Cirkev - gr. ekklésia, t.j. zhromaždenie povolaných. Byť Kristovým telom a Jeho cirkvou znamená, že nás miloval znovuzrodzujúcou láskou, ktorá nás prebudila do života, keď sme boli ešte mŕtvi v našich prestúpeniach a hriechoch. Znamená, že za nás zomrel, keď sme boli ešte bezmocní a hriešni a bezbožní a boli sme nepriateľmi. V Jeho cirkvi neustále pôsobí Duch Svätý, mení ľudské srdcia, napomína, povzbudzuje veriacich a dáva im prirodzenosť Božiu.
Ako kresťania sme adoptované deti Božie. Ešte pred stvorením sveta nás mal Boh na pamäti.
Kristova nevěsta
Biblické základy cirkvi ako rodiny
Pavol nám hovorí o našom rodokmeni, keď píše: „A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Ale ak sme deti, sme aj dedičia, a to dedičia Boží a spoludedičia Kristovi, ak s Ním trpíme, aby sme s Ním boli aj oslávení (Rim 8:16-17).“
Gal 4:4-7 „Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Takže už nie si sluha, ale syn.
Aby nás priviedol do Božej rodiny musel zomrieť. Aj pred svojou smrťou potvrdil dôležitosť byť členom Božej rodiny.
„Ale On odvetil tomu, ktorý Mu to hovoril: Kto je moja matka? A kto sú moji bratia? Ukázal rukou na svojich učeníkov a riekol: Ajhľa, moja matka a moji bratia. Lebo každý, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach, mi je bratom aj sestrou, aj matkou.
Ježiš tu nevraví, že naši biologický rodičia nie sú dôležití. Skôr, že veriť v Neho a nasledovať Ho má väčšiu prioritu.
Možno najlepšou vecou na našej adopcii do Božej rodiny je, že nezávisí od nás. Nevolá spravodlivých, vykupuje hriešnikov z rôznych jazykov, kmeňov a národov (Zj 5:12). Boh nikoho nediskriminuje na základe etnika. V Jeho rodine nemáme našu starú identitu podľa rasy, spoločenskej triedy, peňazí alebo životnej situácie. Sme synmi a dcérami nebeského Otca, bratmi a sestrami Ježiša Krista, s ktorým máme osobný vzťah. Zažívame Ho v našich životoch, rozprávame sa s Ním a Jeho slovo nám horí v srdciach.
Je naším jediným prostredníkom, vďaka ktorému máme prístup k Bohu (1. Tim 2,5). Cirkev je telo Kristovo, lebo cirkev je nevestou Kristovou. A byť nevestou Krista znamená byť milovaný Kristom ešte predtým ako sme boli atraktívni. Znamená to byť milovaný sebaobetujúcou sa láskou. Znamená to, že on si nás vybral, pozdvihol a očistil.
Ez 16:3-9 „Povedz: Takto vraví Hospodin, Pán, Jeruzalemu: Podľa svojho pôvodu a príbuzenstva pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejec a tvoja matka bola Chetejka. Pri tvojom narodení, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou, ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa v tvojej krvi, riekol som ti, keď si ležala vo svojej krvi: Ostaň nažive! Rasť ako poľný kvet! A ty si vyrástla, dospela a dozrela si k ozdobe ženskosti. Prsia sa ti vyvinuli a tvoje vlasy narástli. Bola si však holá a nahá. Keď som prešiel okolo teba, a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu - znie výrok Hospodina, Pána - a tak si sa stala mojou.“
Vzájomné vzťahy v cirkvi
Vzájomné vzťahy v cirkvi sú kľúčové pre jej fungovanie a poslanie. Tu je niekoľko biblických princípov, ktoré ich definujú:
- „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa vzájomne milovali; ako som vás ja miloval, aby ste sa aj vy vzájomne milovali. Podľa toho poznajú všetci, že ste moji učeníci, keď sa budete vzájomne milovať.
- „To je moje prikázanie, aby ste sa vzájomne milovali, ako som vás ja miloval.
- „Lebo vy ste k slobode povolaní, bratia. Len aby vám sloboda nebola zámienkou (povoľovať) telu, ale v láske slúžte si vospolok.
- „Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov.
- „Každá rozhorčenosť a vášnivosť, hnev a krik i rúhanie so všetkou zlosťou nech sú vám vzdialené. 32 Ale buďte vospolok dobrotiví, milosrdní, odpúšťajte si, ako aj Boh odpustil vám v Kristovi.
- „Preto si vyznávajte navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili. Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého.
- „Aj ja som presvedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste plní dobrotivosti, naplnení každou známosťou a schopní aj napomínať sa navzájom.
- „Tak sa potešujte vospolok týmito slovami. (1. Sol 4,18)
Cirkev je jedinečne organizovaná. Model organizácie cirkvi podľa biblického návodu je ukážkou múdrosti z neba. Odborníci z oblasti riadenia (manažmentu) dávajú cirkev, organizovanú podľa biblického návodu, za príklad najefektívnejšej organizačnej štruktúry.
Boh vyšiel ľudskej potrebe v ústrety tým, že zriadil jedinečné spoločenstvo Cirkvi. Kristova cirkev je hlavne veľkou Božou rodinou. Ľudia sa členmi svojej rodiny stávajú dvoma spôsobmi: buď sa do nej narodia, alebo ich rodičia adoptujú. Podobne je tomu aj v prípade duchovnej rodiny cirkvi. Boh nás do rodiny cirkvi adoptuje za svoje deti (Ef 1,4-6), keď sme prežili duchovné znovuzrodenie (Jn 3,8). Akonáhle človek spozná Boha ako Stvoriteľa, Ježiša Krista ako Spasiteľa (Jn 17,3), Božie posolstvo zaznamenané v Písme (Mat 28,20; Rim 10, 13-17), prirodzeným dôsledkom jeho poznanie je rozhodnutie. Človek zatúži po tom, aby svoj život spojil s Kristom a s jeho cirkvou. Cirkev je rodina v najvlastnejším zmysle, v ktorej vládnu vzťahy naozajstnej lásky jedného k druhému (Jn 13,35; 1 Jn 4,7-11). V tomto spoločenstve prejavuje jeden úctu k druhému (Fil 2,3), ľudia sú voči sebe láskaví, ohľaduplní, vnímaví na svoje potreby (Rim 12,15). Ak si ublížia, učia sa vzájomne si odpúšťať. V rodine Cirkvi ľudia chápu, že jeden potrebuje druhého. Tu rozvíjajú svoje dary a schopnosti.
Úloha rodiny a cirkvi v spoločnosti
Cirkev má účasť na radostiach a nádejách, na žalostiach i úzkostiach ľudí pri ich každodennom putovaní, lebo je hlboko presvedčená, že sám Kristus ju zaviedol na všetky tieto chodníky. Medzi týmito početnými cestami, rodina je prvá a najdôležitejšia: cesta spoločná, i keď zostáva zvláštnou, jedinou a neopakovateľnou, ako je neopakovateľný každý človek; cesta, ktorej sa nemôže vyhnúť žiadna ľudská bytosť. Veď normálne prichádza na svet vo vnútri rodiny, preto možno povedať, že práve jej vďačí za samotnú skutočnosť svojej ľudskej existencie.
Keď chýba rodina, vzniká v bytosti, ktorá mimo nej vstupuje do sveta, znepokojivá a bolestivá újma a tá potom na ňu dolieha po celý život. Cirkev je svojou láskyplnou citlivosťou blízka všetkým, ktorí prežívajú takéto situácie, lebo dobre pozná základnú úlohu, ktorú je tu povolaná robiť práve rodina. Okrem toho vie, že človek normálne vychádza z rodiny, aby po naplnení času v novom rodinnom jadre uskutočnil vlastné životné povolanie. Dokonca aj vtedy, keď sa rozhodne zostať sám, rodina ostáva, tak povediac, jeho bytostným horizontom ako základné spoločenstvo, v ktorom korení celá sieť jeho spoločenských vzťahov od najbezprostrednejších a najbližších až po najvzdialenejšie.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Boží ľud | Boh si vyvolil ľud, aby ho poznal a slúžil mu. |
| Synovstvo | Členom sa človek stáva narodením zhora, vierou a krstom. |
| Hlava | Ježiš Kristus, Mesiáš, pomazaný Duchom Svätým. |
| Zákon | Nové prikázanie milovať, ako miloval Kristus. |
| Poslanie | Byť soľou zeme a svetlom sveta. |