Je nevyhnutné, aby sme sa bližšie pozreli na Deuteronómium 24:1-4, keďže táto pasáž je pre záležitosť rozvodu dôležitá. Predpis o rozvode, ktorý sa v tejto pasáži nachádza, bol za dní Ježiša hrubo nepochopený a je až pričasto nepochopený aj dnes. Skrze toto nepochopenie vzniká problém zdanlivého nesúladu medzi Ježišom a Mojžišom, medzi Novou zmluvou a Starou zmluvou a my potom nie sme schopní vidieť ich základný súhlas v tejto otázke rozvodu.
Mojžiš rozbíja tabuľky Zákona
Biblický Kontext Manželstva a Rozvodu
Musíme si dať pozor, aby sme o rozvode neuvažovali oddelene od manželstva. Správny pohľad na rozvod môžeme získať jedine vo svetle toho, čo sme až doteraz o manželstve povedali. Rozvod je zápornou veličinou. Neguje kladnú veličinu, ktorou je manželstvo. Rozvod znamená oddelenie tých dvoch, ktorí sa v manželstve stali jedným. Na správne posúdenie rozvodu si najprv potrebujeme pripomenúť biblickú pravdu o manželstve: kto ustanovil manželstvo, čoho je manželstvo symbolom, čo sa v skutočnosti stane, keď sa muž a žena zosobášia a aké sú Božie zákony, ktorými sa manželstvo má riadiť. Kristus ukázal, že na rozvod sa musíme pozerať a posudzovať ho vo svetle pravdy, ktorú na manželstvo vrhá Božie slovo v Matúšovi 19.Keď sa Ho farizeji spýtali na rozvod (v.3), Ježiš odpovedal tým, že najprv poukázal na to, čo manželstvo je (v. 4-6a). Esenciou manželstva je: „Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo.“ (v. 6a) Až potom vo svetle Biblického zjavenia o manželstve a v úplnej závislosti na tejto pravde Kristus vyslovil zákon, vzťahujúci sa na rozvod: „A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje.“ (v. 6b)
Aj keď názov tejto kapitoly je postavený negatívne: „Zákaz rozvodu“, hlavná myšlienka a zámer je pozitívny. Takýto negatívny názov bol zvolený úmyselne. Negatívna forma napomáha k tomu, aby sa táto pravda stala ostrou a jasnou. Dnes viac, ako kedykoľvek predtým, musí cirkev počuť a chápať túto pravdu: žiadny rozvod! Záporný názov je tiež verný Ježišovmu učeniu, zaznamenanému v Matúšovi 5:31,32, pretože tento text prezentuje odsúdenie rozvodu. Pritom všetkom tento text odsudzuje rozvod v záujme svätosti, intímnosti a krásy manželského puta.Rozvod manželstva, či vytrvať pre šťastné manželstvo?
Text o Rozvode z Deuteronómium 24
V Matúšovi 5 stavia Ježiš očividne do kontrastu svoje učenie o rozvode s iným učením. To iné učenie je Mojžišov predpis, vzťahujúci sa na rozvod v Izraeli, v období Starej zmluvy. Práve tento staro-zmluvný predpis vystupuje ako dôležitý aj v Matúšovi 19. Farizeji pokúšali Ježiša v otázke rozvodu tým, že sa Ho spýtali: „Či smie človek prepustiť svoju manželku pre jakúkoľvek príčinu? (v.3). Tým pohli Ježiša k odpovedi, že, vzhľadom na to, že Boh spája zosobášené osoby, človek ich nesmie rozdeliť: „A tedy toho, čo Bôh spojil, človek nech nerozlučuje.“ (v. 6) Inými slovami, Ježiš zakázal rozvod. Hneď nato farizeji nastavili pascu. Mojžiš predsa povedal, že sa môžu rozviesť: „A povedali mu: Prečo tedy prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?“ (v.7) Samozrejme, že tým odkazovali na Deuteronómium 24:1-4. Ich argument bol zrejmý. Mojžiš bol veľký Boží zákonodarca a prorok. Ježiš stojí v opozícii k Mojžišovi v otázke prípustnosti rozvodu.Zvyčajne robíme chybu v tom, že chápeme tento predpis ako uznanie rozvodu a dokonca aj opätovného sobáša. Takto potom chápeme slová, „napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža.“ (v. 1b, 2) Máme sklon chápať túto pasáž ako legitimizáciu rozvodu na základe nepodstatnej príčiny („lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej“, v.1). V skutočnosti sa však v tejto pasáži nenachádza žiadne schválenie rozvodu a už vôbec nie opätovného sobáša. Mojžiš tu nevyžaduje rozvod a ani rozvod neschvaľuje. Ale ako to ukazuje Kristus v Matúšovi 19:8, Mojžiš rozvod „dovolil“ alebo aj strpel. Strpieť niečo je zásadne iné, než to schvaľovať. Mojžiš vzal na vedomie skutočnosť, že Izraelskí muži sa rozvádzali a tiež skutočnosť, že tak budú konať aj v budúcnosti. V takom prípade musia napísať a odovzdať svojej manželke „rozvodný list“, teda oficiálne potvrdenie o prepustení.
Mojžiš neprikázal mužom v Izraeli, „rozvádzajte sa“, a to ani v prípade, ak by na svojich manželkách našli nečistotu. Prikázanie, ktoré vydal znamenalo: „Ak sa chystáš rozviesť so svojou manželkou, musíš jej dať rozvodný list.“ Dôvodom na vydanie rozvodného listu bola ochrana a zabezpečenie ženy, ktorá bola prepustená. Žena v Izraeli bola úplne pod vládou muža a odkázaná na jeho milosrdenstvo. Ak by Mojžiš neprikázal, aby manžel vystavil rozvodný list žene, ktorú si zaumienil prepustiť, ženy v Izraeli by sa čoskoro stali obyčajnou hračkou v rukách mužov a boli by len o málo odlišné od konkubíny či neviestky. Rozvodný list bol napísaný „jej“ a daný „do jej ruky“ na jej úžitok.
Namiesto toho ho jednoducho len strpel. Zo správneho významu tohto odseku vyplýva, že Mojžiš tu vydáva ustanovenie, podľa ktorého sa žena, ktorú prepustil jej prvý manžel a ktorá sa vydala druhýkrát, už nikdy nesmie vrátiť k svojmu prvému manželovi v prípade, že sa s ňou rozvedie aj druhý muž. Vo veršoch 1-3 Mojžiš len zaznamenáva to, čo sám pozoruje, že sa vyskytuje v Izraeli. Muži prepúšťajú svoje manželky kvôli nejakej nečistote. Tieto rozvedené ženy sa vydávajú za iných mužov. Potom sa aj títo druhí manželia rozvedú a manželky prepustia. V takom prípade Mojžiš zakazuje návrat k prvému manželovi (v. 4). Verše 1-3 neopisujú to, čo by Mojžiš schvaľoval, ale to, čo on pozoruje, že sa už deje.
Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa voľakedy stane, že nenajde milosti v jeho očiach, lebo našiel nejakú mrzkú vec na nej a napíše jej rozvodný list a dá ho do jej ruky a vyženie ju zo svojho domu, a ona vyjdúc z jeho domu pojde a vydá sa za iného muža, a keď ju bude nenávidieť i ten druhý muž..... Ale tento preklad dáva jasne najavo, že Mojžiš rozvod jednoducho iba znáša, a neschvaľuje ho. Táto fráza „nejaká mrzká vec“ sa v celých Písmach vyskytuje len v Deuteronómiu 23:14. Táto vzácnosť vo výskyte spôsobuje, že je obtiažne stanoviť, čo tento pojem znamená. Bez pochýb môžeme povedať, že tu ide o nejaký druh sexuálneho znečistenia alebo hanebnosti u ženy. Nebolo to cudzoložstvo, lebo to sa trestalo smrťou. Ale súvisí s cudzoložstvom, nakoľko je to nejaká sexuálna nečistota. Nedá sa teda povedať, že by sa v Deuterońomiu 24 rozvod trpel z nejakej malichernej príčiny.
Tabuľka: Porovnanie Názorov na Rozvod
| Zdroj | Názor na Rozvod |
|---|---|
| Mojžiš (Deuteronómium 24) | Strpel rozvod za určitých podmienok, vyžadoval rozvodný list na ochranu žien. |
| Ježiš (Matúš 19) | Zakázal rozvod, odvolávajúc sa na pôvodný Boží zámer s manželstvom. |
Hriešnosť Rozvodu
Treba zdôrazniť, že Ježiš sa v Matúšovi 5:31,32 zaoberá rozvodom. Zavrhuje a zakazuje prepustenie manželky. Tu sa nesústreďuje na opätovné manželstvo, ale na rozvod. Aj v prípade, keď nás druhýkrát uzavreté manželstvo ešte stále šokuje, je tu stále riziko, že sa môžeme stať necitlivými vo veci rozvodu. Ak je tomu tak, potom si potrebujeme pozorne vypočuť Pána. Rovnako sa nedá povedať, že by Pán zakazoval rozvod len preto, že potom existuje možnosť nového manželstva, akoby rozvod sám osebe nebol hriešny. Sám Ježiš poukazuje na možnosť opätovného manželstva, ak už rozvod nastal. Avšak rozvod odsudzuje nie preto, že môže viesť k ďalšiemu hriechu, ale preto, že už sám rozvod je hriešny. Ktokoľvek prepúšťa svoju manželku, hreší samotným aktom rozvodu.Aj keď Ježiš odsúdil rozvod, v ktorom sa manžel rozvádza so svojou manželkou, je v tom zahrnutá práve rovnaká hriešnosť aj pre prípad, keď sa rozvádza manželka. V dňoch Pána Ježiša to bol muž, ktorý bol vo výhode, a tak každý uskutočnený rozvod bol vykonaný mužom. Dnes je vo výhode zase žena, a tak je ona dominantná, keď dôjde k rozvodu. Nie je dôležité, kto rozvod iniciuje, či je to muž alebo žena, ale skutok, ktorý je vykonaný. Kristovo odsúdenie rozvodu musíme chápať ako odsúdenie každej formy oddelenia manžela a manželky.
Ježiš hovorí o „prepustení“. To opisuje právny, oficiálny rozvod. Pokrýva aj to, čo poznáme pod pojmom „odluka s platením výživného“. Rovnako zahŕňa aj obyčajné opustenie manželského partnera, či už je to manžel, ktorý opúšťa manželku, alebo manželka, ktorá opúšťa manžela. Prepustenie, odluka, opustenie - všetky tieto možnosti spája skutočnosť, že znamenajú rozdeliť na dve časti to, čo Boh spojil v jedno a čo musí zotrvať ako jedno.
Môže nastať prípad, keď sa manželka musí dočasne odsťahovať alebo požiadať svojho manžela, aby odišiel. Možno sa opíja a bije ju i deti. Pre ňu a pre jej potomstvo nie je bezpečné, aby sa manžel nachádzal v spoločnej domácnosti spolu s ňou. Vtedy, aj keď nemá úmysel rozviesť sa s ním v plnom, oficiálnom zmysle, predsa zvolí spôsob oddeleného bývania. Toto je smrteľne vážna záležitosť. Cirkev sa musí na takýto prípad tak pozerať. Aj samotní manželia to musia pokladať za tu najzávažnejšiu situáciu. Jednoducho je to neúnosný stav vecí. Rozvod je zakázaný aj v súradniciach toho, čo sa následne môže stať rozvedenej osobe. Prepustiť životného partnera je hriech a súčasťou tohto hriechu je aj to, že ten druhý je vystavený cudzoložstvu. Kristus hovorí, že ...