Najstaršie Kláštory na Slovensku a Ich História

Slovensko sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, ktorého súčasťou sú aj starobylé kláštory. Niekoľko významných sakrálnych pamiatok si zaslúži našu pozornosť. Medzi ne patrí aj Zoborský kláštor, ktorý je považovaný za najstarší kláštor na Slovensku.

Panoramatický pohľad na Zoborský kláštor.

Kláštor sv. Hypolita na Zobore

Najstarší známy kláštor na Slovensku - kláštor sv. Hypolita vznikol práve na území nášho mesta - v lesoch na západnom svahu Zobora v malej kotline s prameňmi kvalitnej vody. Toto miesto, vzdialené asi 3 km od vtedajšej Nitry, ideálne spĺňalo požiadavky benediktínov na usadenie sa.

Založenie a prvé zmienky

Hoci o založení Zoborského kláštora sa nezachovali žiadne písomné správy, podľa väčšiny historikov bol založený už v 9. storočí, najneskôr okolo roku 880, kedy v Nitre vzniklo biskupstvo, ktorého prvým biskupom bol benediktín Viching. Existenciu kláštora už v tomto období naznačuje aj legenda o úmrtí kráľa Svätopluka zaznamenaná českým kronikárom Kosmasom počas jeho pobytu na Nitriansku.

Veľkomoravský pôvod pripadá do úvahy po roku 880, keď sa nitrianskym biskupom stal Wiching, sám benediktínsky mních.

Benediktíni a ich prínos

Rád svätého Benedikta, alebo jednoduchšie povedané benediktíni, sú najstarším katolíckym dodnes existujúcim mníšskym rádom. Jeho zakladateľ Benedikt z Nursie po období pustovníčenia v roku 529 zriadil prvý konvent na hore Monte Casino v Kampánii (asi 130 km južne od Ríma), čím položil základy monastizmu - mníšstva kláštorného typu. Cieľom benediktínov bolo okrem iného aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov vtedajšej “barbarskej” spoločnosti, a to nielen v náboženskej oblasti.

V duchu hesla “Ora et labora” (Modli sa a pracuj) sa život benediktínov delil na čas venovaný velebeniu Boha a na fyzickú prácu, ktorá popri prepisovaní a iluminovaní starých rukopisov a starostlivosti o chorých a chudobných zahŕňala aj obhospodarovanie kláštorných majetkov (polia, záhrady, dielne, mlyny a pod.).

Kláštor sv. Hypolita obýval mníšsky rád svätého Benedikta, ktorý je najstarším katolíckym existujúcim rádom a na Slovensko prišli ešte pred misiou svätého Cyrila a Metoda. Zohrali významnú úlohu pri formovaní kresťanskej Európy. Okrem náboženskej oblasti sa venovali aj prepisovaniu starých rukopisov, starostlivosti o chorých, vzdelávaniu a poľnohospodárskej činnosti.

Traduje sa, že práve „čierni“ mnísi priniesli pestovanie viniča. Vysadili zoborské vinohrady a založili tradíciu vinohradníctva a vinárstva v Nitre. Prvé vinice vznikli na miestach dnešnej Šindolky. Tu sa i dnes s úspechom dorába víno výnimočnej kvality. V stredoveku sa víno spod Zobora vyvážalo, napr. do Poľska a Ruska.

Význam v Uhorsku

Benediktínsky kláštor sv. Hipolyta v období 11. - 13. storočia plnil dôležitú funkciu jedného z centier duchovného, verejnoprávneho a kultúrneho centra v Uhorsku. Pri kláštore pôsobila škola, nemocnica, lekáreň i dielne remeselníkov.

So Zoborským kláštorom sa spája niekoľko dôležitých prameňov k našim dejinám, ako sú: najstaršie v origináli zachované listiny z nášho územia (Zoborské listiny z roku 1111 a 1113), najstaršia uhorská legenda (tzv. Maurova legenda o sv.

Svätý Svorad a svätý Benedikt

O živote nitrianskych pustovníkov sa dozvedáme z legendy, ktorú niekedy medzi rokmi 1064-1070 napísal Maurus, nitriansky rodák, žiak učilišťa pri zoborskom kláštore. Neskôr sa stal opátom a od roku 1036 biskupom v Päťkostolí. Základné informácie mu poskytol Benedikt a opát Filip.

Svätý Svorad vstúpil do Kláštora sv. Hypolita okolo roku 1000 a prijal mníšske rúcho a meno Andrej. Neskôr žil ako pustovník v masíve Zobora a obýval malú jaskyňu, ktorú nájdete neďaleko turistického chodníka a ktorá dostala po ňom názov - Svoradova jaskyňa. Neskôr s ním býval aj jeho nasledovník rehoľný brat Benedikt, ktorí dobrovoľne vykonávali v zoborskej hore tie najťažšie práce.

Legenda o živote sv.Svorada a Benedikta je napísaná po latinsky v rýmovanej próze. Považuje sa za cenný literárny a historický spis i faktografické dielo zo slovenského prostredia. Podáva informácie o existencii zoborského kláštora sv. Hypolita, kostola sv. Emeráma v Nitre, o škole pri benediktínskom kláštore a pod.

Svoradova jaskyňa, miesto pustovníckeho života sv. Svorada.

Úpadok a zánik

Význam a postavenie zoborského kláštora v 14. a najmä v 15. storočí však postupne klesal. V tom čase hospodársky, ale aj duchovný úpadok benediktínskeho rádu zasiahol celú Európu. Nové kláštory takmer nevznikali a desiatky starých zanikli.

Kráľ Matej Korvín odovzdal významné benediktínske kláštory - Pannonhalmu, Pécsvárad, Szekszárd a Zobor ostrihomskému arcibiskupovi Jánovi Vitézovi. Neskôr v roku 1468 pápež Pavol II. pridelil na žiadosť kráľa Mateja Korvína všetky majetky Zoborského benediktínskeho opátstva nitrianskemu biskupstvu a kapitule.

V roku 1471 kláštor prepadlo a zničilo vojsko poľského kráľa Kazimíra.

Kamaldulský kláštor sv. Jozefa

Po odchode benediktínov býval opustený kláštor cieľom pútí. Po 150-tich rokoch nechal v tom mieste nitriansky biskup Juraj Szelepcséni vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Svoradovi a sv. Beňadikovi. Nasledujúci biskup Blažej Jaklin sa rozhodol oživiť toto posvätné miesto a postaviť priamo na mieste stredovekého kláštora nový kláštor. Na stavbu povolal na pomoc kamaldulských mníchov. Kláštor bol odovzdaný do užívania v rokoch 1695 až 1697, do ktorého prišla aj časť mníchov až z Talianska.

V roku 1663 v areáli kláštora postavili kaplnku a v roku 1691 získal nitriansky biskup povolenie usadiť v areáli kamaldulských mníchov. Tí následne postavili veľkoryso poňatý kláštor o samostatnými mníšskymi príbytkami.

Kamalduli a ich život

Kamalduli tzv. bieli sú rímskokatolíckym kontemplatívnym rádom, ktorý vznikli v 11. storočí ako jedno z hlavných reformných hnutí spájajúcich prvky východného pustovníctva a západného mníšstva. Zoborský kláštor bol jedným z piatich kamaldulských kláštorov v celej Rakúskej monarchii.

Každý mních býval v samostatnom príbytku, ktorý bol v tom čase s rozlohou 90 m2 honosný. K príbytku patrila záhradka obkolesená vysokým murovaným plotom. V každom domčeku sa nachádzala súkromná kaplnka. V zásypoch pivnice sa našli tisíce rybacích kostí, čo potvrdilo prísnu pôstnu stravu mníchov. Mníšske príbytky obkolesovali z troch strán kláštorný chrám, v ktorého krypte boli aj pochovaní.

Fráter Cyprián a páter Romuald Hadbavný

Najznámejším kamaldulským mníchom bol fráter Cyprián, všestranne nadaný vedec, ktorý vynikal v oblasti medicíny, farmácie, alchýmie a botaniky. Bol vyhľadávaním lekárnikom a liečiteľom. Zaujímal sa aj o astronómiu a technické vedy. Fráter Cyprián vraj údajne vzlietol na lietajúcom stroji z Troch korún nad Červeným kláštorom, čo sa stalo aj námetom literárnych a filmových spracovaní s „Lietajúcim Cypriánom“.

V kláštore pôsobil aj páter Romuald Hadbavný, ktorý ako prvý preložil Sväté písmo do slovenčiny.

Zrušenie kláštora a súčasnosť

V roku 1782 rozpustil cisár Jozef II. kontemplatívne rády, čo znamenalo koniec kamaldulov pod Zoborom. Z rozsiahleho kláštora za zachovala len časť hlavnej kláštornej budovy, ruiny Kostola sv. Jozefa, zvyšky príbytkov mníchov a oporné múry terás barokového areálu.

V roku 1782 Jozef II. kamaldulský rád v rakúskej monarchii rozpustil, čím sa začalo obdobie chátrania areálu, ktoré najviac postihlo práve kláštorný kostol a mníšske príbytky. Časť hospodárskych budov našla druhotné využitie.

Od konca 50. rokov 20. storočia tu sídli nemocnica (dnes Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor, n. V súčasnosti v areáli nemocnice nájdeme zvyšky obvodových múrov barokového kláštorného kostola a odkryté murivo jedného z mníškych príbytkov.

Archeologické výskumy

Počias viacerých archeologických výskumov areálu boli odkryté časti základového muriva či ich negatívov, ktoré odborníci datujú do stredovekého obdobia. V roku 1942 Ľudmila Kraskovská odkryla niekoľko úsekov základových murív spolu s keramikou datovateľnou do 14. - 15. storočia. V rokoch 1961 - 62 A. Habovštiak objavil zvyšky muriva, ktoré mali patriť mladšej stredovekej fázy kláštora. V roku 1997 bolo zdokumentovaná kultúrna vrstva z 9. - 11. Až po roku 2000 sa tu naskytla možnosť systematických výskumov, ktoré vedie M. Samuel. Podarilo sa odkryž ďalšie úseku stredovekých murív spolu so časťami tehlovej dlažby. Datované boli do prvej polovice 13. storočia strieborných fenigom salcburského arcibiskupstva. Výskum súčasne preukázal, že tieto časti kláštora boli v 13. či začiatkom 14. storočia poškodené až zničené. V roku 2008 bola pri ďalšom výskume objavená kamenná hlavica stĺpika zdobená volutami a datovaná do 12. storočia.

Dostupnosť a návšteva

Obľúbená výstupová trasa na Zobor začína pri Špecializovanej nemocnici sv. Svorada v Nitre, ktorá je pomenovaná po prvom svätcovi z územia Slovenska a patrónovi Nitry sv. Svoradovi. Tento mních kedysi obýval zoborský kláštor sv. Hypolita, ktorý nájdete hneď vedľa nemocnice po žltej turistickej značke.

Ku kláštoru a liečebni premáva MHD na zastávku Nemocnica Zobor (linky č. 1, 9, 25). Parkovanie je možné na parkovisku, kúsok pod nemocnicou.

Kláštor v Hronskom Beňadiku

Ďalšou významnou sakrálnou pamiatkou je národná kultúrna pamiatka - opevnený benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Nachádza sa v údolí Hrona medzi pohorím Pohronský Inovec a Štiavnickými vrchmi, v miestach nazývaných "Slovenská brána".

Prvá písomná zmienka o kláštore je už z r. 1075, kedy je uvádzaný ako "ecclesia Sancti Benedikti". V tej dobe už kláštor stál, takže vybudovaný bol o mnoho skôr. Gejza I. kláštoru daroval veľkú časť majetku patriaceho vtedajšej Tekovskej župe.

Pod súčasným trojloďovým gotickým kostolom sv. Benedikta postavenom v rokoch 1346-1375 boli pri reštauračných prácach v 19. storočí objavené základy pôvodnej románskej baziliky z roku 1075.

V 16. storočí pod tlakom Tureckých nájazdov nastali veľké zmeny. Rehoľná komunita bola prepustená, kláštor sa stal vojenskou pevnosťou a majetky postupne prešli pod krídla ostrihomskej kapituly. Veľakrát sa pod hradbami kláštora odohrala vojenská akcia. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. Ako pevnosť zotrval až do konca tureckých nájazdov.

Pred hrozbou tureckého vpádu na začiatku 17. storočia bola vykonaná fortifikácia, ktorá sa v podstate dochovala až do dnešných dní. Hradby okolo celého areálu tvorili takmer dokonalú kružnicu prerušenú iba na východnej strane smerom k strategickej ceste pozdĺž Hrona delostreleckou baštou. Delostreleckou baštou bola opatrená aj južná strana areálu a dotvárala tak obraz renesančnej pevnosti.

V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný.

Zaujímavosti

Duchovným potrebám slúžil nielen kláštorný kostol ale aj kaplnka Božej krvi. V nej je uložená relikvia v podobe šatky sv. Veroniky s kvapkou krvi Ježiša Krista, ktorú daroval pápež Pavol II. kráľovi Matiášovi Korvínovi. Mala to byť časť šatky svätej Veroniky, ktorou utrela Ježišovi tvár na jeho krížovej ceste. Korvín dostal túto relikviu od pápeža ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Ten uznal Hronský Beňadik za jediné dôstojné miesto pre uchovanie tejto vzácnej pamiatky a dodnes je každý piatok po omši uctievaná.

V súčasnom období, po odchode rehole saleziánov, ktorí tu pôsobili od roku 1927 s prestávkami až do roku 1999, obývajú južné krídlo, postavené okolo roku 1152, príslušníci rehole Pallotínov.

Kláštor bol tiež jedným z tzv. Hodnoverných miest. Do jeho kompetencie patrilo vydávanie, potvrdzovanie a overovanie dôležitých listín a písomností, na tunajší konvent sa ľudia obracali so žiadosťami o vyriešenie sporov v majetkových záležitostiach. Kláštor bol súčasne miestom pre uchovávanie archívov a cenností. Nie je bez zaujímavosti, že tu na prelome 11. a 12. stor vznikol tzv. Nitriansky evanjeliár, patriaci medzi unikátne rukopisné pamiatky Slovenska, pokladaný za najstarší písaný text v latinčine na našom území.

V roku 1950 sa kláštor stal koncentračným kláštorom pre rehoľné sestry z celého Slovenska.

Z histórie vieme, že Kláštor v Hronskom Beňadiku získal napríklad opevnenie v rámci stavebných úprav.

Výstavba kláštora

Zo zakladajúcej listiny z roku 1075 vieme o existencii tohto kláštora za vlády kráľa Gejzu. Postavený bol na tzv. Slovenskej Bráne (súčasný Hronský Beňadik). Existujú predpoklady o založení kláštora, ktoré mal kráľ Gejza z obdobia, keď bol ešte nitriansky údelný vojvodca.

Vďaka archeologickému výskumu uskutočnenému v 80. rokoch 19. storočia vieme, že v období vzniku listiny tu stál trojloďový kostol s dvoma vežami a zasvätením sv. Benediktovi. Umiestnený bol na mieste, kde je v súčasnosti stredná a južná loď stojaceho kostola a v časti priľahlého ambitu.

Komplex kláštora ako taký bol postavený v období rokov 1345 až 1350 počas vlády Ľudovíta I. Veľkého z Anjou, kedy bol ako prvá stavba gotický kostol s trojicou svätýň s krížovými klenbami. V rámci výstavby komplexu sa v niektorých prípadoch uvádzajú roky 1346 až 1375. Ako posledná stavba v gotickom štýle bolo tzv. opátske krídlo pochádzajúce z roku 1508.

Medzi dôležité roky patrí rok 1483. Kráľ Matej I. Korvín (je možné, že ju získal od pápeža Pavla II.) daroval relikviu Kristovej krvi v podobe časti plátna šatky, ktorou mal Ježiš utretú tvár počas Krížovej cesty. Vďaka tureckým vpádom v 16. storočí začali po roku 1537 fortifikačné úpravy na zabezpečenie kláštora. To bolo zavŕšené v období rokov 1565 až 1588. Išlo o renesančnú pevnosť vo vlastníctve ostrihomskej kapituly s mohutnými hradmi, delovými hradmi a zánikom časti gotických prvkov.

Medzi ďalšie dôležité roky patria:

• rok 1623 - kláštor bol obsadený vojskami Gabriela Bethlena
• roky 1703 až 1709 - cisárske vojská tu mali sídlo
• 21. - rok 2015 - od tohto roku ho má v správe Biskupský úrad v Nitre.

V kláštore si môžeme užiť ako súčasť prístupných priestorov Baziliku sv. Benedikta, Kaplnku Kristovej krvi, zrekonštruovanú prízemnú časť „sýpky“ a opátske krídlo s expozíciou. V nej sa môžeme bližšie dozvedieť o dejinách opátstva sv. Benedikta. Tú poznáme pod názvom Mníšsky život podľa reguly sv. Benedikta. Taktiež si ako návštevníci môžeme užiť kláštornú čajovňu.

Kláštor Veľká Skalka

Pútnické miesto Skalka deliaci sa na Veľkú Skalku (benediktínsky kláštor) a Malú Skalku (kostolík) je viazané na prvých slovenských svätcov - sv. Andreja-Svorada a sv. Benedikta (Beňadika). Kláštor dal postaviť nitriansky biskup Jakub v roku 1224 na návrší Skalky nachádzajúcom sa medzi Zamarovcami a Skalkou nad Váhom.

Postavený je v gotickom štýle s pôsobením benediktínskeho rádu do 16. storočia. Jeuiti, ktorí získali kláštor v roku 1644/1645 od kráľa Ferdinanda III. (podľa iných zdrojov od nitrianskeho biskupa Jána Püskyho), sa postarali o prestavbu vedúcej k jeho rozšíreniu a k novému zariadeniu.

Medzi niekoľko ďalších dôležitých dátumov a udalostí môžeme zaradiť:

• roky 1528 až 1645 - kláštor bol vo vlastníctve viacerých osôb
• rok 1772 - mnísi vykopali studňu
• 21. júl 1773 - rehoľa jezuitov je zrušená pápežom Klementom XIV.
• rok 1755 - bolo vybudovaných 180 schodov od cesty k bráne
• ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1852 - 1853, v roku 1892, v roku 1911, v roku 1914, po roku 2000 a v roku 2011.

Kláštor je v súčasnosti Národná kultúrna pamiatka.

Ďalšie významné kostoly

Za najstarší kostol na Slovensku sa považuje chrám v Kostoľanoch pod Tribečom, ktoré sa nachádzajú zhruba 25 kilometrov severovýchodne od Nitry, neďaleko hradu Gýmeš. Kostolík postavili v 8. až 9. storočí.

Zhruba 25 kilometrov vzdušnou čiarou na západ od Kostolian pod Tribečom leží Nitrianska Blatnica a v lesoch nad ňou stojí Rotunda svätého Juraja. Tiež pochádza z obdobia Veľkomoravskej ríše a patrí teda k najstarším cirkevným stavbám u nás.

tags: #najstarsi #klastor #na #slovensku