahám však nedostáva Božie požehnanie len pre seba, ale sám sa stáva nositeľom požehnania pre všetkých, ktorí s ním prídu do kontaktu: (Ty) budeš požehnaním ... V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme. Inak povedané, Abrahám dostal úlohu formovať ľudí, svoje okolie, meniť ich na Boží obraz, odovzdávať im Božie spoločenstvo, meniť svet na Božie kráľovstvo. Každý, kto prijal Božie požehnanie, je povolaný tvoriť históriu spolu s Bohom a žiť s Bohom.

Abrahám získava späť Božie požehnanie pre ľudstvo vďaka svojej dôverčivej poslušnosti voči Bohu, ktorého nepoznal. Abrahám sa stáva akoby šošovkou, cez ktorú lúče Božej lásky, ktorá vždy hľadá nové cesty, ako zachrániť človeka, dopadajú na celé ľudstvo. Abrahám je teda jedným z najdokonalejších predobrazov Ježiša Krista a nepochybne si zaslúži označenie „Otec veriacich“.

tags: #co #boh #slubil #abrahamovi