Deťom hovoríme, že slovo ďakujem patrí medzi magické. A je to tak, no napriek tomu, že to vieme, v manželstve naň často zabúdame. V dnešnej dobe sú preferované síce iné slová, ale práve slovo ĎAKUJEM má väčšiu silu a moc, ako si možno myslíme. Slovo ďakujem je liečivé slovo. Dokáže rozsvietiť deň. A práve na toto slovo ľudia veľmi často zabúdajú. Tí, ktorí sa už s ním spriatelili tak, že ho používajú denne, stávajú sa pre iných prameňom sily, zdravia a radosti.
Brian Tracy, svetoznáma legenda na poli motivácie, sebavedomia a celkového osobného rozvoja, povedal: „Komunikácia je schopnosť, ktorá sa dá naučiť. Je to ako jazda na bicykli alebo písanie.
Slovo ďakujem je výraz vďaky, ktorým vyjadrujeme uznanie, vďačnosť a ocenenie za niečo, čo sme dostali alebo za niečiu pomoc či službu. Používa sa v bežnej komunikácii a je dôležitou súčasťou spoločenského správania. Slovo ďakujem je sloveso. Je to 1. osoba jednotného čísla prítomného času slovesa ďakovať. Je to neohybný slovný druh, používaný ako výraz vďaky.
Slovo ďakujem pochádza zo slovanského základu, konkrétne zo staroslovanského *dêkovati, čo znamená „robiť dobre, preukazovať priazeň“. Tento koreň je príbuzný s koreňmi v iných slovanských jazykoch, ako napríklad poľské „dziękować“ alebo ruské „благодарю“ (blagodarju).
Život je našťastie charakterizovaný neustálymi zmenami. A každý nový deň nás vyzýva k novým zmenám. Začať s novámi prístupmi nikdy nie je neskoro. Často myslíme hlavne na tých, ktorý nám ublížili a zabúdame na tých, ktorí nám pomáhajú. A v láske je to podobné. Myslíme viac na chvíle, ktoré nám ublížili a prehliadame situácie, ktoré sú povznášajúce. Túto situáciu môže zmeniť úprimná vďaka. Tí, ktorí nás inšpirujú, nútia vstávať z bahna, pomáhajú si splniť naše ciele, to sú tí, ktorí nás často najviac milujú.
Prečo je dôležité ďakovať?
Vo vzťahu je veľmi dôležité navzájom sa oceňovať aj slovom ďakujem. Malo by to byť úplne samozrejmé. Možno si poviete, prečo to máme stále robiť a čo si máme stále všímať? Za čo máme vo vzťahu s našou láskou stále ďakovať?
Ďakujem za to, že mi rozumieš: Vo vzťahu sa cítime dobre, keď ten druhý venuje svoju pozornosť, energiu, láskavosť a čas. Dobrý vzťah je však aj o tom, že dávame tomu druhému dostatok priestoru na to, aby mohol byť sám sebou alebo keď ho nenútime do prudkých zmien. On sám musí chcieť a umením toho druhého je schopnosť čakať. Stačí, keď druhému načúvame a stojíme pri ňom.
Ďakujem, že si si na mňa našiel/našla čas: Jednoducho je to tak. Kto nás chce vidieť, ten si pre nás čas urobí. Kto nám chce pomôcť, tiež si čas nájde. Dnes majú ľudia času žalostne málo, ale ak si niekto pre nás vymedzí dostatok času a intenzívne ho s nami prežíva, dáva nám naozaj veľa. Človek tomu druhému nemusí neustále hovoriť, ako ho miluje. Svoju lásku vyjadruje už tým, ako sa sa k tomu druhému správa a aj koľko času mu venuje. Jeden z najkrajších darčekov je aj plná a sústredná pozornosť.
Ďakujem ti, že dokážeš vycítiť moju bolesť: Komu na nás záleží, dokáže v našich očiach spoznať našu bolesť. Bolesť v duši sa dá spoznať len vďaka citu, sústredenej pozornosti a pohľadu do očí. Nie nadarmo sa hovorí, že oči sú bránou do duše. Aj keď všetci ostatní veria nášmu predstieranému úsmevu na tvári, naša láska ľahko rozpozná pravdu.
Ďakujem za to, že sa mi snažíš porozumieť: V dnešnej dobe v priebehu niekoľkých sekúnd dokážeme človeka odsúdiť. Ťažšie je niekomu porozumieť. Je to tým, že porozumenie vyžaduje nielen oveľa viac času, ale aj láskavosti a trpezlivosti. Ak máme trpezlivosť a snažíme sa partnerovi porozumieť, môžeme sa dostať aj do takej situácie, že niekedy ho spoznáme lepšie ako on sám seba.
Ďakujem, že stojíš pri mne v zlých chvíľach: Keď nám je najhoršie, tak vidíme najlepšie, s akými ľuďmi žijeme. A práve v tomto období spoznávame ešte lepšie aj charakter nášho partnera alebo partnerky. Partneri, ktorí sa majú skutočne radi, väčšinou uvažujú tak, že v zlých časoch si pomáhajú, aby sa v dobrých časoch mohli spolu smiať. Niekedy sme aj vyčerpaní a nemáme silu. Potrebujeme si oddýchnuť. Je dobré, keď nájdeme u partnera/partnerky aj v tomto pochopenie. Asi nemá zmysel byť s niekým, kto je nablízku len vtedy, keď je to s nami pohodlné, príjemné alebo keď nás práve potrebuje. Partnerstvo je o vyváženosti. Je to o túžbe urobiť pre niekoho iného niečo, čo mu pomôže. Niekedy je potrebné aj obetovať kus seba. Obetovať čas, energiu, pozornosť aj vtedy, keď sa nám to nehodí. Práve v týchto situáciách vidíme silu partnerstva.
Ďakujem za to, že mi veríš: Neveriť v úspech niekoho iného, pochybovať o ňom, odrádzať z cesty, zbavovať sily, to dokáže každý slaboch. Slabí ľudia veľmi radi zrážajú druhých. Silní ľudia chcú iných dvíhať a práve preto sú takí silní. Silného partnera/partnerku spoznáte jednoducho. Namiesto negatívnych vecí ponúka pozitívne. Namiesto výsmechu ponúka povzbudenie. Ak partneri túžia po tom, aby obidvaja duchovne či profesionálne rástli, zároveň pomáhajú aj rastu svojho vzťahu.
Ďakujem ti za to, že ma berieš takého/takú, aký/aká som: Je úžasné byť vo vzťahu, v ktorom ten druhý o nás vešetko vie, a predsa nás má rád takých, akí sme. Nechce nás meniť, chápe, že sme originál, umožňuje nám, aby sme boli sami sebou. A keď sa pretvarujeme, tak nás upozorní, aby sme to nerobili. Zároveň chápe, že život je zmena, a tak sa meníme aj my. Mení sa náš zovňajšok, a to väčšinou k horšiemu. Ale to nevadí, ak to partnerovi/partnerke prekáža, aspoň sa utvrdíme v tom, že je to povrchný človek. Dôležité je, akým smerom sa mení naše vnútro.
Ďakujem za tvoju trpezlivosť a odpustenie: Každý človek robí chyby. Niekedy ich robíme aj neúmyselne a nechcem nikomu ublížiť. Ak nám dokáže partner/partnerka odpustiť, ak nám nechá príležitosť poučiť sa a zlepšiť sa, tak vzťah je naozaj pevný. Odpustenie je schopnosť nepoužívať minulosť proti človeku. V partnerstve sa občas stretávame s mnohými nedorozumeniami a problémami. Ale nič nie je zadarmo. Ani formovanie pevných vzťahov.
Ako sa prejavuje vďačnosť v rôznych kultúrach?
V rôznych kultúrach ľudia prejavujú uznanie a zdvorilosť rôzne - ďakujú rôznymi spôsobmi, za rôzne veci a s rôznou početnosťou. Francúzsky lingvista a antropológ Guillaume Desagulier z parížskej univerzity zdôrazňuje, že to, čo je prirodzené ľuďom z jednej kultúry, v inej sa môže ľahko považovať za nezdvorilosť. Z neznalosti potom vyplýva množstvo nedorozumení a predsudkov.
- Francúzsko: Francúzi si potrpia na spôsoby, ktoré sa v európskej kultúre všeobecne považujú za galantné. Ďakuje sa veľa a po poďakovaní by malo vždy nasledovať úprimné: „Za nič, nie je začo, s radosťou apod.“ Ich zdvorilosť dokladuje veľmi časté zdravenie. Úplne bežne sa zdravia cudzí ľudia, ktorí sa stretávajú na uliciach menších miest alebo na prechádzkach. Od osoby, ktorej ponúknete nejaký darček, sa často čaká, že odpovie: „Prepáčte mi, že ste sa kvôli mne museli tak obťažovať.“ Tým podčiarkne úsilie toho, kto darček dáva, a ocení jeho snahu. (Korešponduje to so slovenským „ale to si nemusel“, prípadne „prečo si robíš takú škodu?“) Darujúci na to reaguje slovami: „to je len symbol mojej vďačnosti“, čím dáva obdarovávanému zo slušnosti najavo, že ten mu nemusí byť zaviazaný. Obdarovaný napriek tomu za dar ďakuje aj pri niekoľkých ďalších stretnutiach.
- USA: V USA sa ďakuje veľmi bežne, veľmi prirodzene a veľmi často. Čo by človeka dokonale neznalého miestnych pomerov mohlo udiviť, je odpoveď na ich „vďaka“. Namiesto odpovede „nemáte začo“, vám môžu odpovedať len jednoduchým „hm“, alebo pokývnutím hlavy. To však nie je v žiadnom prípade výraz nevďaku ani nezdvorilosti.
- Škandinávia: Severanov sprevádza povesť ľudí rezervovaných, niekedy až trochu chladných. Rezervovaní sú, ale ich chladnosť je len výsledkom predsudkov, vyvierajúcich zo zlých interpretácií ich správania. Severania obvykle neďakujú za jednu vec niekoľkokrát. Nehovoria jedným dychom: „Vďaka, vďaka, ďakujem pekne, skutočne ti veľmi a veľmi ďakujem, ešte raz vďaka.“ Poďakujú raz, čím sa však miera ich vďaky nijako neznižuje. Ich „ďakujem“ skutočne znamená „ďakujem“, a nič menej.
- Čína: Čo do prejavov zdvorilosti a ďakovania je Čína pre Európana trošku nepochopiteľná a vzdialená. Na rozdiel od Európy sa v Číne považuje za neslušné, keď niekto poďakuje po obdržaní komplimentu. Taký človek je vnímaný ako samoľúby, pretože prijíma niečo, čo by zo slušnosti malo byť skôr popreté. Pokiaľ vám niekto niečo ponúkne a vy poďakujete, môže to medzi vami vytvoriť odstup až napätie. Je to z toho dôvodu, že blízky človek, šofér alebo priateľ by sa vaším slovným poďakovaním mohol cítiť ponížený - neponúka vám predsa žiadnu službu, to, čo robí, je prirodzené.