História Farnosti Čereňany: Vývoj, Kňazi a Významné Udalosti

Farnosť Veľké Uherce má bohatú históriu, ktorá siaha až do stredoveku. V nasledujúcom článku sa pozrieme na jej vývoj, cirkevné začlenenie a významných kňazov, ktorí v nej pôsobili.

Kostol vo Veľkých Uherciach

Cirkevné začlenenie a vývoj

Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko. Cirkevné začlenenie ovplyvnilo zaradenie Oslianskeho dištriktu do Tekovskej župy.

Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly:

• Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým
• ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť)
• kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce)

Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo - Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva. Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej.

Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.

V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza. V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky, keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons.

Významní kňazi

Medzi významných kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patrí napríklad:

• Mathias Cselkó: 11. júla 1673 bol ustanovený za farára vo Veľkých Uherciach. Keďže v tom istom roku bol posledný evanjelický služobník vo Zvolene citovaný na súd do Bratislavy a poslaný do exilu, farnosť a kostol znovu nadobudol vojvoda Collalto, vtedy bol 17. októbra toho roka ustanovený tam za farára. Iné mená: Cselkó Mathias.

Ďalšie dôležité dátumy a udalosti spojené s farnosťou:

Farnosť je starobylá. Spomína ju dec. protokol páp. desiatku a pozná ju aj Pazmáňov katalóg. Kanonická vizitácia r. 1561 píše, že kostol je katolícky zariadený. Potom ju však zaujali evanjelici. R. 1647 kazateľ nepustil vizitátora do kostola.

V okolí sa nachádzajú aj ďalšie významné miesta:

• Kolačno (1.236), k. sv. Jozefa (1952)
• Pažiť (853), kap.

Prvý farský kostol bol pravdepodobne drevený. Pôvodne neskororománsky panský kostol, ktorý nechali Šimoniovci postaviť v polovici 13. storočia, bol neskoršie prestavaný. Záznamy o jeho oprave pochádzajú z roku 1716. V roku 1717 bola nadstavaná neskororománska veža. Svedčí o tom nápis na portáli nad hlavným vchodom: Honori Magnae Matris B. Mariae V. Romano Catholici Haeredes Simoniani Hanc Turrim Fieri Cuvant 1717 - Napočesť veľkej Matky Blahoslavenej Panny Márie rímskokatolícky dedičia Šimoniovcov postavili túto vežu 1717.

Ďalšia oprava kostola sa uskutočnila v roku 1750 po požiari v roku 1743, ktorý ho veľmi zničil. Prestaval sa v barokovom slohu. Pristavili sakristiu a sanktuárium V roku 1772 sa pristavil chór a opravila sa renesančná kaplnka povýšenia sv. Kríža. Je pravdepodobne najstaršou časťou kostola. Najstarším oltárom v kostole je bočný oltár Sedembolestnej P. Márie z roku 1735 od neznámeho tirolského majstra, ktorý dal vyhotoviť Gašpar Šimoni.

Vo veži kostola boli pôvodne tri zvony. V súčasnosti sú vo veži umiestnené dva zvony. Starší z roku 1923 má 91 kg a je ladený na tón fis. Novší z roku 1940 bol preliaty firmou Fischer v Trnave.

V roku 1764 bola postavená budova fary z tehál, pozostávajúca z troch miestností. V januári 1919 sa stal správcom šimonovianskej fary Laurinec Černý, ktorý sa zaslúžil o výstavbu dnešnej farskej budovy.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie sa nachádza na kopci popri ceste do Veľkých Krštenian. Obyvatelia Šimonovian tu konali púte na sviatok patrónky. Bola postavená v roku 1718 a je náhrobným pamätníkom dvoch synov Ondreja Šimoniho, Petra a Pavla, ktorí spáchali na tomto mieste samovraždu.

Cirkevná správa rímskokatolíckej cirkvi na území dnešného mesta Partizánske bola v minulosti rozdelená medzi tri farské obvody - Šimonovany, Veľké Bielice a Skačany, ktoré spravovali dve biskupstvá. Šimonovany patrili pod správu ostrihomského arcibiskupstva. Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej.

Pri založení malo biskupstvo šesť dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov.

Už v spomínanej vizitácii biskupa Františka Berchtolda zo 17. júna 1780 je zo života kostola a farnosti mestečka Oslany uvedené nasledovné: Miestnym farárom je Jozef Dubina. V mestečku býva 1934 duší, z toho 1528 je schopných vyznania, väčšinou hovoria slovensky. V čase vizitácie farnosť nemala kaplána. Patrónom kostola je zemepán gróf Pálffy.

Materský kostol zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi, nebol posvätený. Stavba kostola je z nejakého pevného materiálu. Nemá pevný oltár. Má organ a 3 zvony, z ktorých najväčší, z roku 1481 a najmenší boli požehnané, ale tretí požehnaný nebol. Má aj štvrtý zvon - umieračik, ktorý požehnaný nebol.

Na veľkom oltári je staré Tabernákulum, na dnešné okolnosti dosť vyzdobené, dobre zatvorené a vo vnútri vkusne ozdobené. V kostole je jediná pevná spovednica, nie stiesnená, správne uzavretá dvierkami. Fara bola od základov postavená pohodlná, má 4 izby, aj pre kaplána. Má dve komory na uskladnenie potravín, sýpku a dve pivnice. Farnosť mala 2 pečiatky s nápisom: PEČIATKA OSLIANSKEHO KOSTOLA FARNOSTI BANSKOBYSTRICKEJ DIECÉZY V ROKU 1777.

V tom čase vo farnosti existovalo bratstvo sv. Františka Serafínskeho, ktoré však nemá žiadnu základinu. Dňa 10. mája 1805 prišiel do mestečka Oslany konať kanonickú vizitáciu kostola a farnosti Gabriel Zerdahely, banskobystrický biskup, v rámci kanonických vizitácií kostolov a farnosti Oslianskeho dištriktu. Konala sa formou otázok a odpovedí.

Z tejto kanonickej vizitácie sa dozvedáme: Kostol postavený z pevného materiálu stojí na námestí mestečka, je ľahko prístupný, ako aj fara, ktorá je v susedstve. Patronátne právo má urodzený gróf Pálffy a rodina Erdödiová a uskutočňujú ho. Kostol je pekne vybielený, vydláždený kamennými kockami a pokrytý šindľami. Cintorín sa pri ňom nenachádza.

V roku 1780 bol zriadený nový cintorín na hornom konci mesta, hroby slúžia na pochovávanie len katolíkom. Kostol má vpredu jednu vežu, pokrytú šindľom natretým červenou farbou.

Zvony:

• PRVÝ ZVON: 12 - centový. Na ňom sú vystavené dva nápisy. Prvý nápis so starými písmenami je nečitateľný. Na druhom sa dá skôr uhádnuť, ako prečítať: I.N.R.I MAREK, MATÚŠ, LUKÁŠ, JÁN.
• DRUHÝ ZVON: asi 18 - centový, s obrazom Preblahoslavenej Panny Márie a sv. Floriána. Dajú sa prečítať na ňom údaje: TEBE ZASVATENÝ, MÁRII, ... . ULIAL SAMUEL PALESCH V KREMNICI.
• TRETÍ ZVON: 2 - centový s obrazom Najsvätejšej Trojice a Blahoslavenej Panny Márie. Má nápis: SVATÁ TROJICA, JEDEN BOH, ZMILUJ SA NAD NAMI, 1750.

Sakristia kostola je svetlá a suchá, vydláždená kamennými kockami. Pre biskupa je tu elegantná katedra, ku ktorej je prístup dverami. Krstiteľnica je z mramoru, zakrytá vrchnákom bez sochy, ale jednoduchá s dvojitým krížom.

Podľa nápisu na veži tento kostol bol dokončený v roku 1768 z cirkevných peňazí za pomoci farníkov, a zasvätený je sv. Štefanovi. Doteraz nebol konsekrovaný. Nachádzajú sa tu tri oltáre, ktoré urobili domáci farníci a ktoré taktiež neboli posvätené. Hlavný oltár je na počesť sv. Štefana, uhorského kráľa. Druhý oltár je na počesť Preblahoslavenej Panny Márie. Tretí oltár na počesť sv. Jána Nepomuckého.

Na kamennom chóre je organ s 9 obmenami, jeho úlohou bolo sprevádzať hudobné nástroje, ktoré zabezpečil a udržiaval kostol (farnosť): tympány, 4 trúby, 2 klarinety, dvojaké viedenské husle, dvojaké nižšie husle iného druhu, altová viola, ktorú kostolu daroval Ján Ztuparies.

Ossarium, teda miesto, kde sú kosti zomrelých, sa tu nenachádza. Pod sakristiou je však krypta, do ktorej sa vchádza zvonku a ktorú udržiava rodina Taganyová. Pod chórom je Boží hrob ozdobený baldachýnom. Je tu jedna spovednica zabezpečená prútenou mriežkou na dverách. Nie je tu žiadne bratstvo.

Podľa Ostrihomského poriadku celodenná poklona Najsvätejšej sviatosti bola stanovená na 3. november, na ktorú podľa zápisu farára prišla kráľovná Mária Terézia asi okolo 7. hodiny ráno. Listinou z roku 1841 bola založená nadácia rodiny Nécseyovcov, ktorej originál je uložený v Bratislavskom mestskom archíve. V roku 1842 existovala pri fare škola, do ktorej chodilo 86 žiakov. Ako pastoračný jazyk sa uvádza slovenčina.

Po roku 1846 bola do škôl zavedená maďarčina, takže aj v samotnom kostole spevy vo feriálne dni boli spievané po maďarsky. V roku 1848 vypukla revolúcia, ktorá trpko poznačila aj život farníkov. Každý muž od 18 do 50 rokov bol odvedený do vojenskej „gardy“, v ktorej mnohí zanechali aj svoju vieru. V tom istom roku bol predaný aj väčší zvon.

V roku 1853, na deň sv. Marka evanjelistu, v kostole vznikol požiar. Zhorel bohostánok a mnohé predmety. Preto bola vykonaná zbierka, z ktorej vyzbierané strieborné predmety a peniaze použili na zhotovenie monštrancie a bohostánku s cherubínmi. Dňa 23. septembra 1854 sa vo farnosti konala veľká slávnosť, pri ktorej Štefan Moyses, banskobystrický biskup, udelil sviatosť birmovania 400 birmovancom.

Rok 1855 bol ďalším ťažkým rokom pre farnosť aj okolie. Zákerná cholera zničila mnohé ľudské životy, o čom svedčia aj záznamy v matrike zosnulých. Jar a leto v roku 1858 priniesli zasa veľké výkyvy počasia. Od začiatku júla bol veľký nedostatok vlahy, ktorý 28. júla vystriedal vytrvalý dážď, trvajúci vyše dvanásť dní, čoho výsledkom bola zničená takmer celá úroda.

V roku 1870 bol opravený zvon, ktorý kvôli uprázdnenému biskupskému sídlu bol len „požehnaný“ farárom z Malých Krštenian. O rok neskôr v roku 1871 bola na kostole vymenená nová strecha a 15. augusta 1879 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie bola v priebehu jedného roka v ľavom rohu cintorína vybudovaná kaplnka zbožným šľachticom Pavlom.

V roku 1876 dal biskup Arnold znovu namaľovať obraz sv. Štefana, kráľa pre farský kostol dnes už neznámemu maliarovi za cenu 500 florenov a v roku 1876 pán Jozef Diviss zakúpil pre farský kostol kalich za 100 florenov, ktorý je zo striebra a pozlátený.

Avšak osudný požiar, ktorý vypukol v roku 1884, zničil nielen kostol a faru, ale aj takmer celé mesto. Akoby ešte stále nebolo dosť nešťastia, o rok 18. júna 1885 okolo piatej hodiny popoludní prišla nečakaná búrka so silným hrmením a bleskami, počas ktorej hrom udrel do strechy kostola nad svätyňou a poškodil strechu i okná.

Po tom, ako sa v kostole 13. októbra 1931 po prvýkrát rozsvietili svetlá, farnosť navštívili viaceré významné osobnosti. 20. augusta 1932 prišiel do Oslian na katolícke a orolské slávnosti Andrej Hlinka, kde slúžil sv. omšu a kázal. Na slávnosti sa zúčastnil aj minister Dr. Jozef Tiso a 26. septembra 1936 bol na návšteve v Oslanoch prezident Československej republiky Dr.

Farský kostol si však neustále vyžadoval ďalšie rekonštrukčné práce. V roku 1955 uložili v kostole novú, takzvanú benátsku dlažbu, o rok neskôr sa podarilo uskutočniť opravu exteriéru kostola a veže. V roku 1971 sa uskutočnila elektrifikácia zvonov.

Nakoniec radikálne zmeny sa dotkli aj miestnej fary za pôsobenia farára Miroslava Hlaváčika, ktorý v tom čase spravoval Oslany z farnosti Čereňany. Búracie práce na odstránení starej fary, keďže bola vlhká a nevyhovujúca na bývanie, začali 24. apríla 1998 a v decembri bola zbúraná aj budova kaplánky. Už o rok 30. októbra 1999 bola nová budova fary slávnostne požehnaná diecéznym biskupom Mons. Rudolfom Balážom.

Po troch rokoch od tejto udalosti sa vo farnosti konala biskupská vizitácia 13. novembra 2002, počas ktorej biskup Rudolf Baláž súhlasil s výstavbou nového kostola pre osadu Ľubianka, patriacu do farnosti Oslany. Tento plán sa stal skutočnosťou už 4.

Dejinný exkurz farnosti Oslany

• 1254: Prvá písomná zmienka o Oslanoch.
• 1332: Prvá písomná zmienka o fare v Oslanoch.
• 1495: Postavený nový neskorogotický kostol na ruinách starého gotického kostola.
• 1601: Oslany mali faru, školu, mlyn, 2 zemianske kúrie a 75 domov.
• 1683: Mestečko Oslany vyplienili a vypálili Turci.
• 1755: Mikuláš Domanický sa stal farárom v Oslanoch.
• 1756 - 1768: Postavený farský kostol zasvätený sv. Štefanovi, uhorskému kráľovi.
• 1776: Vzniklo Banskobystrické biskupstvo, farnosť Oslany sa stala jeho súčasťou.
• 1780: Pod farnosť Oslany patrili filialky: Čereňany, Chalmová, Bystričany, Horná Ves a Radobica.
• 1795: Opäť prestavaný kostol.
• 1800: Od farnosti Oslany sa osamostatnila filiálka Horná Ves.
• 1804: Osamostatnenie filiálky Bystričany.
• 1841: Nadácia rodiny Nécseyovcov pridelila obci peniaze na výchovu, vzdelávanie, cirkevné a dobročinné účely.
• 1842: Pri fare existovala škola, do ktorej chodilo 86 žiakov.
• 1853: V kostole vznikol požiar.
• 1876: Biskup Arnold dal namaľovať obraz sv. Štefana, kráľa pre farský kostol v Oslanoch.
• 1884: Veľký požiar zničil kostol, faru a takmer celé Oslany.
• 1878: Postavená kaplnka Panny Márie na cintoríne.
• 1888: Začala výstavba novej školy.
• 1907: Renovovaný mariánsky stĺp pred kostolom.
• 1923: Postavená kaplnka na pamiatku padlých Oslancov v prvej svetovej vojne.
• 1932: Konala sa rekonštrukcia kostola.
• 1941: Opravená prícestná socha sv. Jána Nepomuckého.
• 1970 - 1971: Reštaurovanie gotickej Madony z Oslian.
• 1980: Odcudzená plastika gotickej Madony.
• 1991: Osamostatnenie filiálky Čereňany (30. 6.).
• 1992: Odhalená pamätná tabuľa k stému výročiu narodenia arcibiskupa ThDr. Eduarda Nécseyho.
• 1999: Požehnaná nová farská budova.
• 2000: Postavený Slovenský dvojkríž na vrchole Žarnova.
• 2003: Opäť renovovaná neskorobaroková socha sv. Jána Nepomuckého.
• 2005: Konsekrácia kostola Sedembolestnej Panny Márie na Ľubianke.

Osliansky cirkevný dištrikt vznikol pravdepodobne čoskoro po preniknutí ostrihomskej provincie na stredné Slovensko. Kanonická vizitácia, konaná 8. a 9. apríla 1561 pri vizitácii tekovského archidiakonátu v Oslianskom dištrikte, spomína kostoly Kamenek (dnešný Kamenec pod Vtáčnikom), zasvätený Všetkým svätým, ďalší kostol Všetkých svätých na majetku Altoprato (pravdepodobne Pažiť), kostol Michala Archanjela na majetku Nagh Wgrocz (Veľké Uherce), ako aj kostol sv.

Za vlády Márie Terézie 13. marca 1776 schválil pápež Pius VI. bulou „Regalium principum“ nové biskupstvo - Banskobystrické. Po jeho vzniku sa farnosť Oslany stala súčasťou tohto biskupstva. Novovzniknuté Banskobystrické biskupstvo sa rozprestieralo na území bývalých stolíc Zvolenskej, Turčianskej, čiastočne Tekovskej a Nitrianskej.

Pri založení malo biskupstvo 6 dekanátov: Zvolenský, Hornoturčiansky, Dolnoturčiansky, Svätokrížsky, Bojnický a Osliansky a delilo sa na 12 dištriktov v rámci 4 archidiakonátov. V roku 1971 farnosť Oslany spolu s filiálkou Čereňany a ďalšími sedemnástimi farnosťami patrili do dekanátu Prievidza. V roku 1991 je farnosť Oslany uvádzaná v dekanáte Partizánske bez filiálky, keďže 30. júna 1991 bola jej posledná filiálka Čereňany ustanovená banskobystrickým biskupom Mons.

Banskobystrické biskupstvo

Sviatok: 10. † 10. Sv. Eulália patrí medzi populárne svätice Španielska. Podľa tradície mala iba dvanásť rokov, keď zomrela za svoje presvedčenie. Narodila sa koncom 3. storočia (r. 292?) pri meste Merida v kresťanskej rodine. Počas prenasledovania za cisára Diokleciána bol miestodržiteľom v Meride Dacián. Ten cisárov rozkaz poctivo na kresťanoch spĺňal. Surovo ich mučil a zabíjal. Eulálii nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo, nakoľko nebývali priamo v meste, no ona sa rozhodla sama vyznať svoju vieru. Hoci bolo zimné obdobie, išla bosá do mesta a pred tribunálom povedala jediné slovo: „Verím!“ A pošliapala sošku pohanského bôžika. Dacián sa tak rozzúril, že ju dal - napriek tomu, že ešte bola dieťaťom - kruto mučiť a nakoniec ju upálili v pekárskej peci. Zomrela 10. decembra 304. V Španielsku sa stala národnou sväticou, často bola vyobrazovaná s ľaliou alebo palmou.

tags: #farnost #cerenany #pute