História a súčasnosť Rímskokatolíckej farnosti Svätej Rodiny na Daliborovom námestí

Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny na Daliborovom námestí v Bratislave je významným duchovným centrom mestskej časti Petržalka. Tento článok sa zameriava na históriu farnosti, jej kostol, architektúru a významné udalosti, ktoré formovali jej identitu.

Kostol Svätej Rodiny v Bratislave

Vznik a vývoj farnosti

Rímskokatolícka farnosť Svätej Rodiny vznikla 1. júla 1995 odčlenením z farnosti Bratislava-Petržalka (Daliborovo námestie). Za jej prvého farára bol ustanovený dekan dp. Jozef Karáč. Až do postavenia vlastného kostola sa sväté omše slávili v nedeľu v Dome kultúry Zrkadlový háj na Rovniankovej ulici a počas týždňa v kaplnke sestier Misionárok lásky na Rovniankovej ulici.
  • Nedeľné omše: Dom kultúry Zrkadlový háj (8.00, 9.30, 11.00 hod.)
  • Omše počas týždňa: Kaplnka sestier Misionárok lásky (pondelok, streda až piatok o 18.00 hod., v sobotu ráno 7.30 hod.)
V júni roku 2001 bol bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom Mons. Jánom Sokolom posvätený pozemok na Pajštúnskej ulici určený pre výstavbu kostola. 22. júna 2001 sa začalo so stavbou kostola.

Návšteva svätého Jána Pavla II. a blahorečenia

Významným medzníkom v živote farnosti bola návšteva svätého Jána Pavla II., ktorý na priestranstve pred vtedy ešte nedokončeným kostolom, ktorý slúžil ako sakristia pre biskupov, slávil dňa 14. septembra 2003 svätú omšu spojenú s blahorečením biskupa Vasiľa Hopku a sestry Zdenky Schelingovej.

Spomíname na návštevy Svätého Otca Jána Pavla II na Slovensku

Významné dátumy

RokUdalosť
1995Vznik farnosti odčlenením z farnosti Bratislava-Petržalka
2001Posvätenie pozemku pre výstavbu kostola
2003Návšteva svätého Jána Pavla II. a blahorečenie Vasiľa Hopku a Zdenky Schelingovej
2005Konsekrácia chrámu
2017Blahorečenie dona Titusa Zemana
202320. výročie návštevy svätého Jána Pavla II.
Prvá svätá omša, ktorá bola slávená už v novom kostole, bola 24. decembra 2003 o 24.00 hod. vysielaná v priamom prenose STV 1. Posledná sv. omša, ktorá bola slávená ešte v DK Zrkadlový háj, bola 4. januára 2004. Dňa 2. júla 2005 bol chrám konsekrovaný Mons. Jánom Sokolom, bratislavsko-trnavským arcibiskupom-metropolitom. 18. septembra 2005 sa na priestranstve pred kostolom slávila sv. omša pri vyvrcholení Tretieho celoslovenského eucharistického kongresu a hlavným celebrantom bol pápežský legát J. Em. kardinál Jozef Tomko.

Ďalšie udalosti a zmeny vo farnosti

V roku 2007 bol rokom zmeny farára a novým farárom sa stal dp. Jozef Dúc. V máji 2009 sa v farnosti konali prvé ľudové misie vedené pátrami redemptoristami (p. Michal Zamkovský CSsR, p. Martin Huk CSsR a p. Martin Zanovit CSsR). 28. júna 2010 sa začalo s výstavbou pastoračného centra a fary, ktorá bola dokončená na jeseň 2013. Vo februári 2012 bol zmenený nedeľný bohoslužobný poriadok dopoludňajších svätých omší kvôli zmene vysielacieho času rozhlasových sv. omší z 9.30 na 9.00 hod.
  • 14. september 2013 - 10. výročie návštevy bl. Jána Pavla II.
  • 20. október 2013 - vyslúženie sviatosti birmovania Mons.
  • 24. november 2013 - požehnanie pastoračného centra J.E.Mons.
  • 25. decembra 2013 - o 9.00 hod. slávil svätú omšu bratislavský pomocný biskup Mons.
  • 14. septembra 2014 pri príležitosti výročia návštevy sv. Jána Pavla II. celebroval sv. omšu o 11.00 hod. ThLic.
  • 28. decembra 2014 pri hodovej sv. omši o 11.00 hod. požehnal otec arcibiskup Mons.
1. júla 2015 nastala zmena vo vedení farnosti, keď farára Jozefa Dúca a kaplána Radovana Rajčáka vystriedali o. Juraj Vittek a o. Andrej Šottník. Do farnosti pribudol aj bohoslovec komunity Oratória sv. 13. júna 2016 navštívil kostol a zúčastnil sa na zasadnutí Liturgickej komisie KBS J.Em. kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, ktorý celebroval večernú sv. 30. septembra 2017 sa uskutočnilo v farnosti ďalšie blahorečenie. Kardinál Angelo Amato, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, v mene pápeža Františka vyhlásil na priestranstve pri kostole Svätej rodiny za blahoslaveného saleziánskeho kňaza, mučeníka za povolania, dona Titusa Zemana. 10. októbra 2023 sme oslávili 20. výročie návštevy svätého Jána Pavla II. Hlavným celebrantom bol apoštolský nuncius Mons. Nicola Girasoli.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke

Okrem Kostola Svätej Rodiny sa v Petržalke nachádza aj Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Bratislave

Architektonické prvky

Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou. Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.Prvky, ktoré členia steny hlavnej lode:
  • Pravidelný raster osvetľovacích otvorov
  • Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná
  • Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien
Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov. V hlavnej lodi sú umiestnené lavice, v prednej časti prechádza priestor lode do presbytéria. Jediným prvkom, ktorý predeľuje oba priestory je symbolické schodisko, ktoré má rovnakú šírku ako hlavná loď. V presbytériu sú jednoduché stolce pre kňaza a miništrantov. Najdominantnejším prvkom interiéru je drevený kríž s ukrižovaným Kristom.

Spoveď vo farnosti

Veriaci z tejto farnosti majú jasno aj v tom, ako absolvovať spoveď. „Budeme k dispozícii na svätú spoveď každý deň od pondelka do soboty od 17.00-17.50h. K svätej spovedi môžete prichádzať zvonku cez bráničku detského ihriska napravo od kostola.

Spoločnosť Božieho Slova

Treba povedať, že boli veľmi skromné. Zakladateľ Spoločnosti Božieho Slova sv. Arnold Janssen, nemecký kňaz, pri posviacke prvého Misijné domu v holandskom Steyli v kázni povedal: „Čo z tohto domu bude, to ešte nevieme. Iste sa niekto opýta: Prečo nebola táto Spoločnosť založená v Nemecku, keď Arnold Janssen pochádzal z Nemecka a chcel, aby práve v tejto krajine zapustila misijná myšlienka svoje korene? V týchto rokoch zúril v Nemecku tzv. Kulturkampf - kultúrny boj, ktorého iniciátorom a predstaviteľom bol železný kancelár Otto von Bismarck. Bol to otvorený boj medzi Cirkvou a štátom. Tento pruský protináboženský boj bol namierený predovšetkým proti Katolíckej cirkvi, proti jej ustanoveniam a biskupom i kňazom.

Mapa Kulturkampfu

tags: #daliborovo #namestie #kostol #spovedanie