Čo Pán Boh nemá

Otázka "Čo Pán Boh nemá?" je stará hádanka, ktorá podnecuje k zamysleniu nad podstatou Boha a Jeho vzťahom k svetu. Odpoveď na túto hádanku je jednoduchá: "Hriech". Pán Boh je dokonalý a svätý, a preto nemôže mať hriech.

V Biblii sa píše: "Ja som Pán a iného niet, okrem mňa nieto Boha." (Izaiáš 45:5) To zdôrazňuje jedinečnosť a všemohúcnosť Boha. Zároveň sa v Písme hovorí o Jeho spravodlivosti a svätosti, ktoré sú v protiklade k hriechu.

Pán Boh nám dáva svojho Ducha. Neskrývajme sa. Dlhú dobu som si myslel, že nemám čo dať ostatným, že nie som hoden, že iní to vedia lepšie... Skrýval som sa pred ostatnými, aby ma nevideli, aby nevideli moju biedu, nahotu a hriešnosť. Až neskôr som pochopil, že Pán Boh nehľadá dokonalých, ale ochotných ísť za ním, ktorí sa nechajú premieňať. On dokáže použiť moje nedokonalosti a slabosti, aby sa na nich oslávil. On vie, čo do nás vložil.

Lk 8, 16 - 18 "Nik nezažne lampu a neprikryje ju nádobou, ani ju nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Lebo nič nie je skryté, čo by sa nevyjavilo, a nič utajené, čo by sa neprezvedelo a nedostalo na verejnosť. Dávajte teda pozor, ako počúvate, lebo kto má, tomu sa pridá, a kto nemá, tomu sa vezme aj to, o čom si myslí, že má."

Modlitba je dôležitou súčasťou vzťahu človeka s Bohom. Avšak, ako Pán Boh vypočúva naše modlitby? Vypočúva ich vždy? Malý veriaci chlapec tomu rozumel. Mnohí dospelí si Boha predstavujú ako automat, do ktorého keď vhodia „mincu modlitby“, musí vypadnúť ten druh kávy, ktorý si práve objednali. Boh zrejme nie je. Nefunguje... Sľúbil nám Pán Boh dať všetko, čo si zmyslíme? Nie.

"Moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty - znie výrok Hospodinov - ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky." (Izaiáš 55, 8 - 9)

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM, LEBO:

• Boh nás má rád. Vie, čo nám prospieva.
• Našej viere a láske ukladá skúšky.
• Neraz „zle prosíme“ - modlíme sa sebecky, vidiac len svoj prospech.
• Naše srdce je plné samoľúbosti a pýchy.
• Sa modlíme za niečo a neveríme, že to Pán Boh urobí.
• Mnohokrát sa nemodlíme v Ježišovom mene (v „Jeho štýle“).

PÁN BOH VYPOČÚVA NAŠE MODLITBY, ALE PO SVOJOM. A TO JE DOBRE, LEBO ON VIE, ČO ROBÍ.

Často to však vyslovujeme len ako naučená frázu a v srdci si vravíme. „Bože, sprav to po mojom...“ Božie myšlienky nie sú naše myšlienky - ďaleko ich prevyšujú. Pán Boh nás má rád. Vie, čo nám prospieva, nedá nám niečo, čo nám uškodí. Boh neplní všetky naše priania, ale plní všetky svoje zasľúbenia. Pán Boh nás vedie svojou radou - cestou, ktorá vedie do Jeho slávy.

Keď máme všetko, a všetko dostaneme, naša láska k Bohu nie je preskúšaná. To vedel aj Satan v príbehu z knihy Jóbovej. Práve tu začína „zápas o Boha“. Jób sa dlho modlil. Kniha Jóbova je nahliadnutím do Jóbovho vnútorného zápasu o vernosť Bohu, ktorému nerozumie. Pán Boh zdanlivo mlčí. A hoci sa z nášho pohľadu nič nedeje, Boh už koná. Vedie nás cestou, ktorá je iná, ako chceme my a predsa dobrá pre nás.

„Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami - znie výrok Hospodinov - úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej.“ (Jeremiáš 29, 11)

Apoštol Pavel píše „Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.“ (2. Korintským 12, 8 - 10)

Pán ho vypočul, ale po svojom. Nedal mu presne to, čo Pavel prosil, ale uistil ho, že Božia milosť mu stačí, že Pavel bude práve vo svojej slabosti Božím nástrojom.

Keď chceme presadiť samých seba - nie je to prejav lásky k Bohu.

Tak to bolo v prípade farizeja (Lukáš 18, 9 -14). Jeho modlitba bola zbytočná. Darmo v nej vyratúval všetky svoje „zásluhy“ a náboženské výkony: ctnostný život, pôst, dávanie desiatkov - samo o sebe sú to všetko chvályhodné veci. Keby sme všetci dávali desať % z príjmu na službu cirkvi, mnohé zo súčasných problémov by boli vyriešené. Keď je však srdce plné pýchy, čo ako dobré skutky neosožia: „Boh sa pyšným protiví, ale pokorným dáva milosť.“ (Jakub 4, 6b). Ospravedlnený odišiel domov kajúci publikán, nie pyšný a samospravodlivý farizej. (Lukáš 18, 14).

Malovernosť a pochybnosť bráni vypočutiu modlitby (Jakub 1, 6 - 7), no človek, ktorý vie o svojich hraniciach, neverí v seba, ale čaká pomoc od Krista, prosiac: „Verím! Pomôž mojej nevere!“ (Marek 9, 24) - k človeku, ktorý takto verí, sa Pán Ježiš priznáva.

Pán Boh - Jeho meno, Jeho kráľovstvo - to, aby vládol v našom živote a pri nás sa diala Jeho svätá vôľa - je na prvom mieste; až potom naše potreby. Ježiš nás to učil v Otčenáši: „Buď vôľa Tvoja!“ (Matúš 6, 10b; por. 1. Jánov 5, 14); „Nie ako ja chcem, ale ako Ty.“ (Matúš 26, 39b).

Možno, keď sme si presadzovali svoju vôľu na úkor Božej, sme museli v živote spraviť pár poriadnych „kotrmelcov“, aby sme porozumeli: Boh vidí ďalej, ako my. A to nielen v úzko náboženských veciach, ale aj záležitostiach bežného života. - Je to cenné a oslobodzujúce zistenie. Mužovi v strednom veku pokazilo niečo na počítači. Zatelefonoval synovi, ktorý bol počítačovým expertom. Vypočul si, čo otcovi na počítači nejde a potom mu do telefónu hovorí: „Sprav všetko, čo ti poviem, a nepýtaj sa prečo. Aj tak by si to nepochopil.“ Otec poslúchol. Spravil všetko podľa synovho návodu a počítač bol znovu funkčný.

Mužovi v strednom veku pokazilo niečo na počítači. Zatelefonoval synovi, ktorý bol počítačovým expertom. Vypočul si, čo otcovi na počítači nejde a potom mu do telefónu hovorí: „Sprav všetko, čo ti poviem, a nepýtaj sa prečo. Aj tak by si to nepochopil.“ Otec poslúchol. Spravil všetko podľa synovho návodu a počítač bol znovu funkčný.

V zmysle príbehu o mužovi, ktorí si nevedel rady so sfunkčnením počítača, nie sme chudákmi, ale tými, ktorí vedia, kam sa obrátiť - ktorí poslúchajú najlepšieho Odborníka na život - nášho Stvoriteľa a Pána. Vďaka Nemu je náš život funkčný. „Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“ (Skutky 17, 28a). Keď prijímame Božie zámery - im podriaďujeme svoje životné plány, náš život, nadobudneme istotu, ktorú nijako inak nezískame. Napokon dôjdeme do slávy - do dobrého cieľa: „Vedieš ma svojou radou a potom do slávy ma prijmeš“ (Žalm 73, 24).

Použitím: Luděk Rejchrt: Srozumívání (vyd. Oliva, Praha 1997) i s myšlienkami Ulricha Parzanyho a Vlastíka Fürsta: Martin Šefranko, evanjelický a. v.

Pán Boh je dokonalý, a preto nemôže mať hriech. Jeho cesty sú nad naše cesty, a preto sa musíme učiť dôverovať Jeho vôli a riadeniu. Modlitba je prostriedok, ktorým sa s Ním môžeme spojiť a hľadať Jeho vedenie.

tags: #co #pan #boh #nema