Sviatky sú dôležitou súčasťou duchovného života, pripomínajú nám dôležité udalosti a osoby, ktoré zohrali významnú úlohu v histórii kresťanstva. V tomto článku sa pozrieme na význam niektorých z nich a na posolstvo, ktoré nám prinášajú.
Svätý Gregor Veľký
Podľa príkladu nábožných tiet ostal v otcovskom dome, ktorý premenil na kláštor sv. Andreja. Okrem toho založil 6 kláštorov na rodinných majetkoch na Sicílii. Niektorí historici sa domnievajú, že Gregor sa stal benediktínskym rehoľníkom. No z historických dokladov sa to nedá s istotou zistiť. Isté je, že Gregor obdivoval sv. Gregorov pobyt v kláštore však netrval dlho. Pápež Benedikt I. alebo jeho nástupca Pelagius II. ho vymenoval a vysvätil za jedného zo svojich diakonov.
Gregor reprezentoval pápeža v cisárskom sídle 6 rokov. Aj tam viedol kláštorný spôsob života spolu s niekoľkými mníchmi, ktorých si priviedol z Ríma. Z náboženskej stránky bolo vtedy v Carihrade pomerne pokojné obdobie. Gregol musel skôr mierniť niektorých horlivcov, ktorí upozorňovali na bludy aj tam, kde nijaké neboli. Iba raz pokladal za potrebné postaviť sa proti istej vieroučnej úchylke carihradského patriarchu Eutychia. Zasiahol aj cisár. Ťažšia bola Gregorova diplomatická úloha. Usiloval sa získať od cisára diplomatickú a vojenskú pomoc pre Itáliu a zvlášť pre Rím, ktorý bol celkom bezbranný proti vojenským prepadom Gótov a Longobardov.
Koncom roku 585 alebo začiatkom 586 povolal pápež Pelagius Gregora do Ríma a urobil ho svojím poradcom. Gregor býval znova v kláštore sv. Andreja, kde viedol mníšsky život, pravda, nakoľko mu to dovoľovali jeho záväzky v pápežskej službe. Tieto vzrástli, keď sa roku 587 obnovili longobardské vojny. Postihnuté obyvateľstvo strednej Itálie hľadalo záchranu a pomoc v pápežskom Ríme. K ubytovacím a zásobovacím ťažkostiam pristúpili v zime 589-590 záplavy, ktoré zničili mnohé budovy a zásoby obilia. Na dovŕšenie všetkého vypukol mor, ktorému padol za obeť aj pápež Pelagius II.
Gregor sa iba s ťažkým srdcom lúčil s mníšskym životom. No keď na nátlak mnohých vplyvných osobností prijal pápežský úrad, usiloval sa ho svedomite vykonávať. Hlboký duchovný život spájal so starostlivým plnením vonkajších povinností. Začiatok Gregorovho pontifikátu bol mimoriadne ťažký. Rím bol spustošený záplavami a morovou epidémiou. Pápež vyzýval k úprimnému pokániu a nariadil verejné pobožnosti v 7 rímskych kostoloch. Keď sa stal Gregor pápežom, bol iba diakonom. Biskupské svätenie prijal až 3. septembra 590, keď prišiel od byzantského cisára oficiálny súhlas s jeho voľbou.
Odvtedy sa oddal horlivému vykonávaniu všetkých povinností najvyššieho pastierskeho úradu. Medzi nimi bolo na poprednom mieste hlásanie Božieho slova. Mimoriadnu starostlivosť venoval duchovenstvu. Bol láskavý, ale keď bolo treba, vedel byť aj prísny. Takto bez veľkého váhania pozbavil úradu nehodného archidiakona Vavrinca. Na Rímskej synode roku 595 nariadil diakonom venovať sa svojim hlavným úlohám, medzi ktoré patrila služba chudobným a kázanie. Na tej istej synode zakázal spájať poplatky s udeľovaním svätenia alebo cirkevných hodností. Veľmi mu záležalo na dobrej biskupskej voľbe. Nových biskupov vysvätil iba vtedy, keď dostal záznam o vykonanej voľbe a keď sa presvedčil, že ide o súceho kandidáta. Keď sa mu kandidát nepozdával, nariadil novú voľbu.
Hoci Gregor vystupoval jasne ako najvyšší pastier Cirkvi, predsa pri naprávaní neporiadkov v biskupstvách rešpektoval práva metropolitov, ktorí stáli na čele jednotlivých cirkevných provincií. Priamo zasahovali iba na území Rímskej cirkevnej provincie, ktorá sa vtedy rozprestierala v strednej a južnej Itálii a patrili k nej ostrovy Sicília a Korzika. Okrem toho jestvovali v Itálii ďalšie 4 cirkevné provincie: Ravenna, Miláno, Aguileia a Cagliari (na ostrove Sardínii).
Ale celkove spôsobovali Gregorovi najviac starostí Longobardi. Z územia, ktoré obsadili v severnej Itálii, robili vojenské výpady, pri ktorých v rokoch 592 a 593 chceli vyplieniť aj Rím. Gregor zachránil mesto tým, že priamo vyjednával s longobardskými vodcami a zaplatil veľké výkupné. Aby sa to neopakovalo, pápež chcel sprostredkovať dohodu medzi Longobardmi a byzantským exarchátom. Cisára sa však takéto iniciatívy dotkli. Na jednej strane ich pokladal za prekračovanie Gregorovej kompetencie a na druhej strane sa staval voči Longobardom ako voči votrelcom, ktorých treba podmaniť alebo zničiť. Gregor ich zasa pokladal za národ, ktorý treba získať pre Cirkev a pre pokojné spolunažívanie s pôvodným miestnym obyvateľstvom. Na dosiahnutie obidvoch cieľov sa usiloval získať longobardskú kráľovnú Teodelindu, ktorá aj skutočne prispela k uzavretiu prímeria v rokoch 598 a 603. Teodelinda mala zásluhu aj na privedení Longobardov, ktorí sa dovtedy pridŕžali ariánskeho bludu, do katolíckej Cirkvi.
Gregorova činnosť sa neobmedzovala iba na Itáliu. Taktnými, ale dôraznými zásahmi pozdvihol cirkevný život v severnej Afrike a zaslúžil sa o odstránenie mnohých vážnych neporiadkov v galskej (terajšie Francúzsko) Cirkvi. Po pristúpení ariánskych Vizigótov v Španielsku ku katolíckej Cirkvi Gregor dosiahol užšie spojenie tejto krajiny s Rímom. Veľkú zásluhu o vonkajší rozvoj Cirkvi si získal Gregor pokresťančením pohanských Anglosasov. S tým cieľom vypravil do Británie veľkú skupinu 40 misionárov pod vedním priaora Augustína z rímskeho kláštora sv. Andreja. Na podporu výpravy získal i francúzskych vladárov, ktorých územím prechádzali misionári. Zvlášť cenná bola pomoc franskej kráľovnej Brunhildy, ktorá už predtým spolupracovala s Gregorom pri obnove cirkevnej disciplíny v Galii. Katolícka Brunhildina neter Berta bola totiž manželkou hlavného anglosaského vladára Ethelberta, ktorého naklonila k priaznivému prijatiu misionárov. Už rok po ich príchode prijal kráľ Ethelbert krst i s veľkým množstvom poddaných. Kresťanstvo sa rýchlo rozšírilo a Augustín, známy v dejinách ako sv. Augustín Canterburský, podľa Gregorových pokynov položil základy hierarchie a cirkevnej správy v Anglicku.
Gregor udržiaval pravidelné styky aj s východnými patriarchami: carihradským, alexandrijským, antiochijským a jeruzalemským.Niekoľko ráz rozhodoval v menších vieroučných a disciplinárnych sporoch. Niekedy sa usiloval napraviť i neporiadky v miestnych cirkvách. Ale vždy to robil prostredníctvom patriarchov. Keď išlo priamo o patriarchov, vtedy sa usiloval dosiahnuť odstránenie nezrovnalostí taktnou spoluprácou s cisárom. Nevyriešené ostalo nedorozumenie okolo titulu "ekumenický patriarcha", ktorý si privlastňoval carihradský patriarcha Ján a jeho nástupcovia. gregor v tom videl nedôstojné vyvyšovanie sa nad ostatných Biskupov a vážne nebezpečenstvo pre ďalší pokoj v Cirkvi, čo sa i neskôr potvrdilo.
Až po naše časy pripomína pápeža Gregora Veľkého cirkevný liturgický spev nazývaný "gregoriánsky". Nemáme dostatočné historické dôkazy o tom, že by hudbu ku gregoriánskym chorálom bol založil sám pápež. Vieme iba, že zreorganizoval známy spevácky súbor "Schola cantorum", ktorý spieval pri slávnostnej liturgii. Okrem toho vypracoval zbierku liturgických textov, nazvanú Antifonarium, ktorá sa používa pri bohoslužbách. Na bohoslužobné ciele prepracoval aj sakramentár (omšovú knihu) pápeža Gelázia z konca 5. storočia. Tomuto cieľu slúžila aj jeho rozsiahla literárna činnosť.
Gregorovým prvým väčším dielom boli komentáre k starozákonnej biblickej knihe Jób, známe pod názvom Moralia in Job. Veľmi cenné boli jeho kázne - homílie. Písomne sa zachovalo 40 kázní na evanjeliové texty a 22 kázaní o Ezechielových proroctvách. Medzi jeho najlepšie diela sa počíta už spomínaný asketicko-pastoračný list Liber Regulae pastoralis. Kniha spája pastoračné smernice s úvahami o vlastnostiach a duchovnom živote dobrých pastierov duší. Veľkú popularitu získali aj štyri knihy nazývané Diálógy. Gregor v nich v podobe rozhovorov predkladal podivuhodné udalosti zo života svätých. Druhú knihu Dialógov venoval celú sv. Benediktovi z Nursie, čím prispel k rozšíreniu jeho úcty a jeho rehole. Štvrtá kniha podávala udalosti na potvrdenie cirkevnej náuky o dušiach v očistci. Dialógy boli veľmi obľúbené v stredoveku a istotne povzbudzovali k väčšej horlivosti v kresťanskom živote.
Veľkú dokumentárnu hodnotu majú Gregorove listy. Zachovalo sa 848 listov, ktoré sú cennými svedectvami jeho charakteru, myslenia a činnosti. Pápež Gregor I. Veľký zomrel 12. marca 604. Pochovali ho najprv v stĺporadí pri starej bazilike sv. Petra, kde boli pochovaní aj iní významní pápeži. Neskôr uložili jeho telesné pozostatky priamo v bazilike pod oltár, ktorý mu bol zasvätený. Jeho sviatok, ktorý pripadal v starom liturgickom kalendári na 12. marca (deň jeho smrti), sa slávil v Ríme s veľkou pompou. Podľa nového liturgického kalendára sa slávi jeho pamiatka v deň jeho biskupskej vysviacky - 3. História dala pápežovi Gregorovi I. titul Veľký. Chcela tým prejaviť úctu jeho mimoriadnej osobnosti a zdôrazniť význam jeho životného diela. Pre Cirkev bolo dôležité, že na prechode zo staroveku do stredoveku, keď sa vytvárala nová Európa, stál na jej čele takýto veľký muž. Gregor upevnil Cirkev nielen vnútorne, ale oživil v nej i misionárskeho ducha. V zápase so svetskou mocoupostupoval veľmi zmierlivo, ale pritom pevne, takže významne prispel k osamostatneniu Ríma a západného kresťanstva spod vplyvu byzantského cisára. Mnohí ho pokladajú za zakladateľa stredovekej pápežskej moci. Je nepopierateľné, že Gregor veľmi posilnil vplyv a postavenie pápežstva.
Košickí mučeníci
K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia. Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.
Svätý Marek Krížin
Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už rokzu 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Tak Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.Svätý Melichar Grodziecki
Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne roku 1584. V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Podobne ako MArek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne. Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hredci a znova v Prahe, kde bol roku 1614 vysvätený za kňaza. Tam začal aj kňazskú službu, a to ako kazateľ a vychovávateľ chudobných chlapcov. Za čas boli i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.Svätý Štefan Pongrácz
Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu. Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Od roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho. Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome...Posolstvá Ducha Svätého
Duch Svätý nám prináša posolstvá, ktoré nás majú viesť a posilňovať v našej viere. Dôležité je, aby sme boli otvorení počúvať jeho hlas a nasledovať ho. Tu je niekoľko posolstiev, ktoré nám Duch Svätý prináša:
- Láska a milosrdenstvo: Boh nás miluje a odpúšťa nám naše hriechy, ak ľutujeme.
- Pravda: Musíme sa držať pravdy a odmietať lži a falošné učenia.
- Pokoj: Boh nám dáva pokoj, ktorý presahuje naše chápanie, ak mu dôverujeme.
- Odvaha: Duch Svätý nám dáva odvahu čeliť ťažkostiam a svedčiť o našej viere.
- Jednota: Musíme sa usilovať o jednotu medzi kresťanmi a navzájom sa podporovať.
Vy, ktorí sa riadite Slovom Božím, musíte byť v pokoji, lebo nechcem, aby ste sa [Mi] vzdialili, pretože vás milujem. Nesmiete sa nikdy báť mojej lásky, aj keď vás hriech odo Mňa oddeľuje. Otváram oči všetkých, ktorí chcú vidieť, a moje sväté Slovo zavrie oči tým, ktorí odmietajú prijať moju ruku.
Varovania
Je dôležité byť ostražitý a rozlišovať medzi pravými a falošnými prorokmi. Musíme sa držať učenia Cirkvi a odmietať všetko, čo je s ním v rozpore.
Moja vrúcne milovaná dcéra, zatiaľ čo moje Slovo dolieha k mnohých ušiam, prichádzam varovať tých z vás, ktorí Ma nepočúvajú. Čoho sa bojíte? Je to moje Slovo, alebo zmeny, ktorých budete musieť byť svedkami, ako očista pokračuje? Neviete azda, že vám neprinášam nové učenie, lebo to nie je nutné?
Výzva k modlitbe
Modlitba je dôležitá pre náš duchovný život. Musíme sa modliť za seba, za Cirkev a za celý svet.
Musíte prosiť o moju pomoc a bude vám daná. Volajte Ma s pokorným duchom a Ja vám odpoviem. Slúžte Mi podľa svojich vlastných schopností, tak, ako by ste Mi mali slúžiť, ale budete musieť byť opatrní. Robte, čo som vám povedal. Žite svoj život podľa mojich slov a ponesiem vás.
Posledná zmluva
Misia, ktorá ti bola daná, dieťa moje, je posledným článkom v poslednej zmluve, ktorú môj Syn musí naplniť v poslušnosti k môjmu Otcovi, Bohu Najvyššiemu. Bude to nástroj, ktorým budú duše zachránené zo zovretia Satana a jeho zlej armády na zemi.
Zázraky a obrátenia
Zázraky ktoré som sľúbil svetu, skrze moje modlitby Modlitebnej kampane, sa zvýšia a mnohí budú svedkami uzdravení a obrátení. Bude to prostredníctvom týchto zázrakov, ktoré urobím a dám sa poznať, dokonca aj najtvrdším skeptikom. Stane sa Moja Vôľa a žiadny človek ju nezastaví.