Rilský kláštor: Klenot Bulharska v objatí pohoria Rila

Jednou z najznámejších bulharských cirkevných stavieb je Rilský kláštor, ktorý je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je známy pre svoju architektúru i horskú polohu.

Rilský kláštor - pohľad zvonku

Len zhruba 100 kilometrov od Sofie leží pohorie Rila, ktoré ukrýva najvýznamnejšiu kultúrnu a historickú pamiatku Bulharska. Kláštor, ktorý tu bol založený už v 10. storočí, je srdcom a najposvätnejším miestom východnej ortodoxnej cirkvi v Bulharsku. Rilský kláštor sa nachádza v jednom z mnohých hlbokých údolí Rily, v nadmorskej výške približne 1 200 metrov. Okolo neho vedie cestička z Blagovgradu, ktorá končí ďalej v horách a nad ňou sa zdvíhajú už iba velikáni ako Malovica (2 738 m), Rilec (2 712 m) či Lopuški (2 707 m).

História a význam

Za zakladateľa kláštora sa považuje sv. Ján z Rily (v bulh. sv. Joan Rilski). Pôvodne pastier, narodený v 9. storočí, sa stal kňazom a neskôr mníchom. Začal žiť pustovníckym životom v pohorí Rila na niekoľkých rôznych miestach v jaskyniach. Je považovaný za svätého katolíckou i ortodoxnou cirkvou, pretože podľa legiend vykonal už počas života mnoho zázrakov.

Ľudia za ním chodili po radu a po pomoc a tak postupne získal mnoho nasledovateľov, ktorí v blízkosti jeho jaskyne z tohto dôvodu založili v 10. storočí Rilský kláštor. Rila sa tak stala už počas života svätca významným pútnickým miestom. Cestu sem absolvoval dokonca i bulharský cár Peter I., mních sa s ním však odmietol stretnúť osobne, lebo vraj chcel odolať pokušeniu pýchy. Preto sa muži len na diaľku navzájom uklonili a následne cár poslal mníchovi dary - jedlo i zlato.

Po jeho smrti sa povesti o jeho zázrakoch, ktoré vykonávali dokonca i jeho pozostatky, začali ešte viac šíriť v Bulharskom impériu a kláštor v Rile tak začal nadobúdať na význame. Väčšina panovníkov, či už bulharských alebo cudzích, ho podporovala mnohými darmi a dokonca i Turci, ktorí tu vládli dlhú dobu, tento kláštor nechali prekvitať. Napriek tomu sa nepodarilo zabrániť tomu, aby bol kláštor v histórii niekoľkokrát poničený, napríklad v 19. storočí požiarom. Preto aj keď je kláštor starší viac ako tisícročie, väčšina budov v ňom pochádza z 19. storočia. Najstaršou budovou je veža Hrelja, ktorá bola postavená v 14. storočí.

Kláštor bol založený v roku 1335, avšak behom 18. storočia bol viackrát vylúpený a poškodený. Pre začatím opráv naviac celá stavba v roku 1833 vyhorela. Majstri umeleckých odborov ako Aleksij Rilec a Avel Milenkov ponúkli svoje služby zdarma a práce postupne pokračovali behom celého 19. storočia.

Rilský kláštor je nielen architektonickým skvostom a duchovným centrom, ale aj symbolom bulharskej národnej identity a odporu. Jeho poloha v objatí majestátnych Rilských hôr mu dodáva jedinečnú atmosféru pokoja a úcty k prírode. Je to miesto, kde sa snúbi bohatá história s dychberúcou prírodnou krásou.

Kláštor prežil osmanských Turkov, dokonca i komunistov. Za svoje zotrvanie vďačí Ljudmile Živkovovej, dcére bulharského komunistického vodcu Todora Živkova. Ako ministerka kultúry v rokoch 1975-1981 bola fascinovaná duchovnými a ezoterickými témami. Dnes čelí skôr invázii selfie tyčiek a turistov.

V minulosti sa však stal vynikajúcou skrýšou pre viacerých bulharských revolucionárov. Prechodný domov tam našiel aj známy bojovník za slobodu Vasil Levski, ktorý bol pôvodne tiež mníchom.

Architektúra a interiér

Typická byzantská architektúra kláštora je hravá, farebná a plná roztomilých detailov. Biela, červená a hnedá farba stavby symbolizuje bulharský ľudový kroj. Do kláštora sa vchádza jedným z dvoch hlavných vchodov - jedným zo severu, druhým z juhu. Oba vchody sú honosne zdobené freskami s rôznymi motívmi - od anjelov, svätých, až po rôzne prírodné vzory.

Hneď po vstúpení do kláštora sa pred návštevníkmi otvorí nádvorie, uprostred ktorého stojí kostol. Kostol pochádza z 19. storočia a je hlavnou atrakciou kláštora. Všetky vnútorné steny sú krásne zdobené freskami (bohužiaľ zakázané fotografovanie), ktorými sú pokryté i arkády (portikus).

Tento posvätný komplex pozostáva z niekoľkých častí. Hlavnou budovou je kostol zasvätený Panne Márii. Architektom tejto stavby je Pavel Ivanovič, ktorý chcel vybudovať ešte veľkolepejší svätostánok, ako na tomto mieste stál pôvodne. Chrám je známy vďaka bohatej freskovej výzdobe a vyrezávaným dreveným detailom. Hneď v jeho blízkosti stojí Hreliova veža. Postavená bola v 14. storočí a pôvodne mala päť poschodí. Na tom najvyššom sa nachádzala kaplnka s krásnymi freskami, ale tú, žiaľ, zničil požiar. V súčasnosti je prístupné iba prvé poschodie, do ktorého pôvodne chodili po drevenom rebríku. Súčasťou komplexu je aj menší Hreliov kostol a nachádzali sa tam tiež apartmány pre cirkevných hodnostárov a skromné súkromné príbytky mníchov. Obzrieť si môžete historické a etnografické múzeum a dostanete sa aj do pôvodných hosťovských izieb kláštora.

V centre Sofie svieti ako monument, ktorý by ste neprehliadli ani z vesmíru. Katedrála ako stvorená na veľkolepé svadby, štátne pohreby a tiché obdivovanie stropnej klenby vysokej ako panelák. Zlato, mozaiky, história, stovky zapálených sviečok… a tisíce návštevníkov denne. Napriek veľkoleposti je chrám pomerne mladý. Postavili ho na pamiatku bulharských vojakov, ktorí padli v oslobodzujúcej ruskobulharskej vojne v rokoch 1877-1878. Zas tí rusi.

V Rilskom kláštore, konkrétne práve kostole zasvätenému Panne Márii je pochovaný bulharský cár Boris III., ktorý zomrel v roku 1943. Teda presnejšie, komunisti telo exhumovali a zachovalo sa už iba jeho srdce. S jeho úmrtím sa traduje zaujíma teória. Bulharsko bolo počas 2. svetovej vojny spojencom Nemecka. Hitler si pozval cára Borisa III. na návštevu do Nemecka s požiadavkou, aby poslal svoje vojská na východný front proti proti Červenej armáde. Cár však odmietol poslať vojská proti Rusom. Niekoľko dní po návrate z Nemecka zomrel.

Na ochranu kostola bola postavená 28 metrov vysoká Hreliova veža z kameňa a slúžila na obranu. Dodnes v nej vidno strieľne. V minulosti tu bola dokonca na obranu kláštora vojenská posádka, ktorá mohla mať okolo dvadsať ľudí a mnísi za ochranu platili. Obnova kláštora bola vtedy prezentovaná ako náboženská a vlastenecká povinnosť, a preto mnoho umelcov ponúklo svoje služby zadarmo. A našťastie bola usporiadaná aj národná zbierka a tak bol komplex opäť renovovaný. Na prácach sa podieľali významní miestni majstri architekti, maliari a rezbári, ktorých práca tu vydržala až dodnes.

V ikonostase vidíme relikvie svätcov - nasekané, vysušené kostičky Ivana Rilského sú rozdelené medzi chrámy od Sofie, cez Istanbul až po Budapešť. Načo jedna svätá noha, keď ju môžete dať do siedmich oltárov? Národná hrdosť vo verzii XXL.

Od roku 1983 zaradili kláštor v Rile medzi svetové UNESCO pamiatky. Nachádzajú sa tam významné nástenné maľby, ktoré patria v Bulharsku k najcennejším. Tie sa podarilo uchovať vo veľmi dobrom stave, vďaka čomu sú vynikajúcou vzorkou duchovného umenia v Európe.

Vo zvyšku sú umiestnené rôzne múzeá, ako napríklad etnografické múzeum (ukazuje život na stredovekej dedine v oblasti Rilského pohoria) alebo kláštorné múzeum, v ktorom sú rôzne vzácne predmety náboženského charakteru - kríže, ikony, relikviáre, monštrancie, rúcha, a pod. Najvzácnejším objektom je tzv. Rafailov kríž, ktorý z jediného kusu dreva vyrezával miestny mních (Rafail) 12 rokov. Na kríži z konca 18. storočia je vyobrazených 104 scénok a 650 postavičiek.

Píšu sa o ňom len chválospevy. A ja sa v nich pridám. Niektorí ľudia sa síce medzi rečou vyjadrili aj v zmysle, že ich až tak veľmi neuchvátil. Rilský kláštor (Rilský monastier) je ale jednoznačne veľmi zaujímavé, majestátne a pôsobivé miesto. Samozrejme, ideálne by si ho bolo vychutnať mimo zástupov ľudí, osamote alebo len v komornom prostredí. Ja osobne som mal pocit, že hoci sa jedná o najnavštevovanejší kláštor v krajine, dýchal tu na mňa príjemný pokoj. Po stáročia tureckej nadvlády sa v nich totiž uchovával bulharský jazyk aj tradície. Poskytovali tiež duchovné aj politické zázemie a počas 19. storočia sa stali centrami silnejúceho národného obrodenia. Kláštory bývali v minulosti ukryté v horách jednak z bezpečnostných dôvodov, a jednak preto, aby pútnikom mohli poskytnúť žiadaný pokoj. Tak je tomu aj v tomto prípade. Rilský kláštor je ukrytý v úzkom horskom údolí rieky Rila s hustými lesmi medzi vysokými horami rovnomenného pohoria v nadmorskej výške 1147 metrov.

Zvonku vyzerá kláštor ako vysoká nedobytná pevnosť so surovými stenami - preto sa po prechode hlavnou bránou každému zastaví celý svet a ostáva takto stáť ešte malú chvíľu. Stará kamenná zvonica, ktorá dnes slúži ako predajňa všetkého existujúceho, okolo čoho sa mihla kresťanská tématika a niekedy aj predajňa vyšívaných ponožiek. Vedľa nej hlavný kláštorný chrám, kde by sa pokojne dalo pozerať do stropu plného námetov z Biblie a života Ivana Rilského aj niekoľko dní. Pred druhým vchodom je dom z kameňa, kde sa pečú mekice - šišky, vlastne menšie langoše upravené na sladko. Dostali sme ku nim malú zelenú igelitku a krabičku naplnenú práškovým cukrom - mekice z Rilského klášora sa majú jesť obalené v cukre.

Vo vnútri chrámu sa na chvíľku otvorila truhla s pozostatkami tela svätca. Miesto tváre sa dalo vytušiť podľa zlatej svätožiary umiestnenej na hlave. Ľudia sa mu prstami dotýkali hlavy a na ikonu umiestnenú nad nohami ukladali drobné stotinky. Ivan Rilský plní aj želania, ale na inom mieste a pri inom rituále. Ivan nepôsobil v kláštore, ale v neďalekej jaskyni. Keď bol Ivan na vrchu tejto jaskyne, zaspal, čo hneď využil jeho nepriateľ diabol a zhodil ho dolu. Anjeli ho však pridržali a tak sa mu nič nestalo. Pomodlil sa k Bohu, s jeho pomocou sa prebil kameňom a vyliezol hore. Keď to videl diabol, pukol od zlosti. Kameň dodnes ukazuje, kto je hriešny a kto spravodlivý. Spravodlivý ním ľahko prejde, ale hriešneho nepustí... možno iba vtedy, ak odprisahá, že urobí aspoň jeden dobrý skutok.

Okolie kláštora a aktivity

Okolie kláštora je dobre rozvinuté, ako sa na prémiovú turistickú atrakciu v krajine patrí. Pri kláštore sú dve parkoviská a malý trh so suvenírmi, kde sa dá kúpiť množstvo pochúťok alebo miestny med či medovina. Je tu tiež malá pekáreň, ktorá sa teší veľkej obľube - predávajú tu kláštorný chlieb a tradičnú pochúťku mekica, ktorú miestni konzumujú asi s kilogramom cukru. Okrem toho tu je niekoľko reštaurácií, takže ak na vás príde hlad, nie je problém to tu vyriešiť. Ďalšie reštaurácie sa nachádzajú v dedinkách okolo cesty vedúcej ku kláštoru.

Pohorie Rila je veľmi obľúbené aj kvôli turistike. Miestne hory sú veľmi pekné a k dispozícii je množstvo penziónov a reštaurácií vo viacerých dedinách. Už príchod k týmto horám od diaľnice A3 cez dedinku Rila ponúka návštevníkom krásne výhľady. Národný park Rila je jedným z najvýznamnejších a najkrajších prírodných pokladov Bulharska. S rozlohou viac ako 810 km² ponúka návštevníkom úchvatné scenérie vrchov, jazerá, vodopády a výnimočné horské prostredie.

Národný park Rila je domovom mnohých ohrozených druhov rastlín a zvierat. V parku sa nachádza viac ako 1200 druhov rastlín, vrátane niekoľkých endemických druhov, ktoré sa vyskytujú iba v tejto oblasti. Medzi zvieratá, ktoré tu môžete vidieť, patria medvede, vlky, kamzíky a mnohé druhy vtákov.

Pre tých, ktorí sa zaujímajú o turizmus a dobrodružstvo, Národný park Rila ponúka množstvo aktivít. Môžete sa vydať na túru po niektorých z mnohých turistických trás, s možnosťou kempovania a piknikovania v prírode. V Národnom parku Rila je tiež možné navštíviť niekoľko malých dediniek a získať pohľad na miestnu kultúru a tradičný spôsob života. Národný park Rila je jedným z najvýznamnejších prírodných pokladov Bulharska. Jeho nádherné hory, jazerá a divoká príroda prinášajú pôžitok pre všetkých návštevníkov.

Vrchol Musala, s výškou 2 925 metrov, je najvyšším vrchom Balkánskeho polostrova a poskytuje nádherný výhľad na okolité hory a údolia. Ďalším neodolateľným miestom je sedlo Sedemte Ezera, známe aj ako „Sedem jazier“. Táto oblasť je známa svojimi krásnymi horskými jazerami, ktoré sa nachádzajú v údolí medzi strmými skalnatými stenami. Návštevníci tu môžu vidieť jazierka s krištáľovo čistou vodou, z ktorých každé má svoju vlastnú farbu a šarm.

Niektorí ľudia sa síce medzi rečou vyjadrili aj v zmysle, že ich až tak veľmi neuchvátil. Len tak mimochodom, z Rilského kláštora sa dá podniknúť túra na vrchol Maljovica (2 729 metrov), ktorý je vidno priamo nad kláštorom. Neďaleko je dokonca aj Musala (2 925 metrov), najvyšší vrch Bulharska.

Veriaci aj turisti sa tlačia pred puklinou v skale a každý sa snaži prepchať. Zatiaľ to vyzerá tak, že sem chodia iba spravodliví. Pred jaskyňou je kamenná stena preplnená papierovými guličkami a zvitkami. Napísali sme svoje želania a zastrčili ich do kameňa ako iní dúfajúci, ktorí písali na niekoľko papierikov naraz a modlili sa pri tom. Čakáme, či aj nám Ivan Rilský splní, po čom túžime.

Praktické informácie pre návštevníkov

Rilský kláštor sa nachádza vo vzdialenosti približne 117 kilometrov južne od hlavného mesta Sofie. Z námestia Alexandra Nevského sem denne odchádza shuttle autobus, ktorý je v kláštore cca za dve hodiny. Odchod je zo Sofie o 9:30. Najpohodlnejšie formou dopravy je však vzhľadom k okolitej prírode a kľukatým cestám požičané auto.

Pokiaľ sa nerozhodnete len pre jednodňový výlet zo Sofie (ako väčšina turistov), je tu k dispozícii aj niekoľko penziónov. Jeden autobus denne zo Sofie k Rilskému kláštoru odchádza zo západnej autobusovej stanice (Avtogara Zapad, ulica Ovča Kupel), na ktorú sa dá dostať električkou č. N5. Autobus odchádza 10:20 a príchod ku kláštoru je o 13:00. Odjazd z kláštora je 15:00, návrat do Sofie 17:30. Autom sa dá ku kláštoru dostať veľmi jednoducho - z diaľnice A3 zo Sofie smerom na Blagoevgrad je treba odbočit na exit smerom na Kočerinovo a následne po tejto ceste pokračovať až ku kláštoru.

Vstupné do kláštora je zdarma, platí sa len vstup do múzeí. V Rile je však tiež možné nájsť ubytovanie, pretože oblasť je obľúbená turistami. V kláštore sú dokonca ubytovacie jednotky pre turistov. Síce, podmienky sú veľmi sparťanské a cena okolo 10-15 Euro, no dá sa to. Prespať priamo v Rilskom kláštore je celkom lákavé, veď ide o zážitky. V kláštore je v prípade ubytovania aj kuchyňa a dokonca mnísi, ktorí tú stále v malom počte žijú, vyrábajú vlastné víno a rakiju. Zaujímavosťou je, že pravoslávni mnísi sa môžu do vysviacky oženiť a mať rodinu.

Až sa vydáte na návštevu Rilského kláštora, nezabudnite na vhodné oblečenie.

Tipy pre návštevu:

• Pri návšteve kláštora je vhodné mať decentné oblečenie (zakryté ramená a kolená).
• Jar a jeseň sú ideálne pre turistiku a miernejšie počasie. Leto je vhodné pre tých, ktorí preferujú teplejšie dni, ale môže byť rušnejšie.
• Kláštor je prístupný autom, k dispozícii je platené parkovisko. Z väčších miest ako Sofia premávajú aj autobusy.
• Pripravte sa na horské podmienky, noste vhodnú obuv a oblečenie. V okolí sú značené turistické chodníky.
• V areáli kláštora a v jeho blízkosti sú reštaurácie a obchody so suvenírmi.

Atrakcie v okolí:

• Rilský kláštor (Rilski manastir): Hlavná atrakcia, s pôsobivou architektúrou, freskami a múzeom.
• Chreljova veža: Stredoveká obranná veža z 14. storočia, najstaršia zachovaná stavba v kláštornom komplexe.
• Jaskyňa svätého Ivana Rilského: Miesto, kde žil zakladateľ kláštora, dostupné krátkou túrou z kláštora.
• Národný park Rila: Ponúka rozsiahle možnosti pre turistiku, pozorovanie prírody a objavovanie horských jazier a vrcholov.
• Stobské pyramídy: Prirodzené pieskovcové útvary, vzdialené asi 20 km od kláštora, vhodné na krátky výlet.

Možnosti ubytovania:

• Menší hotel s reštauráciou blízko kláštora (1,5 km).
• Tradičný penzión s výhľadom na hory (2,0 km).
• Jednoduché ubytovanie priamo v kláštore, obmedzená dostupnosť (0,1 km).

Gastronómia

Gastronómia v okolí Rilského kláštora a v Kyustendilskej oblasti odráža tradičnú bulharskú kuchyňu. Medzi typické jedlá patria:

• Banitsa (slaný pečený koláč z lístkového cesta plnený syrom)
• Kavarma (tradičný mäsový guláš pečený v hlinených nádobách)
• Shopska Salata (osviežujúci šalát z čerstvých paradajok, uhoriek, papriky a cibule, posypaný syrom sirene)
• Bob Chorba (hustá fazuľová polievka)

Z nápojov je populárna Rakia (ovocná pálenka) a miestne vína. V kláštore a jeho okolí sa dajú nájsť aj jednoduché, ale chutné jedlá, ktoré rešpektujú kláštorné tradície, často vegetariánske.

Pred jaskyňou je kamenná stena preplnená papierovými guličkami a zvitkami. Napísali sme svoje želania a zastrčili ich do kameňa ako iní dúfajúci, ktorí písali na niekoľko papierikov naraz a modlili sa pri tom. Čakáme, či aj nám Ivan Rilský splní, po čom túžime.

Rila: Pohorie legiend

Rila, najvyššie pohorie v Bulharsku, vyrozprávané v legendách. Rilský klášor plný obrazov jeleňa a mnohorakých sĺnk. Pomenovaný po najväčšom bulharskom svätcovi - Ivanovi Rilskom, ktorý zvíťazil aj nad diablom. Jeho pozostatky putovali niekoľko storočí po rôznych mestách. Ocitli sa dokonca aj v Ostrihome, kam ich preniesol Béla III. Miestny katolícky biskup tvrdil, že mu žiadny svätec menom Ivan Rilský nie je známy, na čo ho sám svätec potrestal a biskup onemel. Po tejto udalosti sa Béla III radšej rozhodol vrátiť pozostatky Ivana Rilského na svoje pôvodné miesto. Z Ostrihomu putovali do Sofie, odtiaľ do Trnova, až sa nakoniec vrátili do kláštora, ktorý si túto udalosť pripomína každý rok prvého júla.

tags: #v #akom #meste #sa #nachadza #klastor