Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry a vianočných tradícií. Jej melódia a slová nesú posolstvo pokoja, lásky a nádeje pre všetkých ľudí. Poďme sa pozrieť na jej históriu, autorov a význam, ktorý táto pieseň má pre Slovensko.
História a vznik piesne
Pieseň „Daj Boh šťastia tejto zemi“ uzrela prvýkrát svetlo sveta v pôvodnej verzii „Hore vstavajte Valasi a posluchajte“ z pera Gašpara Drozda, miestneho učiteľa a organistu v Chrenovci zapísanej na 52. strane jeho rukopisnej zbierky.
Podľa Evy Krekovičovej „melódia piesne je variantom známej vianočnej koledy najčastejšie sa vyskytujúcej s incipitom Šťastia, zdravia, pokoj sväty rozšírenej pôvodne prakticky na celom území Slovenska. Napr. v prvej žánrovej knižnej zbierke kolied zaznamenaných v ústnom podaní, v Slovenských koledách z roku 1992, nachádzame spolu až štyri varianty tejto piesne a najmä stredná časť melódie patrí v slovenskom repertoári vianočných piesní k putovným, často sa vyskytujúcim motívom“.
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
Gašpar Drozd: Učiteľ, organista a národný buditeľ
Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi v roľníckej rodine rodičom Matejovi Drozdovi a Anne Drozdovej rod. Šidlovej. Pokrstený bol v rímskokatolíckom kostole sv. Bartolomeja v Prievidzi, tu ako študent navštevoval aj piaristické gymnázium.
Po skončení štúdia na piaristickom gymnáziu na základe dekrétu od banskobystrického biskupa prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Popri tejto náročnej pedagogickej práci sa venuje včelárstvu a ovocinárstvu.
S pomocou kňazov v roku 1864 zakladá prvú miestnu cirkevnú knižnicu, nedeľnú školu a aj spolok striezlivosti, čím prispieva k šíreniu osvety v boji proti alkoholizmu a nadväzuje tak na výchovno-vzdelávacie snahy štúrovcov v tejto oblasti.
Gašpar Drozd svojou neúnavnou národnobuditeľskou činnosťou patrí k drobným slovenským vzdelancom, a svojimi osvieteneckými ideami a národnoobrodeneckými snahami vyslovuje spätosť s pospolitým ľudom, z ktorého sám vyšiel.
Do dôchodku odišiel Gašpar Drozd v roku 1872 a zomrel 25. 8. 1879, pochovaný je v Chrenovci, kde má na svoju počesť postavený aj pamätník a tiež jeho meno nesie od roku 1992 aj Základná škola - ZŠ Gašpara Drozda Chrenovec-Brusno.
Viliam Ján Gruska a jeho prínos
Na melódiu tejto Drozdovej koledy napísal nový text jeden zo zakladateľov festivalu, scenárista a režisér Viliam Gruska pod názvom „Daj Boh šťastia tejto zemi“ a pod týmto názvom je známa po celom Slovensku.
Táto zbierka dala podnet na vznik podujatia „Dni kolied kresťanov“, kedy prvýkrát zaznela v tejto podobe na prvom ročníku v roku 1991 v podaní študentov bratislavského konzervatória - pod vedením študenta VŠMU v Bratislave - ojedinelom ekumenickom festivale konanom už tradične každý rok v obci Chrenovec - Brusno na Hornej Nitre, ktorý uchováva a rozvíja vianočné tradície v ľudovom aj autorskom interpretačnom stvárnení piesní, vinšov, vianočných hier a zvyklostí, zahŕňa všetky kresťanské cirkvi na Slovensku a na ktorom sa zúčastňujú stovky ľudových umelcov z desiatok folklórnych súborov a skupín z celého Slovenska ale aj za pravidelnej účastí hostí zo zahraničia.
Okrem tohto k jej všeobecnej obľube prispelo na Slovensku aj jej spopularizovanie V. Gruskom a miestnym súborom Hájiček pod vedením E. Trgiňu, ktorý každoročne touto piesňou otváraj Dni kolied kresťanov, medializácia prostredníctvom vydania CD v hudobnom spracovaní V. Godára a už v spomínanom interpretačnom stvárnení umelcov P. Dvorského a Pavla Haberu.
DAJ BOH ŚČESCE - ĽH Stana Baláža a 100 folklórnych hlasov /Official 2021/
Text piesne "Daj Boh šťastia tejto zemi"
Pieseň "Daj, Boh, šťastia tejto zemi" je duet, ktorý nesie v sebe hlboké posolstvo mieru, lásky a prosperity pre všetkých ľudí a národov na Zemi. Hudbu k nej zložil Gašpar Drozd a text napísal Viliam Ján Gruska.
Pieseň bola produkovaná Petrom Klimentom / Semeš Recording v roku 2019. Pôvodné práva sú datované do rokov 1995-2021.
Text piesne je rozdelený do troch strof, z ktorých každá prináša konkrétne prosby a želania:
- 1. strofa: Zameriava sa na šťastie pre všetkých ľudí na Zemi, prosí o slnko, lásku a priazeň medzi susedmi.
Daj Boh šťastia tejto zemivšetkým ľuďom v nejNech im slnko jasne svietikaždý boží deňNech ich sused v láske mánech im priazeň pokoj dáDaj Boh šťastia tejto zemivšetkým ľuďom v nejNech ich sused v láske má...
- 2. strofa: Rozširuje záber na všetky národy a prosí o svetlo lásky, chlieb pre hladných a zdravie pre chorých.
Daj Boh šťastia celej zemivšetkým národomNech im svetlo hviezdy láskyožiaruje domHladným chleba dobréhochorým zdravia pevnéhoDaj Boh šťastia celej zemivšetkým národomHladným chleba dobrého...
- 3. strofa: Je prosbou o večné trvanie Božieho diela a ochranu prírody - o čistú vodu pre ryby a zachovanie vtáctva a zvere.
Dopraj Bože svojmu dieluvečné trvanieNech sa samo nezahubívšetci prosímeRybám čistej vody dajvtáctvo a zver zachovajDopraj Bože svojmu dieluvečné trvanieRybám čistej vody...
Analýza textu a jeho význam
Pieseň je silným vyjadrením túžby po lepšom svete. Používa jednoduchý, no emotívny jazyk, ktorý je zrozumiteľný pre široké publikum. Opakujúce sa prosby "Daj Boh šťastia" a "Dopraj Bože" zdôrazňujú naliehavosť a hlbokú vieru v Božiu pomoc.
Pieseň sa dotýka základných ľudských potrieb - lásky, zdravia, pokoja, dostatku a ochrany prírody. Jej posolstvo je univerzálne a aktuálne aj v dnešnej dobe.
Význam a popularita piesne
Vďaka zbierke Pastorel, ktorú Gašpar Drozd zostavil okolo roku 1830, sa zrodilo významné dielo, do ktorého realizácie vstúpili mnohé tvorivé a interpretačné osobnosti slovenskej kultúry a ktorého kultúrny význam pomaly presahuje slovenské hranice a nadobúda medzinárodný rozsah.
Eva Krekovičová vo svojom článku Nie je hymna ako hymna, hymny v procesoch transformácie prelome tisícročia, v rámci jej terénneho výskumu zaznamenala, že táto koleda vystupuje ako stabilná zložka aj na Festivale viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte pod Kráľovou hoľou od roku 1995, a takisto zaznieva aj každý rok na tzv. Otváraní Vianoc v hornoliptovskej obci Liptovská Teplička okr. Poprad.
Text piesne vyjadruje prianie šťastia, zdravia a pokoja pre všetkých ľudí na zemi. Je to pieseň plná nádeje a lásky, ktorá sa spieva počas vianočných sviatkov ako symbol spolupatričnosti a radosti.
Folklórna skupina Hájiček
Folklórna skupina Hájiček a ich prínos
Zanietení folkloristi z Chrenovca-Brusna sa predstavili piesňami regrútskymi, vojenskými, mládeneckými, svadobnými. Aplauz publika si vyslúžili prekáračky, ako i vianočné pastorely Gašpara Drozda. Nie je to však len spev, ktorým Hájiček oslovuje publikum, nachádza si cestu k ľudským srdciam.
Členovia tejto folklórnej skupiny, bez rozdielu veku, milujú slovenskú ľudovú pieseň, každému vystúpeniu dávajú punc originálnosti a jednoduchosti, radosti zo spevu, pohybu, tanca, im vlastnými výrazovými prostriedkami dotvárajú atmosféru scénických programov.
Folklórna skupina Hájiček vznikla v roku 1979, dnes patrí medzi najznámejších predstaviteľov folklórneho hnutia na hornej Nitre.
Pieseň "Daj Boh šťastia tejto zemi" v spevníku Európskej únie
Do 21. januára si mohli Slováci vybrať, aké piesne budú zastupovať našu krajinu v spevníku Európskej únie. Jednou z kategórií boli aj piesne o viere, ktorú vyhrala vianočná pastorála Daj, Boh, šťastia tejto zemi. Výsledky zverejnili autori projektu spevníka Európskej únie na svojej webovej stránke. Finálnym produktom by mal byť spevník obsahujúci 162 piesní zo všetkých zapojených krajín.
Výber slovenských nominantov zostavili študenti a učitelia z Vysokej školy múzických umení, učitelia hudby z Asociácie učiteľov hudby Slovenska, agentúry Viva Musica a zboroví speváci z Bratislava Music Agency.
Prvý záznam o tejto piesni (pod názvom Hore vstavajte, Valasi, a posluchajte) sa vraj nachádza v rukopisnej zbierke Gašpara Drozda (1805 - 1874). Ten pôsobil ako učiteľ a organista v Chrenovci a v tridsiatych rokoch 19. storočia zostavil zborník Písně pastorálne, v ktorom sa má nachádzať aj táto skladba vrátane notového záznamu.