Mestská časť Banskej Bystrice, Jakub, v minulosti niesla autentický názov Svätý Jakub, odvodený od patrocínia stredovekého kostola zasväteného svätému Jakubovi staršiemu. V období socializmu bolo slovo "Svätý" z názvu obce odstránené z ideologických dôvodov. Zaujímavé pomenovanie nesie aj lokalita mestskej časti Jakuba v podobe Nový Svet.

Kostol sv. Jakuba v Jakube
História obce
Dedina Svätý Jakub bola založená v rámci veľkého historického bystrického chotára pri potoku Bystrica. Už v období 14. storočia tu máme doložený kostol, ktorý patril v rámci bystrického chotára medzi najstaršie spolu s farským kostolom Panny Márie v Banskej Bystrici, špitálskym kostolom sv. Alžbety v Dolnej ulici a kostolom Panny Márie a sv. Už v stredoveku Svätým Jakubom prechádzala hlavná cesta, ktorá spájala Banskú Bystricu s Liptovom a s Turcom.
Dedina Svätý Jakub a neskoršia obec si už vyše 600 rokov zachovala rovnaký názov. Pri Svätom Jakube sa žiadny názov dediny podľa mena majiteľa nepoužíval, resp. sa nezachoval v písomných prameňoch. Počas maďarizácie v Uhorsku na prelome 19. a 20. storočia sa používali názvy „Jakabfalva“ a „Szentjakabfalva“.
Už z roku 1522 máme doloženú existenciu richtárskeho úradu a prísažných (poslancov) v Svätom Jakube: richtárom bol Štefan Hankovič, prísažným Jurko Skývraha. Svätý Jakub sa vyvinul ako radová cestná dedina pri potoku Bystrica v priebehu 13. - 14. storočia. Po prvýkrát sa spomína v písomných prameňoch v roku 1390 pod názvom Svätý Jakub. Tu sa možno dozvedieť o povinnostiach dedinčanov voči majiteľovi dediny.
Dedinčania platili daň na Juraja (24. apríla) a na Michala (29. septembra), okrem toho poddanské dávky vianočné a veľkonočné, od každej usadlosti platili ročne 3 zlaté, vykonávali 2 robotné dni orby, 2 žatevné dni. Rosenberger mohol dedinu kedykoľvek vykúpiť. Kostol a dedina Sv. Jakub boli situované na ceste z mesta Banská Bystrica do banskej oblasti pod názvom Montana (Bane - Hory). Dedina patrila pôvodne do Karolovského majetku. V roku 1390 ju vlastnil Michal Rosenberger, bývalý banskobystrický richtár spríbuznený s Karolovcami, ktorý dedinu zálohoval zemanom zo Sásovej. Vlastnili ju neskôr Jungovci.
Pôvodná polovica dediny, ktorú vlastnili zemania zo Sásovej sa na začiatku 16. storočia dostala do majetku mesta Banskej Bystrice. Druhá polovica dediny sa po roku 1546 dostala do majetku Banskej komory. Tento majetkový stav pretrval až do polovice 19. storočia, kedy sa vytvorila samostatná obec Svätý Jakub.
Zbojníci pri Jakube
Banská Bystrica má aj svojich zbojníckych hrdinov. Boli nimi Andrej Nemec prezývaný Kapusta a Juraj Ursíni zo Skubína, ktorí boli popravení za to, že pri Jakube zo salaša ukradli medený kotol. Popravil ich majster kat z Prievidze dňa 2. Ursíni mal v čase popravy 34 rokov, Andrej Nemec 29 rokov. Obaja boli otcovia malých detí, Ursíni ich mal dokonca šesť. Miesto popravy ľudia dlho nazývali „Vedľa strašidla“, alebo jednoduchšie „Šibenice“ a boli presvedčení, že sa tu nedarí ani rastlinám, ani ľuďom. „Zabili, zabili dvoch chlapcov bez viny, jeden bol Kapusta, druhý bol Ursíni.
Kostol sv. Jakuba
Architektúra kostola sv. Jakuba v Jakube je príbuzná s architektúrou kostola sv. Antona a sv. Pavla Pustovníkov v Sásovej. Je pravdepodobné, že stavby vznikli súčasne. Kostol sv. Jakuba prešiel tak ako kostol v Sásovej významnou prestavbou interiéru v období od konca 15. storočia až do roku 1516, ktorý je zaznamenaný na východnej strane klenby lode nad triumfálnym oblúkom jakubského kostola.
Kostol sv. Jakuba v Jakube sa nachádzal na v stredoveku veľmi populárnej tzv. svätojakubskej pútnickej trase k hrobu sv. Jakuba Staršieho v španielskom Santiagu de Compostela. Pozornosť návštevníkov kostola pútal v presbytériu umiestnený monumentálny hlavný oltár sv. Krídlový oltár s tabuľovými maľbami predstavuje príbehy zo života sv. Jakuba Staršieho Apoštola, ktorý bol spolu so svojím bratom Jánom, žiakom Ježiša Krista a neskôr šíriteľom kresťanstva v Jeruzaleme. Tam bol odsúdený kráľom Herodesom Agrippom okolo roku 42 na smrť sťatím mečom.
Jeho telo v 8. Z celého oltára v kostole v Jakube sa zachovali len dve krídla s ôsmimi výjavmi zo života sv. Jakuba Staršieho, ktoré sú v súčasnosti umiestnené v zbierkach Kresťanského múzea v Ostrihome. Podľa tradície kresťania pred vpádom arabov preniesli svätcove ostatky z Jeruzalema do Španielska. Dala im však neskrotené voly s predpokladom, že prevoz nebudú môcť vykonať. Zvieratá sa zázrakom dali zapriahnuť a telo svätca pokojne previezli pred kráľovnú, ktorá sa pod vplyvom tejto udalosti stala kresťankou. Svoj palác dala prebudovať na chrám a uložiť v ňom ostatky sv.
Bočný oltár so vzácne sa vyskytujúcim hlavným patrocíniom sv. Márie Magdalény stál na východnej strane lode kostola sv. Jakuba v Jakube. Zo stredovekého mobiliáru kostola sv. Jakuba sa zachoval v kostole unikátny neskorogotický zvon z roku 1541 s renesančnými prvkami vkomponovanými do textovej časti.

Symbol svätojakubskej púte
Neskôr boli ostatky sv. Jakuba uložené v španielskom meste Compostela do strieborného sarkofágu v chrámovej krypte pod hlavným oltárom, nad nimi je po schodisku prístup k relikviárovému poprsiu svätého Jakuba, ktoré obsahuje svätcovu lebku. Pútnici ju môžu objať okolo ramien. Santiago de Compostela sa stalo od 10. storočia najvýznamnejším pútnickým miestom stredoveku, ktoré pritiahlo až do 15. K miestu na severozápade Španielska vznikli mnohé slávne pútnické cesty, ktoré sú dnes aj na Slovensku a vedú cez kláštory, kostoly, útulky a kaplnky. Svätojakubská pútnická cesta, Cesta sv. Jakuba alebo Jakubská cesta.
Miesto Jakubovho hrobu je stále predmetom veľkej úcty a dodnes je každoročne cieľom 250 000 pútnikov, nielen z Európy, ale i z celého sveta. „Symbolom pútnikov putujúcich do Santiaga de Compostely je svätojakubská mušľa. Pôvod mušle pochádza z legendy, podľa ktorej portugalský rytier stál v blízkosti prístaviska, kde stála loď, ktorá priviezla ostatky svätého Jakuba do Španielska. Keď jeho kôň videl podivuhodný a svetlý trblietajúci pás, ktorý dopadal z hviezd na apoštola, bol z pohľadu tak vydesený, že skočil do vody a vzal zo sebou do hlbín i rytiera. Rytier bol zachránený a vytiahnutý na palubu.
V roku 1414 vikár ostrihomského arcibiskupa Jána udelil odpustky viažuce sa na kostol Sv. Jakuba na území mesta Banská Bystrica. V roku 2016 si miestna farnosť pripomenula 500.
Ďalšie zaujímavosti o kostole:
- Kružba nižšieho okna na západnom priečelí má tvar srdca.
- Na klenbách nájdeme štíty s kamenárskymi značkami, aké nájdeme aj v ďalších kostoloch v regióne (napr.
- Súčasťou vybavenia kostola boli dlhý čas aj neskorogotické krídlové oltáre.
Hlavný Oltár sv. Jakuba pochádza z roku 1480, pričom osem tabuľových malieb z neho sa dostalo do zbierok Kresťanského múzea v Ostrihome. O niečo mladší Oltár sv. Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Uľanke. Stavba je v dobrom stave.
Bohoslužby: vo štvrtok o 17.45 h, v sobotu a v nedeľu o 8.00 h. Jakub patrí k mestským častiam Banskej Bystrice a kostolík stojí v jej centre.

Letecký pohľad na Jakub
Súčasnosť a zaujímavosti
TJ ŠK Sokol Jakub
TJ ŠK Sokol Jakub je amatérsky futbalový klub, ktorý pôsobí od roku 1930. Futbalový klub z Jakuba ostal spolu s futbalovým klubom zo Šalkovej a Sásovej jedným z posledných na území mesta. Jeho funkcionári na čele s prezidentom klubu Dušanom Baisovi si zaslúžia uznanie za činnosť ktorú vykonávajú. Banskobystrický klub pod názvom Jakub tak nevymizol ani v 21.
Osobnosti
Ján Makovník - Tónin (1920, Svätý Jakub - 1980, Predajná) bol výnimočný slovenský spisovateľ, autor prvých dobrodružných románov. V rokoch 1931 - 1936 vyštudoval gymnázium v Banskej Bystrici. Zaslúženú pozornosť si získal „slovenský Karl May“ Ján Makovník-Tónin. V 40. Nasledovali v roku 1944 „Na pláňach Tibetu“, v roku 1946 „U lovcov perál“ . Pseudonym Tónin si zvolil podľa mena svojej matky Antónie. Pokúsil sa aj o román so skautskou tématikou „Záhadný ostrov“ (Zážitky trinástych skautov), kde skupinu junákov zahnal osud na ostrovy ďalekých morí. Prestal písať ako 28 - ročný a neskôr odišiel aj z Banskej Bystrice a pôsobil v Podbrezovej ako člen závodnej stráže v Švermových železiarňach. Zomrel 15. februára 1980 v Predajnej.
Ľudovít Majer (Ľudo Majer - Jakubský) pochádza z obce Svätý Jakub, ktorý tu prežil so svojimi rodičmi Ľudovítom Majerom a Margitou Majerovou a dvoma mladšími súrodencami Petrom a Ingrid rané detstvo v dome č.42, v ktorom mala sestra ich starej mamy Františky Majerovej, rod. Babalovej Anna Otiepková trafiku, ktorú dostala od štátu ako vojnová vdova. Jej manžel František Otiepka padol v 1. svetovej vojne v Haliči v r. Dodnes starší Jakubčania hovoria o tomto dome, že idú do trafiky. Ich otec a jeho prastarý otec František (Franc) Babala mal šesť dcér, z ktorých tri emigrovali do Ameriky a bol vo Svätom Jakube jeden čas richtárom. Starý otec Ľudovít Majer emigroval v dvadsiatych rokoch za prácou do Kanady, odkiaľ sa vrátil až koncom päťdesiatych rokov do Svätého Jakuba umrieť. Ľudovít Majer vstúpil v r. 2013 do slovenskej literatúry ako Ľudo Majer Jakubský vydaním zbierky svojich aforizmov, epigramov i básní, ktorými 25 rokov prispieval do rôznych slovenských periodík i do rozhlasu, pod názvom Ľudove slovesnosti.

Chránený areál Roháčovo
Prírodný náučný chodník
Prírodovedne zameraný náučný chodník vedie z mestskej časti Jakub do chráneného areálu v dolinke Roháčovo, pokračuje na Roveň a vracia sa naspäť. Predstaví vám históriu bývalej obce Svätý Jakub a prevedie vás územím, ktoré je významnou lokalitou teplomilnej flóry na Slovensku. Vyskytuje sa tu viacero chránených druhov rastlín. Vďaka svojim prírodným hodnotám bola lokalita Jakub zaradená do sústavy chránených území európskeho významu NATURA 2000 na Slovensku v rámci územia Baranovo.
Východisko: Banská Bystrica - Jakub, pri Kostole sv.
O tom, čo majú spoločné dnešné mestské časti Banskej Bystrice Jakub, Kostiviarska a blízka obec Tajov, sa bude hovoriť na novembrovej Bystrickej hodinke, ktorá sa uskutoční 22. novembra v Národnom dome o 17. "Výnimočne začíname skôr, aby sme uviedli do života monografiu Svätý Jakub a Kostiviarska od autorov Vladimíra Sklenku a Jána Kollára. Krstiť sa bude vápencovým pieskom z lomu v Kostiviarskej. Podľa nej program bude špeciálny už aj preto, že Bystrická hodinka, na ktorú je vždy vstup voľný, oslavuje tretie narodeniny.

Bystrická hodinka
Presne rok, pravidelne raz do mesiaca, môžete zažiť zaujímavé „stretnutie s históriou“, známe pod názvom Bystrická hodinka. Bystrická hodinka sa stala už neodmysliteľnou súčasťou pravidelných podujatí organizovaných v našom meste. Chronologický výklad histórie Banskej Bystrice mali všetci prítomní možnosť sledovať od novembra minulého roka. „Ako organizátori máme obrovskú radosť, že o naše pravidelné podujatie prejavujú Bytričania záujem už rok. Na každej Bystrickej hdinke sa stretáva niekoľko desiatok pravidelných hostí, ako aj tých, ktorých zaujme jednotlivá tíma a prídu na vybranú Bystrickú hodinku. Jubilejnou Bystrickou hodinkou bude sprevádzať Richard R. Senček, ktorý porozpráva zaujímavosti o bystrickom podzemí, a to vo štvrtok 24. novembra 2016 o 18-tej hodine v reštaurácii Národný dom. Vstup je voľný a pre hostí bude pripravené prekvapenie.