Čo hovorí Biblia o láske?

Pre duchovný život majú zásadný význam tri duchovné dary, ktoré poznáme ako tri božské čnosti: viera, nádej a láska. Dnes si chceme priblížiť posolstvo Svätého písma o vzťahu medzi láskou a nádejou. V Prvom liste Korinťanom nám svätý apoštol Pavol zanechal veľkolepý text, ktorý poznáme pod názvom Hymnus na lásku.

Svätý Otec blahej pamäti pápež Benedikt XVI. povedal: „Viera, nádej a láska patria spolu. Nádej sa prejavuje zvlášť v čnosti trpezlivosti, ktorá neprestáva konať dobro ani zoči-voči zjavným neúspechom, a v čnosti pokory, ktorá prijíma Božie tajomstvo a dôveruje mu aj v temnotách.“

Hymnus na lásku (1. list Korinťanom 13, 1-8.13)

Poslúži nám úryvok z 13. kapitoly Prvého listu Korinťanom:

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.
2 A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru, že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.
3 A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo.
4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa,
5 nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,
6 neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy.
7 Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží.
8 Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.
13 A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska.

Výklad hymnu na lásku

Svoje posolstvo o vznešenejšej ceste apoštol Pavol začína tromi podmienkovými vetami (v. 1-3). V týchto vetách používa prvú osobu jednotného čísla. V prvej podmienkovej vete Pavol spomína ľudské a anjelské jazyky. Čo rozumel pod ľudskými jazykmi, nie je ťažké zistiť, lebo reč je charakteristickým znakom človeka. Oveľa ťažšie je určiť, akú predstavu spájal s jazykmi anjelov. Svätý Pavol teda spomína ľudské a anjelské prejavy, ktorých hodnota závisí od lásky.

Keď spomína vieru, nepochybne má na mysli mimoriadnu vieru, ktorá má schopnosť prenášať hory, ako v Rim 12,9. Táto formulácia nemôže nepripomenúť Ježišove slová o viere, ktorá je schopná robiť neobyčajné veci, konkrétne prenášať hory. Tretia podmienková veta obsahuje poukaz na mimoriadne skutky, ktoré môžu vzbudiť veľkú pozornosť a obdiv. Prvý hovorí o rozdaní všetkého majetku. Doslovný preklad druhého mimoriadneho skutku by mohol znieť: ak dám svoje telo na spálenie. Zamýšľané svedectvo je však jasné. Ani najvyššia sebaobeta nemusí stačiť, ak jej chýba láska.

Po tom, čo apoštol Pavol jasne konštatoval nevyhnutnosť lásky, snaží sa čo najvýstižnejšie predstaviť, ako vyzerá pravá láska. Konkrétne sa snažil vyjadriť, čo pravá láska robí alebo nerobí. Svätý Pavol menuje 15 vlastností lásky. Jednotlivé charakteristiky lásky sú vyvážene naformulované, pokiaľ ide o negatívnu a pozitívnu formuláciu.

• Ako prvú vlastnosť lásky Pavol uvádza, že je trpezlivá (v. 4). Vyjadruje myšlienku odkladania hnevu, postoj zhovievavosti a veľkorysosti.
• Ďalšia charakteristika lásky zdôrazňuje jej pozitívnu činnosť: je dobrotivá (v. 4). Láska nerobí rozdiely, nevyberá si, komu ukáže vľúdnu tvár a od koho sa odvráti.
• Prvé sloveso so záporným významom, ale má samo osebe pozitívny význam: láska nezávidí (v. 4). Apoštol chcel vyjadriť, že láska sa nemôže ani v najmenšom zarmútiť nad dobrom iných. Hovorí sa, že na svete jestvujú dva druhy závisti. Prvou je závisť, ktorá túži mať to, čo majú aj iní. Druhá je však ešte horšia, lebo nežiada ani tak, aby ona mala niečo, ale aby to určite tí druhí nemali.
• Nasleduje charakteristika: láska sa nevypína (v. 4). Kto sa chváli, vyťahuje alebo vyvyšuje, zmýšľa a koná spôsobom nezlučiteľným s láskou. Láska si nepotrebuje dokazovať vlastné kvality a zásluhy.
• Svätý apoštol uvádza ďalšieho člena výpočtu správania lásky slovami: láska sa nevystatuje (v. 4). Tento výraz možno chápať v zmysle vyhýbania sa domýšľavosti. Náklonnosť k nadradenosti a arogantnosti sa premieňa na pýchu, ktorá ruinuje vzťahy.
• Nasledujúci príklad negatívneho správania: láska nie je nehanebná (v. 5), pokrýva pomerne široké spektrum života. Nemožno ho obmedziť len na určitú oblasť ľudského života.
• Šiesta forma správania, ktorá sa nedá zladiť s láskou, sa týka zamerania celého života: láska nie je sebecká (v. 5). Tí, ktorí sa hlásia ku Kristovi, musia hľadať dobro druhých a nemyslieť na vlastný prospech. Dokonca by sme to mohli preložiť „láska netrvá na veciach, na ktoré má právo". Vo svete jestvujú ľudia, ktorí neustále pripomínajú, čo všetko je ich právom, ale už menej to, čo je ich povinnosťou.
• Ďalší príklad správania nezlučiteľného s láskou sa týka len obmedzenej oblasti správania: láska sa nerozčuľuje (v. 5). Svätý Pavol možno myslel na hádavosť niektorých korintských kresťanov, ale vo všeobecnosti sa pravý veriaci v Krista nesmie dať vyprovokovať k bezohľadnému správaniu, ktoré vyvoláva spory a narúša vzťahy.
• Správne vzťahy zahŕňajú aj iné správanie nezlučiteľné s láskou. Láska nemyslí na zlé (v. 5). Pravá láska si nevedie evidenciu všetkých krívd, ktoré sa jej stali, nepočíta krivdy, ale vie odpúšťať a zabúdať.
• Posledný slovesný tvar so záporom sa používa na vyjadrenie postoja úzko súvisiaceho s predošlým: láska sa neteší z neprávosti (v. 6). Láska nemôže mať potešenie z nejakej krivdy a nespravodlivosti. Je to viac než len odmietanie zloby.
• Potvrdzuje to aj nasledujúci postoj, ktorý je uvedený ako kontrast opäť s kladným slovesom: láska sa raduje z pravdy (v. 6). Láska je úprimnou spoluúčasťou na šťastí toho druhého. Neraz sa nám stáva, že dokážeme plakať s tými, čo plačú, ale už menej sa dokážeme radovať pri úspechoch iných. Pre svätého Pavla je predmetom spoločne zdieľanej radosti pravda.
• Posledné štyri vlastnosti lásky sú vyjadrené kladným spôsobom v spojení so zámenom „všetko“. Prvé vyjadrenie, že láska všetko znáša (v. 7), vyjadruje postoj stálej dôvery.
• Prostredníctvom výrazu „láska všetko verí“ (v. 7), sa vyjadruje postoj stálej dôvery. Láska k Bohu znamená mať plnú dôveru v jeho slovo. Láska k ľuďom vyžaduje od nás povinnosť myslieť si o druhom to najlepšie a dôverovať mu. Udelením našej dôvery druhému prenášame na neho zodpovednosť a rešpektujeme jeho slobodu. Vtedy odpoveď na našu dôveru nebude povinnosťou, ale slobodným rozhodnutím. Vždy je však potrebné vidieť aj druhú stranu dôvery. Nejde totiž o slepú dôveru. Dôverovať v tých situáciách, kde je evidentné, že naša dôvera bude neprijatá, ba dokonca zneužitá proti nám, nie je prejavom lásky ale nerozumnosti.
• Láska je spojená s nádejou. Svätý Pavol to vyjadril: „všetko dúfa“ (v. 7). Podstatou kresťanskej lásky je nádej, že dobro sa uchytí aj v živote tých, ktorí sa dopustili pokleskov. Boh nám dáva vždy nový začiatok.
• Nasledujúca a celkovo pätnásta vlastnosť lásky zdôrazňuje vytrvalosť lásky: láska všetko vydrží (v. 7). Tým vrcholia Pavlove príklady toho, ako sa láska prejavuje a koná.

Záverečné charakteristiky lásky, ktoré zahŕňa časový rozmer, vyjadril svätý Pavol slovami: „Láska nikdy nezanikne. Proroctvá prestanú, jazyky zamĺknu a poznanie pominie.“ (v. 8). V protiklade k láske Pavol vymenúva tri rôzne duchovné dary, pričom zdôrazňuje ich obmedzené trvanie. Na rozdiel od lásky všetky duchovné dary raz skončia.

Na zdôraznenie pominuteľnosti duchovných darov svätý Pavol pripomína aj ich nedokonalosť: „Lebo poznávame len sčasti a len sčasti prorokujeme. Ale keď príde to, čo je dokonalé, prestane, čo je len čiastočné.“ (v. Keď vymenúva len poznanie a proroctvo, možno z toho vytušiť isté menšie ocenenie hovorenia jazykmi, ktoré tu nespomína. V protiklade k tomu, čo je čiastočné, Pavol stavia to, čo je dokonalé. Na eschatologický význam poukazuje vyjadrenie: „ale keď príde to, čo je dokonalé“ (v.

Na ilustráciu Pavol používa obraz porovnania detstva s dospelosťou (v. 11: „Keď som bol dieťa hovoril, som ako dieťa, poznával som ako dieťa, rozmýšľal som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby“). Na vyjadrenie tohto rozdielu medzi tým, čo je už tu na zemi, a tým, čo bude vo večnosti, Pavol siaha po zrkadlovom prirovnaní. Na rozdiel od nepriameho, nedokonalého a čiastočného poznania v tomto živote Pavol kladie priame poznanie Boha (tvárou v tvár) do eschatologickej skutočnosti Božieho príbytku.

Zaradenie viery a nádeje popri láske, ktorá sa v texte spomína od začiatku, sa môže zdať prekvapujúce. Dá sa však vysvetliť. Svätý Pavol hovorí o láske, ktorá sa dáva a prijíma ako dar, ktorá nezávisí od citového rozpoloženia alebo sympatie osoby. Na prvý pohľad by sa zdalo, že apoštol má na mysli lásku k blížnemu, ale v hymne sa výraz láska spája s ďalšími dvoma božskými čnosťami - vierou a nádejou: „A tak teraz ostáva viera, nádej, láska, tieto tri; no najväčšia z nich je láska“ (v. Svätý Pavol teda hovorí o tej najvznešenejšej forme lásky, ktorá má svoj prameň v Bohu.

Pre Pavla je jedine láska skutočným meradlom kresťanského života. Všetky tri hodnoty (viera, nádej a láska) boli nepochybne súčasťou Pavlovho kázania o Kristovi. Pre Pavla boli tieto tri hodnoty nepochybne súčasťou základnej a nevyhnutnej duchovnej výbavy každého veriaceho v Krista. Preto určite cítil povinnosť spomenúť ich všetky v závere textu, ktorým sa snažil čo najsilnejšie zdôrazniť lásku. Apoštol však na tento zámer nezabudol, pretože v poslednej vete jasne hovorí, že láska je najväčšou z týchto troch hodnôt. Dôvodom je božský pôvod a charakter lásky, z ktorého veriaci v Krista žijú a ktorý majú realizovať vo svojom živote.

Obdivujeme Hymnus na lásku, dáva nám príležitosť spoznávať, prežívať a nadchnúť sa k životu v pravej láske. Pravá láska nemôže jestvovať bez viery a bez nádeje.

Citáty o láske z Biblie

Okrem Hymnu na lásku nájdeme v Biblii mnoho ďalších citátov a úryvkov, ktoré hovoria o láske:

• Jánovo Evanjelium 13,34-35: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“
• 1. Jánov list 4,7-21: „Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a každý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska. A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život. Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy. Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého. Boha nikto nikdy nevidel; ale keď sa milujeme navzájom, Boh ostáva v nás a jeho láska v nás je dokonalá. A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha. A my sme videli a svedčíme, že Otec poslal Syna za Spasiteľa sveta. Kto vyzná: „Ježiš je Boží Syn,“ ostáva v ňom Boh a on v Bohu. A my, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. Boh je láska; a kto ostáva v láske, ostáva v Bohu a Boh ostáva v ňom. Láska v nás je dokonalá v tom, že máme dôveru v deň súdu, lebo ako je on, tak sme aj my na tomto svete. V láske niet strachu, a dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach má v sebe trest, a kto sa bojí, nie je dokonalý v láske. My milujeme, pretože on prvý miloval nás. Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho: aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata.“
• Evanjelium podľa Matúša 22,36-40: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“
• 1. Jánov list 5,1-5: „Každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké. Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn?“
• List Efezanom 4,32: „Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!“
• Jánovo Evanjelium 3,16-17: „Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby sa skrze neho svet spasil.“
• Kniha Sirachovcova 11,15: „Múdrosť a vzdelanosť, ako aj znalosť zákona je od Boha. Láska a správna cesta je (rovnako) od neho.“

Grécke slová pre lásku v Novom zákone

V čase písania Novej Zmluvy bolo územie bývalého izraelského kráľovstva časťou Rímskej ríše. V nej bol prítomný grécky jazyk a grécke myslenie. Používať iný jazyk a iné myslenie pre vyjadrenie čohokoľvek nie je zlé - áno, niečo sa nám môže stratiť v preklade - ale na druhej strane prichádzajú možnosti, nové spôsoby ako vyjadriť nemennú pravdu. V Novom zákone sa vyskytuje niekoľko gréckych slov pre lásku, každé s vlastným významom a odtienkom:

Záver

Láska je ústredným motívom Biblie a kresťanského života. Boh je láska a povoláva nás k tomu, aby sme milovali Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a svojho blížneho ako seba samého. Láska je viac ako len pocit, je to rozhodnutie konať v prospech druhých a prejavovať im úctu, súcit a dobrotu. Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. Láska nikdy nezanikne.

tags: #co #hovori #biblia #o #laske