Čo hovorí Biblia o chválach?

Chvála je spôsob modlitby, kde sme s Bohom tak úzko spätí a tak blízko pri Ňom, že sa stáva modlitbou, ktorá už nie je na ľudských pravidlách, ale na Božích. V Biblii sa často píše o „poznaní". Poznanie znamená veľmi intímny vzťah. Božie Slovo nás vyzýva: „Máme poznať Boha tak, ako Boh pozná nás." Doslova hovorí, aby sme boli v intímnom vzťahu s Bohom, tak ako boli spolu Adam a Eva.

Chvála patrí presne do tejto roviny intimity, do tejto hlbiny, ktorú je veľmi ťažké ľudskou rečou opísať. Je ťažké o chvále hovoriť, ak do nej nevojdeme. Chvála je typom modlitby, počas ktorej je náš duchovný zrak silne upretý na Boha. Pri chvále patrí naša pozornosť v prvom rade Bohu. Celá naša myseľ a celá naša duša je Ním naplnená. On je tým, ktorý sa dokáže vysporiadať s našimi nedokonalosťami, slabosťami, hriechmi. On je tým, ktorý rieši naše problémy. Nedokážeme to my našimi silami, ale On prostredníctvom svojej moci.

O chválach máme super knihu. Sú to Žalmy. Autorom väčšiny z nich je kráľ Dávid, ktorý v nich často hovorí, aký Boh je, a čo preňho chvála znamená. Keď chválime Boha, vyslovujeme slová o tom, aký je môj Boh. To by mohla byť definícia chvály. Slová chvály pochádzajú z Biblie, ktorá nám hovorí o tom, aký Boh je. Ak si denne čítame Bibliu, stále v nej nachádzame množstvo vecí, ktorými môžeme Boha chváliť.

Počas chvály sa začne niečo diať. Dávid hovorí v Ž 22,4: „Boh tróni na chvále svojho ľudu." Vo chvíli, keď začnem chváliť, vytváram Bohu v mojom srdci trón, na ktorom je prítomný ako vládca môjho života. Takže keď chválim, Boh je v mojom srdci. Toto nezávisí od našich pocitov. Naše pocity môžu byť úplne odlišné. Neplatí pravidlo, že vždy sa cítime super, keď sme na chválach. Občas chvály nemusia prispieť k zlepšeniu nálady. Boh totiž nechce, aby naša viera stála na pocitoch. Naša viera má stáť na Božom Slove.

Boh vyriekol slová: „Buď svetlo!" a bolo svetlo. Boh povedal: „Buď obloha!" a bola obloha. Potom Boh povedal: „Ukáž sa súš!" a stalo sa tak. Riekol: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe" a boli hviezdy... (Gn 1,3n). Takúto veľkú moc majú Božie slová. Ak my vyslovujeme tieto slová, slová chvály, v duchovnej oblasti sa dejú veľké veci. Sú to veci, ktoré teraz nevidíme, no raz sa v nich budeme kochať. V Biblii stojí: „Teraz vidíme ako v zrkadle, raz uvidíme tvárou v tvár." Raz sa dozvieme, čo všetko sa presne dialo, keď sme chválili Boha.

Modlitba chvály ako životný štýl

Boha je potrebné chváliť aj mimo zhromaždenia. Chvála by sa mala stať naším životným štýlom. Neznamená to neustále opakovať: „Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane! Chválim Ťa, Pane!..." Znamená to, že by sme mali žiť na chválu Boha, prežívať s Ním náš každodenný život. Svojím životom hovoríme, či Boha milujeme alebo nie. Kamkoľvek ideme, mali by sme ísť s Ním a žiť ako Jeho veľvyslanec na tejto zemi.

Chvála by nemala trvať 1 krát do týždňa alebo raz denne. Je nemožné prežiť týždeň bez Boha, a potom prísť na chvály a chcieť, aby ma On okamžite naplnil svojím Duchom a konal vo mne veľké veci. V takom prípade nemôžem Bohu úprimne spievať v zhromaždení piesne o tom, že ho milujem, a že je Pánom môjho života. On videl posledných 7 krát 24 hodín, či bol skutočne na prvom mieste v mojom živote alebo nie.

Biblické postavy a chvály

Spomenuli sme tu dva rozdielne postoje, ktoré môžu mať ľudia, prichádzajúci na chvály. Duchovné dôsledky týchto dvoch prístupov môžeme vidieť na dvoch veľkých postavách Starého zákona. Biblia hovorí o Šaulovi - prvom izraelskom kráľovi, ktorý počas chvál upadol do prorockého vytrženia. (1.Sam 10,5-6) Šaul na chvály chodieval, no nebol tam stále. V Božej prítomnosti nezotrval. Svoj život postupne prestal žiť na chválu Boha. Obrátil sa Mu chrbtom, prestal plniť Jeho príkazy, a tak ho Boh nahradil Dávidom. Šaul stratil svoju moc a Boh ho napokon zahubil pre hriechy, ktoré vykonal.

Dávid, ten žil v chvále neustále. Bolo mu úplne jedno, čo si o ňom ľudia myslia. Pre neho existoval len jeho Boh. Neskôr to, podobne ako Šaul, poriadne pokazil. Zaľúbil sa do dievčiny, do ktorej sa vôbec nemal zaľúbiť. Bol na mieste, na ktorom vôbec nemal byť. Izrael bojoval proti Amončanom, no Dávid zostal doma. Prechádzal sa po paláci, užíval si oddych, pozeral von oknom, zbadal Betsabe, nechal si ju priviesť, zhrešil s ňou a čakali spolu dieťa. Tieklo mu do topánok, a keď už nenašiel iné riešenie, postavil jej manžela v boji do prvej línie a nechal ho zabiť. (2.Sam 11)

Tento veľký Boží muž, ktorého nám dáva Biblia často za príklad, to poriadne pobabral. Na rozdiel od Šaula však okamžite utekal tam, kam bol zvyknutý chodiť - do Božej prítomnosti, kde prosil Pána: „Čokoľvek spravíš, potrestaj ma, len mi neber svojho Svätého Ducha," a Boh sa nad ním nakoniec zmiloval.

Sedem biblických skutočností o chvále

Pred Bohom stojíme ako Božie deti a chválou uznávame Božiu veľkosť. V žalme 48,2-3 sa píše: "Veľký je Pán a hoden každej chvály v meste nášho Boha. Je to svätý vrch, prekrásne návršie, je celej zemi na radosť." Nikdy nemôžeme vyčerpať moc a možnosti chvály - čím viac Boha chválime, tým viac uznávame Jeho veľkosť.

Čo teda môžeme nájsť v Svätom písme o chválach?

1. Ž 22,4 (A predsa ty si svätý, ty tróniš na chválach Izraela.) - Keď chválim Boha, ponúkam mu trón zo svojej chvály, nech zaujme svoje miesto ako Kráľ. Moja chvála Ho priam núti prísť a byť prítomný na tróne.
2. Ž 106,47 (Zachráň nás, Pane, Bože náš, a zhromaždi nás z krajín pohanských, aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť a tvojou slávou sa honosiť.) - Chvála prináša ľudu úplné víťazstvo. Keď Boha chválime, triumfujeme, neprosíme o víťazstvo, oslavujeme skutočnosť, že už zvíťazil. Pavol v 2Kor 2,14 píše: " Ale vďaka Bohu, ktorý nám vždy dáva víťazstvo v Kristovi ...".
3. Ž 30,12-13 (Môj nárek si obrátil na tanec, roztrhol si moje rúcho kajúcne a radosťou si ma opásal, aby ti moja duša spievala a nestíchla už nikdy. Pane, Bože môj, naveky ťa chcem velebiť.) - Keď nás Boh vyslobodí zo zármutku, má to určitý cieľ, aby mu naša sláva vzdávala chválu. Naša sláva - t.j. naša duša a naše ústa.
4. Iz 61,3 (aby som dal zarmúteným Siona, aby som im dal veniec miesto popola, olej plesania namiesto smútku, rúcho radosti miesto sklesnutého ducha. I budú sa volať Duby spravodlivosti, Štep Pána na ozdobu.) - Pokiaľ nechcete byť v depresiách a nechcete, aby vám satan prichádzal so svojimi neblahými predtuchami a zlými myšlienkami, oblečte si odev chvály, potom sa k vám ani nepriblíži. Diabol totiž nenávidí, ak chválime Ježiša.
5. Hebr 13,15-16 (Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu.) - Chvála je obeta. Niečo nás to bude stáť, nie je to vždy ľahké, najdôležitejšie je chváliť Pána práve vtedy, keď do toho máme najmenšiu chuť. Práve vtedy je pre Boha najcennejšia, keď nás to veľa stojí, keď sa nám zdá, že všetko je proti nám; treba ísť vo viere.
6. Ž 8,2-3 (Pane, Bože môj, k tebe sa utiekam, zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma, aby ma niekto neschvátil a neroztrhal ako lev, a nemal by som záchrancu.) - Chvála je duchovnou zbraňou. Dokonalá chvála Božieho ľudu - tejto nič neodolá; žalmista uvádza príklad: dojčence a nemluvňatá - najslabšie a najzraniteľnejšie stvorenia. Dokonca oni sa stávajú nástrojom Božej moci, keď chvália , a tak umlčujú nepriateľa. Keď chválime, Boh umlčuje diabla. Môžeme sa spýtať Boha: „Prečo neumlčíš diabla Ty sám?" A Boh odpovedá: „Pretože som vám dal zbraň, ktorou to máte robiť vy!".
7. Ž 50,23 (Kto prináša obetu chvály, ten ma ctí; a kto kráča bez úhony, tomu ukážem Božiu spásu) - Chvála pripravuje cestu pre Boží nadprirodzený zásah.

Kto má chváliť Boha? V žalme 148 je zoznam 29 rôznych typov ľudí a stvorenia, ktorí majú chváliť Boha. Ž150 - „...všetko, čo dýcha, nech chváli Pána." Z toho nie je nikto vynechaný. Je iba jedna skupina ľudí, ktorí Boha nechvália - màtvi. Ž 115,17 - „Màtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu ..." Takže pokiaľ nechválime Boha, iste si vieme zistiť svoju diagnózu. Kedy by sme mali Boha chváliť? Každý deň, naveky a navždy, vo všetkých chvíľach a neustále. Ako by sme mali chváliť Boha? Celým srdcom - Ž 111 ; so zdvihnutými rukami a radostnými piesňami - Ž 63,5-6; hudobnými nástrojmi a tancom - Ž 154. Ak je nám ťažké chváliť Boha, skúsme čítať žalmy(žalmy - hebr. preklad „chvály")

Spontánna modlitba v Duchu Svätom

Sme zvyknutí na liturgiu, ktorá má presné pravidlá, pretože sa slávi v mene celej Cirkvi a práve jednota podstatných liturgických úkonov a symbolov to vyjadruje. Sme zvyknutí na naučené modlitby a na modlitby, ktoré majú svoju stabilnú formu, ako ruženec, litánie, atď. Avšak, keď skúmame Sväté Písmo, nachádzame v ňom spôsob modlitby, ktorému sme sa v našej Cirkvi trochu odcudzili. A to je spontánna modlitba v Duchu Svätom. Modlitba pod vplyvom Ducha Svätého. Biblia nás k tomu na mnohých miestach vyzýva: „Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“ (Kol 3,16)

Duch nám v tejto modlitbe pripomína kým Boh je a aké veľké skutky pre nás vykonal. Vedie nás k poznaniu a prežitiu Ježišovej lásky. Človek po takomto poznaní nemôže zostať nečinný. Túži vyspievať kým Boh pre neho je a aký je, aký sa zjavil jeho srdcu. Pre Izraelitov Starého Zákona to bola úplne normálna forma modlitby. „Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.“ (1Krn 16,9) Alebo kniha Judit v 16. kapitole hovorí: „Judita spievala: - Udrite na bubny na počesť môjho Boha, hrajte môjmu Pánovi na cimbaloch; zaspievajte nový žalm na neho, velebte a vzývajte jeho meno!“

Kniha žalmov je popretkávaná odkazmi na chvály: „Spievajte Bohu a jeho meno žalmom velebte. Pripravte cestu tomu, čo sa vznáša nad oblakmi: jeho meno je Pán. Plesajte pred ním;“ (Ž 68,5) Tento 68. žalm zároveň odhaľuje čosi zo sily modlitby chvál. Nielenže táto modlitba je vedená Duchom Svätým, ale ňou sa zároveň pripravuje človek pre stále nové poznanie Boha, pripravuje sa ňou „cesta“ pre novú skúsenosť. Preto sa veľakrát stáva, že ľudia, ktorí tam prídu iba ako diváci, zažijú mocný boží dotyk. Zároveň je to modlitba radosti a plesania, slobodného tešenia sa v „Otcovej blízkosti“. A v nemalej miere je to modlitba vo viere.

V 2. knihe kroník v 20. kapitole je nádherná stať, ktorá hovorí ako stál kráľ Jozafát proti ohromnej presile Moabčanov a Amončanov. Izraeliti vzývali Pána a on im povedal: „Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!“ (2Krn 20,15b) Jozafát na druhý deň nepostavil na čelo bojového zástupu „ťažkoodencov“, ale spevákov a hudobníkov a keď tiahli do boja, už dopredu vo viere oslavovali a chválili Pána za víťazstvo. Keď vyšli na vrch a pozreli sa do údolia, videli všade iba samé mŕtvoly nepriateľov. Boh im dal víťazstvo bez ich pričinenia. Uviedol nepriateľské vojsko do takého zmätku, že sa sami pozabíjali. A vojnovej koristi tam bolo toľko, že ju izraeliti tri dni odnášali. Potom to údolie nazvali Údolím chvály.

Pri modlitbe chvál Boh často rieši naše problémy presne takým spôsobom. Chvály sú úžasnou modlitbou, kde nie iba človek robí nejaké úkony, ktorými oslavuje Boha, ale sám Pán koná a oslavuje sa v ľudskom živote. Je úžasné pozorovať ľudí, keď odchádzajú z chvál.

Raz, po jednom chválovom zhromaždení som videl dievčinu, ktorá s takou radosťou všetkých objímala. Prežila pred Bohom obrovskú radosť a slobodu a zrazu si uvedomila, akí sú pre ňu ľudia vzácni, hlavne Tí, ktorí s ňou zdieľajú jej radosť zo skúsenosti Boha.

Chvály? Je to jedna z vecí, do ktorej nás všetkých Boh povolal, aby sme ju robili. Je to jedna z vecí, pre ktorú sme boli stvorení. Boh nás povolal, aby sme ho celým naším životom uctievali. V podstate všetkým, čo robíme. Chvály nie sú len o tom, že si potrebujeme zaspievať pár náboženských piesní, zlepšiť atmosféru. Chvály sú spôsob uctievania Boha.

Boh je skutočný! A čo je najkrajšie na tom, že Ho môžeme zakúšať a zažívať! Môžeme skutočne cítiť a vnímať Jeho prítomnosť a Jeho blízkosť! V Starom zákone, keď postavili prvý chrám a uctievali Boha, tak Božia sláva tam bola tak intenzívne prítomná, že sa zjavila ako oblak slávy a ľudia kvôli nemu nemohli vojsť do chrámu. Dôvod, prečo môžeme vnímať Jeho prítomnosť, je kvôli Duchu Svätému a Jeho sláve. Áno, Boh je všadepritomný, ale to neznamená, že stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť a Jeho slávu.

Kresťanstvo nikdy nemalo byť len o dodržiavaní nejakých príkazov a zákazov, ale v prvom rade o osobnom a blízkom vzťahu s Ním. Keď sa Ježiša pýtali, aké ja najväčšie prikázanie v zákone, tak im neodpovedal, že všetky sú rovnaké, ale: „Milovať budeš Pána Boha celým svojim srdcom!“. Jemu stále išlo o blízky a osobný vzťah s nami. Lebo kráľovstvo Božie nie je pokrm a nápoj, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Svätom Duchu. Jeden z najčastejších spôsobov, ako sa môže Jeho prítomnosť prejavovať, je cez nadprirodzený pokoj, lásku a radosť. Nie je to niečo, čo môže človek bežne cítiť alebo si vyprodukovať.

Boh, áno, je všadepritomný, veď bez Neho by sa to celé rozpadlo(Žid 1,3). Ale nie stále môžeme vnímať Jeho prítomnosť, Jeho slávu. Forma má v prvom rade odrážať obsah. Bez obsahu je forma prázdna a bez zmyslu. Chvály sú spôsob uctievania Boha, je to spôsob modlitby, vyjadrenia nášho srdca, nášho vnútra voči Bohu … môže to byť bez gitary, môže to byť s gitarou, aj s bicími alebo aj tancom. Forma nie je až tak dôležitá ako srdce, najdôležitejšie je v tom srdce človeka!

Samozrejme, že Božia vôľa je to, aby sme Ho uctievali všetkým, čo robíme. Aj tými najmenšími a najbežnejšími vecami. Forma sa môže meniť a nemusí znamenať stále to isté. Podobne to môže byť aj so zdvíhaním rúk alebo vlajkovaním.

Zdvíhanie rúk - asi každý, kto prišiel do nejakého živšieho zboru, si určite všimol, že tam ľudia zdvíhajú ruky k Nebu, a tak sa modlia. Pre mňa osobne, keď som to videl prvý krát, to bolo niečo úplne nové, až trošku zvláštne. Dnes sa aj ja tak modlím a vyjadrujem tým Bohu: „Potrebujem Ťa, naplň ma Duchom Svätým, očakávam na Teba alebo vzdávam sa Ti“.

Kričanie/ticho - Boh určite počuje aj tichú modlitbu v srdci, ale aj hlasné volanie na Neho. Chodenie - ja osobne som ten typ človeka, ktorý sa pri chválach dosť pohybuje a často sa prechádzam. Tanec - je spôsob telom alebo gestami vyjadrovať niečo Bohu zo srdca. Je to tiež spôsob komunikácie. Často je prejavom úplnej alebo spontánnej radosti v Bohu. Hudba - každý úder, každý tón, keď je inšpirovaný Bohom, tak prináša Božiu prítomnosť.

Prejavy chvály

Rôzne prejavy chvály v kontexte Biblie:

• Hudba: "Chváľte ho zvukom trúby! Chváľte ho na harfe a na citare! Chváľte ho na bubon a kolotancom! Chváľte ho husľami a píšťalou! Chváľte ho zvučným cymbalom! Chváľte ho cymbalom radostného kriku!"
• Tanec: Dávid točiac sa vyskakoval z celej sily pred Hospodinom. A Dávid bol opásaný ľanovým efodom.
• Vlajkovanie: V poslednej dobe sa veľmi rozšíril tento spôsob uctievania.

Keď niekto hovorí, nech hovorí slovami, ktoré mu dal Boh, keď niekto slúži, nech to robí silou, ktorú dáva Boh, aby bol vo všetkom oslavovaný Boh skrze Ježiša Krista!

Jemu patrí sláva i vláda na veky vekov. Amen.

tags: #co #hovori #biblia #o #chvalach