Dnes si pripomíname meno Ježiš. Meno Ježiš je pre kresťana najsvätejšie meno, lebo nikomu inému nebolo dané pod nebom takéto meno, v ktorom máme byť spasení.
V Starom zákone meno znamená podstatu vecí. Tak i Božie meno znamenalo samého Boha Stvoriteľa. Biblia kladie na meno človeka veľký dôraz, pretože v starých kultúrach dať niekomu meno znamenalo, že dotyčná osoba dostala autoritu s právom uplatňovať moc. Keď Boh na počiatku tvorí svet, vyslovuje ich mená. Podobne Adam nazval menom "všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver" (Gn 2,20). Meno je teda viac než nejaká konvenčná formulka, ktorá by slúžila k odlíšeniu jednej bytosti od druhej. Ono totiž predstavuje samu osobu.
Keď poznáme niekoho meno, máme prístup k dotyčnému človeku a otvára sa nám tak brána k vytváreniu dôverného vzťahu s ním. S dôležitosťou mena človeka súvisí v dejinách Izraela tiež meno Božie. To nadobudlo na význame vtedy, keď Boh zjavením svojho mena zjavil svoju totožnosť. V dobách patriarchov bol uctievaný pod rôznymi menami, z nich najrozšírenejšie bolo él šaddaj, tj. "Boh mocný" (Gn 17,1; 28,3; Job 5,17). Ten potom Mojžišovi zjavil svoje vlastné meno JHVH (Ex 3,1-15; 6,3), čo židia neskôr preložili do gréčtiny jako kyrios, "Pán". V tejto súvislosti je zrejmé, že Boh zjavuje svoje meno preto, aby mohol vstúpiť s izraelským ľudom do zväzku zmluvy, dať sa mu poznať a otvoriť mu prístup k sebe. Božie meno je obdarené mocou a vznešenosťou, v ňom sa otvoril prameň nádeje a istota spásy. Poznať Hospodinovo meno znamená stretnúť sa priamo s Bohom a poznávať ho takého, aký v skutočnosti je. Z tohto dôvodu bolo Božie meno vyslovované s veľkou úctou a preukazovali sa mu pocty ako samému Bohu.
Pôvod a význam mena Ježiš
Meno Ježiš pochádza z gréckeho Jesús, odvodeného z hebrejského Ješua, skrátenej formy Jehošua: „Jahve je záchrana“ - „Boh zachraňuje“. Meno Ježiš znamená Spasiteľ, teda označuje poslanie vteleného Božieho Syna. Toto meno dal svojmu Synovi nebeský Otec, lebo dať synovi meno patrilo medzi otcovské práva.
Podľa Katolíckej encyklopédie hebrejské meno Jeshua - alebo Jozua, či Jehošua - znamená "Jehova je spása". V Ježišových časoch sa už používala novšia forma Ješú(a). Pôvodné hebrejské meno Jehošua sa nachádza aj v Starom zákone. Má ho viacero osôb. Prvou z nich je Jozue, Nunov syn, ktorý je známy ako vojnový vodca Izraelitov a Mojžišov sprievodca pri výstupe a zostupe z Vrchu Sinaj. Bol strážcom vchodu do stánku zjavenia a vodcom ľudu do Zasľúbenej zeme (Sir 46,1). Kniha Sirachovcova ho preto volá Mojžišov nástupca v proroctve.
V gréckom preklade Starého zákona má meno Jozue výslovnostnú podobu Jésús. Toto meno má aj jediný autor starozákonného spisu, ktorý sa podpísal pod svoj spis - Jésús, syn Sirachov z Jeruzalema (Sir 50,27). V novozákonnom gréckom texte má meno Ježiš presne takú istú grécku podobu ako všetky spomínané mená - Jésús.
Monogram IHS, symbol mena Ježiš
Všetci novozákonní pisatelia písali už spisy Nového zákona najmenej s asi 15 ročným odstupom od udalosti smrti, zmŕtvychvstania a nanebovstúpenia nášho PÁNA Ježiša Krista. Preto naplnení Duchom Svätým a pod vplyvom jeho inšpirácie dávali mnohým udalostiam poveľkonočný význam. Preto keď aj opisujú meno Ježiš, hneď mu dávajú význam už nielen zo samotného mena, ale najmä z toho, čo Ježiš urobil pre človeka.
Evanjelisti Matúš a Lukáš sa zhodujú v tom, že anjel prikázal pomenovať Máriino dieťa Ježiš (Mt 1,21; Lk 1,31; 2,21). Jozefovi anjel aj vysvetlí, že mu dá meno Ježiš, lebo on, Ježiš, vyslobodí ľud z hriechov. Boží posol vysvetľuje nie meno, ale úlohu Ježiša - Ježiš je vysloboditeľ ľudí z hriechov. To nedokáže nik z ľudí. Meno Ježiš teda v prípade samotného Krista predznačuje hlbší význam.
Meno Kristus
K menu Ježiš je pridané aj meno Kristus, čo znamená Pomazaný. Toto meno je výrazom dôstojnosti a úradu, a to bez toho, aby bolo vlastné jednej osobe, ale je všeobecné pre mnohé; lebo v Starom zákone sa kňazi a králi, ktorých Boh prikázal pomazať pre dôstojnosť úradu, nazývali kristami, čiže pomazanými (Pána). Lebo kňazi neprestajnou modlitbou zverujú Bohu ľud, prinášajú Bohu obety a odvracajú jeho hnev od ľudstva.
Králi sú poverení vládnuť ľudu; predovšetkým im patrí moc a autorita zákonov, im prináleží chrániť život nevinných a trestať vinníkov. Keďže sa ukazuje, že oba tieto úrady predstavujú moc a Božiu dôstojnosť na zemi, preto sa olejom pomazávali tí, ktorí boli vyvolení do kráľovského alebo kňazského úradu. …Avšak, keď náš Spasiteľ Ježiš Kristus prišiel na svet, vzal na seba úlohu a povinnosti troch osôb: Proroka, Kňaza a Kráľa, a preto sa nazýva Kristom, ktorý bol pomazaným na vykonávanie týchto úradov, nie však rukou nejakého smrteľníka, ale mocou nebeského Otca, nie pozemskou masťou, ale duchovným olejom, lebo v jeho najsvätejšej duši je plnosť a milosť Ducha Svätého aj množstvo všetkých jeho darov vyliatych v takej hojnej miere, že to akákoľvek stvorená bytosť nemôže pochopiť.Tridentský katechizmus sv.
Význam mena Ježiš pre veriacich
Dnes si pripomíname naše meno. Je to náš titulárny sviatok. Pripomíname si, odkiaľ pochádzame alebo aký je náš pôvod a k čomu sme volaní. Pochádzame od Ježiša a sme pozvaní ho napodobňovať. Ako hovorí sv. Ignác od svojho návratu zo Svätej zeme nosil v sebe veľkú túžbu pomáhať dušiam.
Sv. Bernardín to robil prostredníctvom šírenia úcty k Ježišovmu menu. Zhotovil si zvláštny znak: obraz žiariaceho slnka a v ňom začiatočné písmená troch latinských slov: IESUS HOMINUM SALVATOR (Ježiš, Spasiteľ ľudí) - IHS. Nad prostredným písmenom H bol kríž. Znak Ježišovho mena sa v Taliansku veľmi rozšíril. Ozdoboval verejné budovy i súkromné domy a stal sa znamením kresťanského bratstva. Ľudia sa týmto znakom ozdobovali aj veci bežnej potreby. Takto chceli naplniť odkaz apoštola Pavla.
V Katolíckej cirkvi má každý mesiac v roku svoj dominantný duchovný rozmer, v ktorom sa špeciálne sústreďujeme na nejakú konkrétnu zbožnú tému. My si počas celého januára môžeme náš duchovný život obohatiť tým, že si nájdeme čas, v ktorom oslávime sväté meno nášho Spasiteľa. Boh svoju moc vyjadril vo svojom Synovi, v jeho svätom mene, cez ktoré nám ukazuje, kto je Ježiš a aké je jeho poslanie na zemi.
My si ho môžeme uctiť viacerými spôsobmi. V prvom rade si musíme uvedomiť, že jeho meno je sväté a nie je vhodné ním hrešiť. Druhé Božie prikázanie nás napomína: „Nevezmeš Božie meno nadarmo“. Naša kultúra sa stala ľahostajnou k úcte, ktorá patrí nášmu Božskému Spasiteľovi. Vyslovovať Ježišovo meno s úctou a vierou, znamená prijať ho za Spasiteľa svojho života. Skrze jeho sväté meno sa nám odpúšťajú hriechy. Tiež sa uzdravuje náš duchovný a telesný život. Zlí duchovia sa boja Ježišovho mena. Učeníci skrze jeho meno robili zázraky, lebo o čokoľvek prosili v jeho mene, to Otec vykonal.
Sám Ježiš povedal: „V mojom mene budú vyháňať démonov, budú hovoriť novými jazykmi, budú chytať hadov a ak vypijú nejaký jed, neuškodí im, budú klásť ruky na chorých a oni sa uzdravia“ (Mk 16, 17-18).
Ježišovo meno je stredobodom celej kresťanskej modlitby. Všetky liturgické modlitby sa končia formulou „skrze nášho Pána Ježiša Krista“. Vrcholom modlitby Zdravas‘, Mária je meno Ježiš. Vďaka jeho svätému menu ma aj samotná modlitba ruženca moc víťaziť nad zlom. My, ktorí veríme v jeho sväté meno, máme večný život. Pripomína nám to aj 1. Jánov list: „Toto som vám napísal, aby ste vedeli, že máte večný život vy, čo veríte v meno Božieho Syna“ (1 Jn 5, 13). Vzývanie Ježišovho mena pomáha rozdrviť myšlienky pýchy, hnevu, nečistého zmýšľania a sebectva. Mnoho svätých zomieralo s modlitbou na perách, v ktorej neustále opakovali meno Ježiš, a to sa považuje za najdokonalejší spôsob prechodu z tohto života do ďalšieho.
Keď sa zbežne pozrieme do NZ zistíme, čo všetko sa dialo v mene Ježišovom. Kresťania sa zhromažďovali v mene Ježišovom. Vierou mali život v Ježišovom mene. Apoštoli krstili v mene Ježišovom. V Ježišovom mene mazali chorých olejom. Apoštoli kázali a učili a ohlasovali evanjelium v mene Ježišovom. V Ježišovom mene je prisľúbené poslanie Ducha Tešiteľa a vyslyšanie prosieb. V Ježišovom mene boli ospravedlnení. Ježiš - je to presväté meno, po ktorom naši dávni otcovia tak veľmi túžili, v úzkostiach a súžení často ho vyslovovali, v slzách po ňom vzdychali, žiadali si ho a túžobne očakávali. S týmto menom nech sa, prosím, nespája predstava dajakej chtivosti po vláde alebo pomste, lež nech nám z neho znie iba spravodlivosť.
Sv. Pavla apoštola Filipanom nádherne vyjadria, to čo sa v tradícii stalo živou vierou. Písal do Filíp, že Boh vo svojom záchrannom pláne povýšil Ježiša nad všetko a dal mu také meno, ktoré je nad každé iné meno. Urobil to preto, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával, že Ježiš, Mesiáš je Pán! Vzdanie úcty menu Ježiš nie je nikomu na poníženie, ale je to prejav našej viery na slávu Boha Otca (Fil 2,9-11). Uctievanie mena Ježiš nie je magickou formulkou, ktorá zachráni od zlého. Uctievanie mena Ježiš v pravej viere - teda klaňanie sa Ježišovi ako človeku a Bohu v jednej osobe - je vierovyznaním a vzdávaním chvály Božej blahosklonnosti za jeho záchranný plán s nami. Vzývať meno Ježiš znamená zohnúť koleno a skloniť srdce pred tým, kto je Boh a človek s pokorným srdcom v jednej osobe. Vzývať Ježiša je modlitba dobrého lotra, ktorý prosí o záchranu. Ako Jozue previedol ľud do Zasľúbenej zeme, tak Ježiš prevádza, tých, čo k nemu volajú, do raja (Lk 23,42). Vzývajme často Ježiša ako PÁNA a majme nádej!
Spoločnosť Ježišova a meno Ježiš
Práve táto jednota v zmýšľaní a spôsob postupovania ich zjednotila natoľko, že sa usilovali hľadať meno pre svoje spoločenstvo. Mnohí ich začali nazývať, že sú ignaciáni - práve podľa mena Ignáca. V roku 1537, ešte pred príchodom do Ríma, spoločníci - už kňazi, zhromaždení vo Vicenze, uvažovali medzi sebou, ako by sa nazvali, ak by sa ich niekto opýtal, o akú kongregáciu alebo spoločenstvo ide. Toto všetko vložili do modlitby a uvažovali nad čo najvhodnejším pomenovaním svojho spoločenstva. Pri uvažovaní dospeli k tomu, že nenašli medzi sebou nijakú hlavu ani nijakého predstaveného, iba Ježiša Krista, ktorému si želali slúžiť, a preto sa im zdalo najvhodnejšie práve toto meno, ktoré prijali, a nazvali svoje spoločenstvo Spoločnosťou Ježišovou.
Pápež František na túto tému povedal: „My jezuiti chceme byť charakterizovaní menom Ježiš, bojovať pod zástavou jeho Kríža, a to znamená: mať rovnaké cítenie ako Kristus. Znamená myslieť ako on, milovať ako on, vidieť ako on, kráčať ako on. Znamená robiť to, čo robil on, a s rovnakou citlivosťou jeho Srdca.
Ako napísal sv. Peter Faber: „Nehľadajme v tomto živote žiadne iné meno, iba Ježišovo, to znamená Spasiteľ.“ (Memorial 205) Preto nikdy v tomto živote nehľadajme meno, ktoré sa nespája s Ježišovým menom. Ježišovo meno otvára cestu k hlbokej spiritualite Spoločnosti Ježišovej. Exercície sa stali pre nás cestou, ktorú si zvolili nielen prví spoločníci, ale aj my. Zvolili sme si nasledovať volanie večného Kráľa, aby sme sa zhromaždili pod jeho zástavu a boli poslaní do celého sveta. Aj výber životného štýlu, ktorý je naznačený v celých DC, je spojený s Ježišovým menom.
Meno Ježiš znamená „Jahve spasí“. Pre nás jezuitov je to teda to, čo definuje našu misiu. Hlavnou misiou Spoločnosti Ježišovej je priniesť všetkým ľuďom spásu, ktorú Boh dáva prostredníctvom Ježiša Krista.
Jezuiti sú známi šírením úcty k menu Ježiš
Zaujímavosti a kultúrne aspekty
Kto trochu pozná španielsku kultúru, iste sú mu známe krstné dvoj mená ako José María, alebo Jesús María a pod. Hoci pre naše uši a tradíciu nezvyklé, ostáva faktom, že Španieli bežne používajú Jesús - Ježiš aj ako krstné meno. Vo väčšine kresťanskej Európy sa však toto meno nenosí.
V Mexiku patrí medzi mimoriadne obľúbené, obsadilo šiestu priečku v databáze Mexico's National People Registry database najpoužívanejších krstných mien z obdobia od roku 1930 do roku 2008 a deviatu v rebríčku portálu babynamewizard.com z roku 2013. V Španielsku sa mu darí podobne, podľa údajov štátneho Continuous Register Statistics bolo v roku 2014 jedenástym najčastejšie sa vyskytujúcim krstným menom u novorodencov. Pôvodne malo svojim nositeľom zabezpečiť špeciálnu ochranu Božieho Syna, je však také bežné, že napríklad väčšina Španielov ho už dnes vníma ako obyčajné meno a nespája si ho s biblickým významom.
Mimo hispánskych komunít by však takéto krstné meno vyvolalo pohoršenie, pôsobilo by ako rúhanie až svätokrádež. Prečo to tak nie je v Mexiku alebo v Argentíne, kde sa ku katolicizmu hlási približne 90 percent obyvateľstva, a ich viera, jej praktizovanie a túžba nasledovať Krista sú mimoriadne silné? Presvedčivú odpoveď dodnes nikto nepriniesol.
Jedna z teórií tvrdí, že obe krajiny boli od 8. do 15. storočia pod nadvládou Maurov a v islamskom náboženstve je zvykom pomenúvať deti po prorokovi Mohamedovi. Španielski a portugalskí veriaci tento zvyk prebrali. Tomu však odporuje fakt, že meno Jesús sa masovo rozšírilo až v priebehu 17. storočia.
Takto zobrazujú Ježiša veriaci. Kresťanstvo sa do strednej Európy dostalo v porovnaní s krajinami Rímskej ríše oneskorene a v čase kristianizácie Slovákov bola už Európa, s výnimkou Maďarska a pobaltských štátov, celá kresťanská. Židovské meno Ježiš vyvolávalo v tom čase už náležitú úctu. A takto vedci. „Jeho vyslovovanie nadarmo sa navyše považuje v kresťanskom prostredí za hriech. Preto sa prestalo používať aj v kresťanskom semitskom prostredí. Podobne aj v dejinách pápežov si z úcty k prvému pápežovi svätému Petrovi žiaden z nasledujúcich pápežov nezvolil meno Peter, aj keby teoreticky mohol,“ dodáva.
V židovskom náboženstve sa rovnakej úcty dostávalo menu Jahve. Vyslovoval ho len veľkňaz raz do roka počas židovského sviatku zmierenia Jom kipur.
Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Kriste, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Pane, zmiluj sa. Otec na nebesiach, Bože, zmiluj sa nad nami. Syn, Vykupiteľ sveta, Bože, zmiluj sa nad nami. Duch Svätý, Bože, zmiluj sa nad nami. Svätá Trojica, jeden Boh, zmiluj sa nad nami. Ježišu, Syn živého Boha, zmiluj sa nad nami. Ježišu, obraz Otca, Ježišu, žiara večného svetla, Ježišu, kráľ slávy, Ježišu, slnko spravodlivosti, Ježišu, Syn Márie Panny, Ježišu, hoden lásky, Ježišu obdivuhodný, Ježišu, Boh mocný, Ježišu, otec budúceho veku, Ježišu, anjel veľkej rady, Ježišu najmocnejší, Ježišu najtrpezlivejší, Ježišu najposlušnejší, Ježišu, tichý a pokorný srdcom, Ježišu, milujúci čistotu, Ježišu, milujúci nás, Ježišu, Boh pokoja, Ježišu, pôvodca života, Ježišu, príklad čností, Ježišu, horliteľ za spásu duší, Ježišu, Boh náš, Ježišu, naše útočisko, Ježišu, otec chudobných, Ježišu, poklad veriacich, Ježišu, dobrý pastier, Ježišu, pravé svetlo, Ježišu, večná múdrosť, Ježišu, nekonečná dobrota, Ježišu, naša cesta a náš život, Ježišu, radosť anjelov, Ježišu, kráľ patriarchov, Ježišu, majster apoštolov, Ježišu, učiteľ evanjelistov, Ježišu, sila mučeníkov, Ježišu, svetlo vyznávačov, Ježišu, čistota panien, Ježišu, koruna všetkých svätých, Buď nám milostivý, zľutuj sa nad nami, Ježišu. Buď nám milostivý, vyslyš nás, Ježišu. Od všetkého zla ochraňuj nás, Ježišu. Od každého hriechu Od tvojho hnevu Od úkladov diabla Od ducha smilstva Od večnej smrti Od zanedbávania tvojich vnuknutí Pre tajomstvo tvojho svätého vtelenia Pre tvoje narodenie Pre tvoje detstvo Pre tvoj božský život Pre tvoju namáhavú prácu Pre tvoju smrteľnú úzkosť a tvoje utrpenie Pre tvoj kríž a tvoju opustenosť Pre tvoje mdloby Pre tvoju smrť a tvoje pochovanie Pre tvoje zmŕtvychvstanie Pre tvoje nanebovstúpenie Pre tvoje ustanovenie najsvätejšej Eucharistie Pre tvoje radosti Pre tvoju slávu Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zľutuj sa nad nami, Ježišu. Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, vyslyš nás, Ježišu. Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami, Ježišu. Ježišu, uslyš nás. Ježišu vyslyš nás. Modlime sa. Pane Ježišu Kriste, ty si povedal: Proste a dostanete, hľadajte a nájdete, klopte a bude vám otvorené; prosíme ťa, daj nám pocítiť svoju božskú lásku, aby sme ťa milovali celým srdcom, ústami i skutkami a nikdy ťa neprestali chváliť. Pane, daj, aby sme stále mali bázeň pred tvojím svätým menom a zároveň ho aj milovali; veď ty neprestajne spravuješ všetkých, ktorých upevňuješ vo svojej láske. Lebo ty žiješ a kraľuješ na veky vekov.