Čo robia ľudia na Vianoce: Tradičné slovenské zvyky

Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí a máme možnosť si oddýchnuť a dobre sa najesť.Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť.

Tradičné Vianoce v minulosti

Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu.

Prípravy na Vianoce

Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.

Vianočná výzdoba

Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.

Štedrý deň

Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbievali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.

Vianočné jedlá

V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie.Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.

Štedrá večera a vianočné stolovanie

Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.

Vianočné tradície a zvyky

V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú.

Vianočný pôst

Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst. V niektorých rodinách sa postia úplne, v iných jedia len ľahké, bezmäsité jedlá.

Šupiny kapra

Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.

Krížik na čelo

Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.

Hádzanie a lúskanie orechov

Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.

Krájanie jablka

Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.

Aperitív a oblátky

Prísne postiaci sa ukončujú svoj pôst prípitkom tvrdého alebo hriateho, ktorý zajedia oblátkou s cesnakom. Oblátky, v niektorých prípadoch trubičky, s medom a cesnakom symbolizujú pokoru, zdravie, srdečnosť a dobrotu.

Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom

Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať. Narezaný cesnak spolu s medom sa dáva na oblátku hlava rodiny a potom ju naláme na toľko častí, koľko členov má rodina. Potom vloží každému kúsok do úst.

Vianočka so zapečenou mincou

Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.

Červená, zelená a zlatá sú tradičnými farbami Vianoc.

Vianočné povery

• Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Zakázané to má aj mama, gazdiná. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
• Omotávanie nite: Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
• Knôt sviečky: Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
• Zlaté prasiatko: Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
• S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.

V čom sa líšia regióny?

Väčšina domácností začína Štedrú večeru oblátkami. Spôsob ich konzumácie je však odlišný. Niektoré domácnosti ich jedia s medom, iné s cesnakom alebo len čisté. Čo sa týka polievok, tak to býva rôzne. Môžeme sa tu stretnúť s typickou kapustnicou s hubami, s mäsom, bez mäsa, so slivkami alebo so smotanou. V niektorých domácnostiach pripravujú na Vianoce šošovicovú, hríbovú, hrachovú či rybaciu polievku. Môžeme sa však stretnúť aj s netradičnou hŕstkovou, ktorá sa pripravuje spoločne z fazule, hrachu a šošovice.Ako druhý chod sa zvykne vo viacerých oblastiach Slovenska pripravovať typická ryba, a to na viacero spôsobov. Väčšinou sa jedáva s majonézovým šalátom. Niekde robia namiesto majonézového šalátu, zemiakovo-cibuľový a niekde nie je ničím výnimočným, ak sú prílohou ku hlavnému jedlu len opekané zemiaky. Hlavne na strednom Slovensku sa jedávajú aj opekance s makom. Jedná sa o špecialitu, ktorá sa konzumuje výlučne počas štedrovečernej večere.Na Kysuciach sú zvyky úplne iné. Tam sa v tento deň neje nič mäsové. Kysučania tak môžu zabudnúť na výbornú kapustnicu a na Štedrý večer sa musia namiesto nej uspokojiť s hrachovou polievku so slivkami. Potom nasleduje ryba a majonézový šalát. V oblasti južného Slovenska, hlavne v okolí Levíc, sa zase po oblátke podáva hustá rybacia polievka - halászlé. Hlavné jedlo tvorí v tejto oblasti netradične pečený pstruh s opekanými zemiakmi. Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá sa pripravuje s hubami, údenou rybou, so smotanou a zemiakmi. Zvykne sa podávať spoločne so zemiakovou kašou. Na oravskom štedrovečernom stole nemôže chýbať ani hríbová mliečna polievka s údeným kolenom a klobásou.Samozrejme, v každom regióne sa môžete stretnúť ešte s ďalšími odlišnosťami. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.

• 1. Západ Slovenska: je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
• 2. Stredné Slovensko: je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami. V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv.
• 3. Východ Slovenska: je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.

Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.

Advent

Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darček. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie.Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.

Sviatky vianočné

• Prvý sviatok vianočný: alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.
• Druhý sviatok vianočný: oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti.

Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva.

Vianočné pranostiky

Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov. Ak chodí Katarína po ľade, chodí sv.

Známe zvyky

S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.

• 1. Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
• 2. Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
• 3. Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri.
• 4. Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
• 5. Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
• 6. Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
• 7. Pri tanieroch ešte zostaneme. Tento zvyk sa dodržiava iba v niektorých regiónoch Slovenska.
• 8. Táto tradícia je bezpochyby jednou z najobľúbenejších.
• 9. Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
• 10. Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
• 11. Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc.
• 12. Vianočným zvykom na Kysuciach je sfukovanie sviece jednotlivými členmi rodiny. Tradícia hovorí, že pokiaľ sa dvíha dym zo sviece rovno, daný člen rodiny bude po celý rok zdravý.
• 13. Obľúbeným vianočným zvykom najmä na východe Slovenska je reťaz obmotaná okolo štedrovečerného stola.
• 14. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.

tags: #co #robia #ludia #na #vianoce