Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes? Poznáte symboliku všetkých zvyklostí počas Vianoc a Štedrého dňa? Máme pre vás všetko, čo potrebujete vedieť.
V tomto článku nájdete všetko, čo ste chceli vedieť o tom, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce. S čím sa najčastejšie spájajú Vianoce, ako vyzerá Štedrá večera a aké sú tradičné slovenské Vianoce? Poďme sa teda pozrieť, čo nesmie na sviatočnom vianočnom stole chýbať a aký význam majú jednotlivé ingrediencie.
Advent a Príprava na Vianoce
Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Advent je prípravou na Vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.
Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.
Štedrá Večera a Vianočné Stolovanie
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Počas dňa sa dodržiava prísny pôst, zdržiava sa mäsitých pokrmov. Vianoce našich predkov neboli o darčekoch, ale hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály.
V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku.
K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým.
Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, potom hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance.
Dnes už tradičný vyprážaný kapor až taký tradičný vlastne nie je, v slovenských domácnostiach sa začal objavovať relatívne nedávno, v 50. rokoch minulého storočia.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
| Región | Typické vianočné jedlo |
|---|---|
| Západné Slovensko | Kapustnica s mäsom, smotanou alebo slivkami, rybacia polievka |
| Stredné Slovensko | Kapustnica s klobásou, v Černovej s údenou rybou |
| Orava | Kapustnica z údenej ryby, hríbov a zemiakov |
| Gemer | Kapustnica s prosom ako zrnká do kyslej kapusty s klobásou |
| Východné Slovensko | Opekance s makom alebo orechmi, mačanka (omáčka z kapustovej šťavy, cesnaku, cibule a húb) |
Typické vianočné jedlá podľa regiónov
Vianočné tradície a príprava sviatočného stola sa dedí z generácie na generáciu a v každej rodine tak môže vyzerať inak.
- Západné Slovensko: Do kapustnice sa pridáva mäso, smotana či slivky, niektoré rodiny pripravujú rybaciu polievku.
- Stredné Slovensko: Do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu, v Černovej varia kapustnicu s údenou rybou.
- Orava: Kapustnica z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
- Gemer: Kapustnica s prosom ako zrnká do kyslej kapusty s klobásou.
- Východné Slovensko: Opekance s makom alebo orechmi, mačanka (omáčka z kapustovej šťavy, cesnaku, cibule a húb).
Tradičná Štedrá večera v slovenskom podaní pozostáva z predjedla s oblátkou, medom, cesnakom, orechom a jablkom, po ktorej nasleduje jednoduchá kapustnica s hubami a bez mäsa. Ako hlavné jedlo sa servíruje vyprážaná ryba so zemiakovým šalátom, za ktorou nasledujú opekance s makom alebo orechmi.
Najzaujímavejšie je sledovať rôzne verzie kapustníc, ktoré sa líšia nielen medzi regiónmi, ale aj jednotlivými rodinami. Často sa pripravuje s netradičnými ingredienciami. Do kapustnice sa veľmi často pridávajú sušené slivky. No v Ružomberku k tomu dodávajú ešte ďalšie sušené ovocie.
V okolí Žiliny pripravujú vianočnú kapustnicu s neúdeným bravčovým mäsom. Počas varenia do nej pridajú sušené hríby, klobásu a slivky.
Juh v okolí Nových Zámkov pripravuje túto vianočnú polievku so smotanou. Kyslú kapustu povaria s veľkým množstvom dubákov.
Typickou vianočnou polievkou z východu Slovenska je mačanka. Najprv si vo vode namočte lesné hríby a v hrnci povarte jušku s koreninami a soľou. Potom do nej vhoďte scedené huby a po chvíľke varenia ju zahustite múkou alebo zemiakovým škrobom. V niektorých rodinách do nej pridávajú klobásu alebo údené mäso, ale väčšinou sa jedáva v bezmäsitej verzii. Táto špecialita dostala svoj názov od spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobí chlieb.
Po východniarsky sa huby nazývajú „kozare“. Taktiež začnite namočením hríbov, ktoré ale potom pomeliete na mlynčeku, aby mali správnu konzistenciu. Tie potom zalejete vodou z kyslej kapusty, hodinu to takto povaríte, aby sa prepojili ich chute a pridáte do nej soľ, korenie a bobkový list. Keď sú už huby takmer hotové, pripravte si zápražku z masla, cibule, červenej mletej papriky a múky. Hotovú polievku podávajte s poplankom. Ten sa vyrába z rovnakého cesta ako bobaľky či opekance.
Bobaľky alebo opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, ktoré vytvarujete do podoby malých guličiek. Tie sa zvyčajne zalievajú teplým mliekom s orechmi alebo makom. makové pupáky sú tradičné slovenské vianočné jedlo, niekde sa podávalo počas dňa... V Černovej pri Ružomberku ich robia netradične na slaný spôsobom.
Súčasťou večere je nepochybne aj predjedlo v podobe oblátky s medom a cesnakom a štedrák ako symbol hojnosti a štedrosti. Obsahuje totiž všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov - mak, orechy, lekvár a tvaroh.
Vianočné zvyky a povery
Existuje množstvo zvykov, ktoré súvisia so sviatočným večerom a ich dodržiavanie prinesie do rodiny spokojnosť, šťastie a hlavne zdravie po celý ďalší rok. Niektoré vianočné zvyky sú na celom území Slovenska rovnaké, niektoré sa však od seba líšia od regiónu k regiónu.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok. Niektorí si vykladajú šupinu z vianočného kapra aj do peňaženky.
- Krížik na čelo: Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
- Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie. Ak je narezané jabĺčko červivé alebo jeho tvar pripomína kríž, rodinu čaká choroba alebo smrť. Následne sa jablko rozkrojí na toľko kúskov, koľko je pri stole členov rodiny a každý si svoj kúsok zje.
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
Vianočné sviatky sa u našich predkov spájali s oslavami zimného slnovratu aj náboženskými sviatkami narodenia Ježiša Krista. Toto obdobie je však poznačené strachom zo zlých, škodlivých démonov a bosoriek, ktoré mohli pohltiť slnečné lúče, a tak viac neuvidíme Slnko v plnej sile. Medovníčky, drobné koláčiky s vôňou škorice či vanilky, patria k atmosfére Vianoc rovnako ako rozsvietený stromček, vôňa ihličia a svetlo blikajúcich sviečok.
V kuchyniach našich starých mám boli spojené aj s voňavými ingredienciami, ktoré umocňovali ich atmosféru a jedlami, ktorých recepty sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Počet vianočných jedál, sedem alebo deväť, bol v histórii symbolický a magický zároveň. Viaceré z nich pretrvali dodnes. Niekde bola na sviatočnom stole bryndza, aby ovce a kravy dobre dojili, dary lesa - huby, aby podporovali rast človeka a zaháňali starosti, med pre pokojný život a lásku, cesnak pre zdravie a záštitu pred zlými bytosťami, kapusta, aby chránila rodinu pred hladom.
Úlohou hlavy rodiny bolo rozkrojiť jabĺčko tak, aby sa v priereze objavila hviezda, alebo rozpoliť vlašský orech. Ak boli plody zdravé, rodine sa vyhnú choroby. K tomu úžasné koláče z kysnutého cesta, určené na výnimočné vianočné chvíle - štedrák, kračun, vianočky, plnené rožky, záviny. Ich hojnosť mala podporiť dobrú úrodu v ďalšom roku.
Aj keď nie sme poverčiví, tradície si ctíme. Väčšina slovenských rodín má k tradíciám stále blízko. Začíname slávnostným prípitkom, nezaobídeme sa bez oblátok, medu, cesnaku, opekancov, kapustnice či hríbovice, zemiakového šalátu s rybou, doplnených o regionálne špeciality. Podáva sa pôstna polievka, buď bezmäsitá kapustnica s hríbmi a zemiakmi, mliečna polievka, hríbová, rybacia, či šošovicová, symbolizujúca bohatstvo a hojnosť. Ak šikovná gazdinka stihne pod každý tanier položiť šupinku kapra alebo mincu, v dome sa udržia peniaze a rodina sa vyhne podvodníkom a pôžičkám.
Na Štedrý deň by sa malo jesť mäso beznohé - ryba, nielen ako pôstny pokrm, ale aj vďaka šupinám, pripomínajúcim mince. Podávajú sa k nej zemiaky alebo zemiakový šalát s cibuľou. Obľúbený vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom s majonézou sa dostal na štedrovečerný stôl až v 20. storočí. Traduje sa, že na 1. sviatok vianočný - Kristovo narodenie - patrí na stôl mäso dvojnohé - hydina. Na 2. sviatok - deň svätého Štefana - si už môžeme dopriať štvornohé, teda aj klobásky, údeninu a zabíjačkové dobroty.