V dnešnom svete financií je dôležité rozumieť rôznym finančným nástrojom a ich funkciám. Jedným z týchto nástrojov sú aj kryté dlhopisy, ktoré majú špecifické štrukturálne prvky na ochranu investorov. Poďme sa pozrieť na to, čo presne kryté dlhopisy sú a aký majú význam.
Kryté dlhopisy majú špecifické štrukturálne prvky, ktorých cieľom je vždy chrániť investorov. Označenie „krytý dlhopis“ môže používať len banka, ktorá je emitentom krytých dlhopisov a vydáva dlhopis podľa náležitosti programu krytých dlhopisov zákona o bankách.
Štrukturálne Prvky Krytých Dlhopisov
Medzi hlavné štrukturálne prvky patria:
- Oddelenie krycích aktív: A súvisiacich aktív, ktorými sú krycie aktíva zabezpečené.
- Register krytých dlhopisov: Je spôsob, ako sú oddelené činnosti a majetok súvisiaci s vydávaním krytých dlhopisov od ostatných činností emitenta (banky).
- Krycí súbor (cover pool): Je súbor vysoko kvalitných krycích aktív a súvisiacich aktív, ktorými sú zabezpečené (napr. záložné práva na nehnuteľnosti z hypotekárnych úverov), ktoré zabezpečujú príslušné platobné záväzky (istinu a úrok) z krytých dlhopisov voči investorom, v príslušnom programe krytých dlhopisov.
- Program krytých dlhopisov (PKD): Je súhrn všetkých práv a záväzkov emitenta (banky), súvisiacich s vydávaním týchto dlhopisov a s príslušným krycím súborom určeným podľa štrukturálnych znakov a rizík príslušného druhu základných aktív tak, aby investori mohli lepšie posúdiť riziko krytých dlhopisov.
Emitent (banka) môže mať viac ako jeden program krytých dlhopisov a na každý jeden sa vyžaduje osobitné schválenie Národnej banky Slovenska (tzv. predchádzajúci súhlas).
Dohľad a Regulácia
Za účelom zabezpečenia vysokej úrovne ochrany investorov stanovuje smernica EÚ č. 2019/2162 o emisii krytých dlhopisov (CBD). Na slovenskom trhu sa vyžaduje, aby banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, mala ustanoveného svojho správcu programu krytých dlhopisov a jeho zástupcu, ktorých z vlastného podnetu alebo na návrh banky menuje Národná banka Slovenska.
Správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca monitorujú vydávanie krytých dlhopisov v banke a dodržiavanie podmienok pre príslušný program krytých dlhopisov (vykonávajú dozor), a to najmä nad vydávaním krytých dlhopisov z hľadiska ich náležitostí a požiadaviek na krytie podľa príslušných ustanovení legislatívneho rámca pre program krytých dlhopisov. Správca programu krytých dlhopisov a jeho zástupca podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Správca programu krytých dlhopisov je povinný raz ročne predložiť Národnej banke Slovenska správu o programe krytých dlhopisov v danej banke.
Kryté Dlhopisy vs. Sekuritizované Cenné Papiere
Kryté dlhopisy nie sú sekuritizované cenné papiere v zmysle označenia ABS (Asset-backed securities). RMBS (Residential mortgage-backed security) sú tvorené na iných princípoch ako hypotekárne kryté dlhopisy. Sekuritizované cenné papiere existujú primárne na trhu v USA, kým kryté dlhopisy sú dominantné na trhu v Európe.
Národná banka Slovenska dostala poverenie prispievať k stabilite finančného trhu v zákone o NBS (§ 2 ods. 3). Podľa zákona o dohľade nad finančným trhom (§1 ods. 2 a §1 ods. 3 písm. b)) tiež identifikuje, monitoruje, posudzuje a aktívne zmierňuje riziká, ktoré ohrozujú finančnú stabilitu.
Ďalšie Mechanizmy na Zabezpečenie Finančnej Stability
Okrem krytých dlhopisov existujú aj ďalšie mechanizmy na zabezpečenie finančnej stability:
- Tvorba pravidiel pre poskytovanie úverov: Cieľom je, aby poskytovanie úverov bolo dlhodobo udržateľné a bezpečnejšie pre spotrebiteľa aj veriteľa.
- Zvyšovanie odolnosti bánk: Banky tvoria rozličné formy rezerv, ktoré im umožňujú riešiť nepredvídané situácie a riziká, ak nastanú.
Zákon o Správcoch Úverov a Nákupcoch Úverov
Zákon č. 106/2024 Z. z. o správcoch úverov a nákupcoch úverov v znení zákona č. 387/2024 Z. Tento zákon vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov, ktorý umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám (t. j. nákupcom úverov). klasifikované ako problémové expozície v zmysle čl.
Správca úverov je oprávnený vykonávať spravovanie úverov v Slovenskej republike na základe povolenia udeleného Národnou bankou Slovenska. Spravovaním úverov sa tu rozumie výlučne činnosť vykonávaná pre veriteľa inou osobou. Pred účinnosťou zákona bolo spravovanie úverov voľnou živnosťou.
Debetná karta vs. kreditná karta – čo banky nechcú, aby ste vedeli
Kreditná Karta vs. Debetná Karta
Nie je karta ako karta. Ľudovo sa hovorí kreditka (kreditná karta) k účtu, ale v skutočnosti sa jedná o debetnú kartu (t.j. ktorá je krytá peniazmi na účte). Kreditná karta nie je krytá vlastnými peniazmi ale zmluvou s bankou, podľa ktorej sa zaväzuješ splatiť požičané vybraté peniaze do isteho času za isty urok.
Urok neplatis ziadny pokial tie peniaze vratis do tusim 30 alebo 40 dni. Takze na co sluzi kreditna karta, resp. "Je to nastroj banky, vdaka ktoremu banka velmi jednoducho nauci klienta zit na dlh. Z toho perspektivne pre banku vyplyva sanca, ze ak dlh nestihne klient splatit do urciteho casu nazyvaneho bezurocne obdobie, tak bude klient platit za nesplatenu ciastku slusny urok, cize banka v takom pripade zarobi. Ak dlh klient splatit stihne, tak bude za moznost zit na dlh platit "len" rocny poplatok za kreditnu kartu, uroky nie. Stale je vsak banka v zisku vdaka tomu rocnemu poplatku za kartu. To boldom je prave predajny argument kazdeho bankoveho pracovnika, ktory musi predavat klientovi vsetko a za kazdu cenu ci chce alebo nechce, aby nebol posulozeny svojim nadriadenym na konci mesiaca pri vyhodnoteni splnenia stanovenych predajnych cielov. No a vzdy ked mi kreditku takyto bankovy pracovnik ponukne, tak ja sa vzdy znovu pytam na to rozumne zdovodnenie, preco je pre mna kreditka vyhodna. Zatial som odpoved nedostal a viem, ze nikdy nedostanem, kedze moznost "bezplatne" zit na dlh nie je rozumna odpoved - proste perpetum mobile.
Tiež som dlho odolával ponukám banky na kreditnú kartu. S manželkou máme jeden spoločný účet na ktorý prispieva každý svojimi príjmamy. K účtu som mal dve debetné karty, ale keď začali banky zvyšovať poplatky za výbery a spoplatňovať pohyby nad rámec balíka, nechal som sa presvedčiť na kreditnú kartu. Používa ju manželka na bežné denne nákupy. Z bežného účtu mám nastavené 100% inkaso t.j. že koľko sa z 3000€ limitu na kretditke vyčerpalo, toľko si banka stiahne z nášho účtu na konci úverového obdobia. Kartu máme bezplatne ak cez ňu realizujeme platby za viac ako 300€ čo nie je vôbec problém. Ja ju hojne využívam na platby cez internet, cez PayPal a aj v zahraničí. Na bežnom učte mam potom pri uhrade "uveru" len jeden pohyb. Ja pouzivam len obcas klasicku debetnu kartu, vecsinou na vybery z bankomatu ked treba hotovost. Ziadny zivot na dlh u nas neprichadza do uvahy riadime sa heslom " mozeme skakat len do vysky svojho prijmu.
Dlhé roky používam kreditku a ešte ma na dlh nenaučili žiť... Teda, ak nerátam dlh na kreditke z predchádzajúceho mesiaca, ktorý splatím v polovici bežného mesiaca. Napríklad rozdiel medzi debetkou a kreditkou je ten, že platba na kreditke sa nespoplatňuje u platiteľa tzv. položkou na výpise. Platím kreditkou pri každej príležitosti, aj malé čiastky. Keď mám na kreditke na konci obdobia väčší dlh ako 250 E, neplatím žiadny mesačný poplatok. Nie je to tak dávno, čo som si cez kreditku kúpil Garmina, zaplatil tri letenky do Edinburgu a o pár dní sa nám odporúčala práčka. Aj nová išla cez kreditku a mal som 25 dní na rozmyslenie, či zostatok na bežnom účte plus výplata mínus trvalé platby bude stačiť na úhradu kreditu (úveru) a ešte ostane rezerva do ďalšej výplaty. Proste, keď nevieš, tak nevieš... A na takých platí slogan Poštovej banky: "Nevieš ušetriť?
| Typ karty | Poplatky | Použitie |
|---|---|---|
| Debetná karta | Môžu byť poplatky za výbery a transakcie nad rámec balíka | Bežné denné nákupy, výbery z bankomatu |
| Kreditná karta | Ročný poplatok, úroky pri nesplatení dlhu v bezúročnom období | Platby cez internet, v zahraničí, núdzové situácie |