Vianočné obdobie je plné zvykov, tradícií a magických dní. Jedným z najvýznamnejších je deň svätej Lucie, ktorý v minulosti sprevádzali ochranné obyčaje a veštby. Prečo je Lucia taká výnimočná a aké básničky jej môžeme venovať na Vianoce?
Strážkyňa svetla a stridžie dni
Celé adventné obdobie sa spájalo s mocnejúcimi magickými silami. Ľudia kedysi verili, že práve v tomto čase majú temné stvorenia väčšiu moc a potrebujú sa pred nimi viac chrániť. I preto zrušili akékoľvek zábavy a snažili sa združovať ako rodina spolu doma.
Ďalšie zvláštne schopnosti sa spájali s tzv. stridžími dňami. Išlo o magické dni počas zimného slnovratu. Za obdobie popretkávané zlými čarami a mágiou sa považovali dni na Katarínu (25. novembra) i na Ondreja (30. novembra), Barboru (4. decembra), Mikuláša (6. decembra) a posledný práve na Luciu (13. decembra).
Najvýznamnejším zo stridžích dní bola Lucia, v minulosti sa s ňou vždy spájali ochranné obyčaje a veštby. Najviac stríg a bosoriek sa potulovalo po dedinách práve v tento deň, verilo sa, že o polnoci mútia pod mostami mlieko. Pastieri ich odháňali trúbením a práskaním bičov z chotára aj krížnych ciest.
Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Keď príde Lucia, nájde ju už zima. Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc. Svätá Lucia je kráľovnou zimy.
Ochranné zvyky a obrady
Ráno nesmela vkročiť ako prvá do domu cudzia ženy, aby sa tomu zabránilo, chlapci chodili ešte pred svitaním oceľovať: „Doniesol som vám oceli,aby sa vám hrnce, misky nebili, reťaze netrhali, sekery nelámali. Koľko máte v plote kolov, aby ste mali v maštali volov,koľko máte lyžičiek, aby ste mali jalovičiek,koľko máte tanierov, aby vaša dievka mala toľko frajerov.“
Na dvere domov, stajní a hospodárskych budov ľudia kreslili svätenou vodou kríže, jedli cesnak a dávali ho dokonca spolu s chlebom aj zvieratám. Po domoch chodievali Lucie oblečené v bielych šatách s pomúčenými tvárami, ometajúc steny štetkou, alebo husím krídlom.
Dievčatá boli večer na Luciu poobliekané celé v bielom a vyháňali z domu zlo tým, že vymetali kúty pierkom alebo metličkou. Tváre mali zaprášené múkou, na niektorých miestach aj sadzami. Zlé sily, ktoré sa sústredili v tento deň, odháňali ľudia prostredníctvom veľkého hluku.
Podľa inej rady, kto sa pozrie každý večer od Lucie do zrkadla, na Štedrý večer v ňom uvidí strigu.
STRIDŽIA NOC - zvyky a tradície na Sv.Luciu
Ľúbostná mágia a veštenie
Na sv. Katarínu púšťali dievčatá dolu vodou vetvičky. Na sv. Ondreja liali dievky aj roztopené olovo cez ucho kľúčika a odriekali: Ondreju Ondreju, olovo tebe leju, aby si mi dal znať, koho ja budem za muža mať. Ďalším ľúbostným rituálom bolo varienie halušiek. Do každej halušky dievčatá vložili papieriky s menami a hodili do vriacej vody. V Čičmanoch zas na sv. Ondreja dieťa pozametalo izbu a vynieslo špinu von.
V tento deň dievčatá nezabúdali ani na ľúbostnú mágiu. Na desať lístočkov napísali mená chlapcov, na jedenásty stará dievka, na dvanásty smrť. Lístočky si uložili pod vankúš a každý deň jeden bez pozrenia spálili. Posledný ktorý zostal, obsahoval veštbu.
Zvykli odložiť aj vajíčko, znesené na Luciu. Na Štedrý večer vyliali bielok do vody a tak hádali ženíchovo remeslo. V tomto pre čary priaznivom období nechýbalo ani zaklínanie. K tým dievčenským patrilo napríklad „trasenie plotov“, pričom odriekali: "Klopem, klopem s týmto plotom všetkým svätým mým životom. Klopem, klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes."
Iný spôsob súvisel s ovocím. Mladé dievča ponorilo jedno jabĺčko do vody v deň sv. Lucie. Každý deň potom odpilo trošku z vody, v ktorej bolo jabĺčko do vody ponorené. V noci po večeri, keď idú všetci z rodiny do kostola, zobrala jabĺčko so sebou na omšu - po Polnočnej omši, počas cesty domov, bude jesť jablko. Meno chlapca, ktorý sa k nej prvý ozve, bude menom jej manžela.
Mládež využívala tento čas na spoločné hry, zábavy, spevy priadkových piesní, tance a ľúbostné čary.
Ako sa chránili pred bosorkami
Po svätej omši mal muž utekať rýchlo domov, aby ho miestne bosorky nedolapili. Pri úteku za seba hádzal mak, pomiešané obilie alebo ihly, ktoré strigy nemohli prekročiť a zbieranie im zabralo toľko času, že dotyčný stihol utiecť. Čičmanci sa pred bosorkami chránili tak, že hodili za seba plachtu. Strigy sa začali o ňu hašteriť a trhať, pričom na utekajúceho v tej chvíli zabudli.
Muž, ktorý začal na Luciu s výrobou dreveného stolčeka bez použitia klincov, kladiva a na polnočnej svätej omši na ňom sedel, uvidel pri oltári všetky dedinské strigy. Mali pri sebe aj predmety, pomocou ktorých robili ľuďom zle. Jedna mala šechtárik na dojenie, do ktorého odoberala krave mlieko, iná mala maselnicu, ďalšia zas lopatu na chlieb.
Priania pre Luciu
Ak poznáte niekoho, kto sa volá Lucia, určite mu urobíte radosť pekným prianím k meninám. Tu je niekoľko inšpirácií:
- Lucia, dnes tvoje meno v kalendári svieti,nech ti radosť a šťastie každý deň letí.
- K tvojim meninám ti prajeme úsmev a smiech,nech ti úsmev zdobí tvár na každom kroku nech.
- Lucia naša,vzácna, krásna biela pani,príď dnes večer,aspoň chvíľku buď aj s nami.
Vianočné básničky
Vianočné básničky sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry. Tu je niekoľko básničiek, ktoré môžete použiť na Vianoce:
| Názov | Text |
|---|---|
| Vianočná básnička č. 1 | Na Vianoce zvykom býva,že sa chytí veľká ryba.Keď sa pečú dobroty,máme veľa roboty. |
| Vianočná básnička č. 2 | Vločka k vločke tíško sadáanjel dobré deti hľadá,je len pár dní do Vianoc,zvláštne čaro nesie noc. |
| Vianočná básnička č. 3 | Vianočný stromček v izbičke stojí,mamička pri stole jabĺčko krojí.Keď ho rozkrojí, uvidím hviezdičku,čo bola schovaná v červenom jabĺčku. |
| Vianočná básnička č. 4 | Zazvonil, zacinkal pri dverách hosť,šťastia a radosti priniesol dosť.Celý sa trblieťa, celý sa ligoce,všetci sa radujme, prišli k nám Vianoce! |
Nech vianočný zvončekšťastím Vám zvoní,a vianočný čas v lásku sa zmení,nech tak krásneako sa hviezda ligoce,prajem vám nádherné Vianoce.