Kostol svätého Ladislava v Spišskom Štvrtku patrí medzi najstaršie kostoly na Spiši. Obec Spišský Štvrtok leží na juhozápadnom okraji Levočských vrchov. Prvýkrát sa spomína v roku 1263. Jej názov pochádza od trhov, ktoré sa tu konali každý štvrtok. Kostol s kaplnkou je vďaka vyvýšenej polohe zďaleka viditeľný. Stojí v prístupnom areáli hneď vedľa budovy farského úradu, ktorý spravujú minoriti.
Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu.
Kostol sv Ladislava
Dodnes kolujúca povesť o čertovi, ktorý chcel kostol zničiť, len dokazuje, že kostol existoval už dávno. Hovorí sa, že v obci už v roku 1215 existoval drevený kostol a pri ňom farnosť. Vtedy podľa patróna kostola dostala i obec meno Obec sv. Ladislava. Kostol Tatári v roku 1241 zničili. Tí obyvatelia, ktorí to prežili, z vďačnosti postavili na pôvodnom mieste nový, murovaný kostol ešte v románskom slohu, s drevenou povalou.
Vznik kostola postaveného v dominantnej polohe siaha minimálne do 13. storočia. Samotný Spišský Štvrtok sa pod názvom Osada sv. Ladislava spomína už v roku 1263, čo súčasne potvrdzuje aj existenciu kostola s týmto patrocíniom. Patrocínium kostola je sv. Ladislav.
Kostol má pohnutú históriu, počnúc jeho drevenou stavbou v roku 1215, cez zničenie Tatármi v roku 1241 až po jeho rekonštrukciu a prestavbu v 14. a 15. storočí. Kostol prešiel niekoľkokrát renováciami a zmenami. Požiar v roku 1869 spôsobil vážne škody, no neskôr bola kostolná veža obnovená v gotickom štýle.
Jeho architektúra je ukážkou postupného prenikania klasickej gotiky do neskorého románskeho slohu. Gotický kostol s románskymi detailami z 13. storočia, zbarokizovaný v rokoch 1693 a 1747 je dominantou obce Spišský Štvrtok.
Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia. Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky.
| Udalosť | Rok |
|---|---|
| Zničenie kostola Tatármi | 1241 |
| Prestavba a prístavba kostola | 1402 |
| Opevnenie kostola Jánom Jiskrom | 1455 |
| Požiar kostola | 1869 |
| Ukončenie neogotického zastrešenia veže | 1911 |
| Získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky | 1963 |
Architektonický Vývoj a Charakteristika
Po vyše 150 rokoch už bol kostol malý, preto v roku 1402 prestavbou a prístavbou vznikol nový kostol, gotický a pravdepodobne dvojloďový, čo naznačuje šírka dnešného kostola a pod chórom zachovaná konzola. Štvorcové presbytérium a sakristia boli vtedy preklenuté krížovou rebrovou klenbou. Pred rokom 1402 musel byť kostol v takom zlom stave, že si to vyžiadalo rozsiahlu prestavbu. Časť obvodových múrov musela byť nanovo postavená a k západnému priečeliu pristavali mohutnú vežu. Prestavanú loď zaklenuli na dva stredové stĺpy, či sa dispozične priestor zmenil na dvojlodie.
Počas husitských bojov boli mnohé kostoly na Spiši vypálené a vtedy napr. v Smižanoch, Odoríne, Žehre, Ľubici a inde sa pristúpilo k stavbe dvojloďových kostolov. V tom čase pravdepodobne zničený kostol v Spišskom Štvrtku sa už neobnovil ako dvojloďový, ale len jednoloďový s ponechaním gotického slohu.
Kostol sa do dnešnej podoby viac razy prestavoval. Drevená povala bola najprv nahradená tabuľovou a tú v 18. stor. nahradili terajšou valenou klenbou s lunetami. Pod celým sanktuáriom je krypta, do ktorej sa vchádzalo zvonku. Teraz je vchod do nej zamurovaný.
Zaujímavosťou kostola bolo, že ho dal Ján Jiskra okolo roku 1445 spolu s najbližším okolím náležíte opevniť. V roku 1455 dal Ján Jiskra z Brandýsa opevniť vojensky výhodnú polohu kostola.
Veža má v hornej časti združené románske okná a je zakončená pseudogotickým ihlancom so štyrmi štíhlymi vežičkami z doby regotizácie z konca 19. storočia. Veža kostola bola v priebehu dejín niekoľkokrát prestavaná. Podľa vyobrazenia z 18. storočia bola nižšia a mala cibuľovitý tvar. Po požiari dostala dočasne tvar jednoduchého nízkeho štvorbokého ihlanu, čo dokazuje i fotografia z roku 1901. Po dokončení prác dostala dnešný tvar pseudogotického vysokého ihlanu so štyrmi štíhlymi vežičkami v rohoch veže.
V roku 1911 zvýšili vežu o tri metre a ukončili ju neogotickým zastrešením.
Kostol mal gotické zariadenie, ktoré sa z neznámych príčin pri renovácii a následnej barokizácii v rokoch 1693 a 1747 postrácalo. Terajší barokový hlavný oltár je z roku 1704. Má ambitovú architektúru s polychrómovanou drevorezbou so stĺpovou a pilastrovou architektúrou. V jeho strede je socha sv. Ladislava. Po stranách oltára na ambitových dverách sú štyria evanjelisti. Bočné barokové oltáre (sv. Františka z Assisi a sv. Antona Paduánskeho) z 18. stor. sú poznačené silným vplyvom rezbárskej dielne Olafa Engelholma z Levoče. Barokový oltár Ukrižovania bol veľmi dlho pod chórom, v súčasnosti je umiestnený v sakristii.
Farnosť sa v písomných dokladoch spomína už v roku 1244 ako Plebania, či Parochia a údajne podliehala priamo ostrihomskému arcibiskupovi. Iné zdroje toto privilégium neuvádzajú.
Tiež treba dodať, že pristavením Zápoľského kaplnky vchod do kostola sa stal vchodom do kaplnky a do kostola bol vybudovaný nový terajší hlavný vchod i úzky vchod do presbytéria.
Gotický kostol s románskymi detailami z 13. storočia, zbarokizovaný v rokoch 1693 a 1747 je dominantou obce Spišský Štvrtok. Z pôvodného gotického zariadenia sa zachovala len pieta v prednej časti kostola a maľba Panny Márie, ktorá bola na hlavnom gotickom oltári.
Kaplnka Zápoľských
KAPLNKA ZÁPOĽSKÝCH je poschodová gotická stavba, ktorú k lodi pribudovali v roku 1473. Dal ju postaviť Štefan Zápoľský, dedičný spišský župan, vtedajší uhorský palatín, pre seba a svoju rodinu. Stavba kaplnky súvisí s viedenskou svätoštefánskou hutou, kde sa našli náčrty kaplnky zo Spišského Štvrtku. Stavebná myšlienka kaplnky typu francúzskych palácových kaplniek sa dá odvodzovať z diela viedenského staviteľa Hansa Puchsbauma. Kaplnka preto v mnohom pripomína niektoré časti dómu sv. Štefana vo Viedni. Dlhá je 12,5 m, široká 5,6 m a vysoká 12 metrov.
Kaplnka bola pristavená k južnej strane kostola. Od kostola sa odlišuje svojím štýlom stavby a lesklou zelenou strechou, ktorú spôsobuje glazúra škridlíc. Podľa niektorých verzií budoval ju majster Štefan z Košíc, preto sieťová klenba hornej kaplnky svojou dekoratívnosťou a majestátnosťou je obrazom košického Dómu sv. Alžbety. Kaplnka v mnohom pripomína i niektoré časti Dómu sv. Štefana vo Viedni. To preto, že sa podobá francúzskym a nemeckým ranogotickým palácovým kaplnkám. Jej architektom bol majster Puchspaum, staviteľ viedenského Dómu, kde sa našli aj jej pôvodné náčrty.
Do hornej kaplnky sa možno dostať len z kostola, alebo valenou zaklenutou chodbou, ktorá spája dolnú časť kaplnky s kláštorom minoritov, vybudovanou neskoršie. Nad stredom tejto chodby je presvetľovania a vetracia vežička s okienkami a strieškou. Medzi oboma časťami kaplnky je schodište s dverami. V dolnej časti je sieňový priestor zaklenutý sieťovou rebrovou klenbou, pričom rebrá hruškovitého profilu dopadajú na prípory. Horná kaplnka má dĺžku 12,5 m, šírku 5,6 m a výšku 12 m. Vonkajší múr medzi oknami je zdobený kružbami a kamennými prútmi. Priestor je členený šiestimi piliermi, ktoré smerom hore sa menia na fialy s krabmi. Na nich vidieť výklenky, zrejme určené pre sochy, ktoré tam nikdy umiestnené neboli.
Kaplnka je súčasťou farského chrámu Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskom Štvrtku a na vyžiadanie je prístupná aj turistom. Je v pomerne dobrom stave.
V 15. storočí k južnej strane farského kostola pristavili nádhernú kaplnku Nanebovzatia Panny Márie - poschodovú gotickú kaplnku Zápoľských. Kaplnku dal postaviť uhorský palatín a dedičný spišský župan Štefan Zápoľský. Patrí k vrcholným gotickým stavbám na Slovensku. Postavená bola podľa plánov viedenského staviteľa Hansa Puchsbauma.
Spodná časť exteriéru je členená menšími oknami a hladkými plochami múru, ktoré podľa všetkého niesli maliarsku výzdobu. Z nej sa sčasti zachoval obraz Ukrižovaného Krista s Pannou Máriou a sv. Jánom, datovaný do obdobia okolo polovice 15. storočia. Maľba bola vyhotovená technikou secco a pri obnove v roku 1901 bola rozsiahlo premaľovaná.
Kaplnka ZápoľskýchInteriér kostola bol vymaľovaný v rokoch 1955 a 1969 v znamení istých moderných prvkov, čo pamiatkari sústavne kritizovali. Po prestavbe chóru v roku 1990 a po zreštaurovaní oltárov, ktoré vykonala Dr. Mária Marianiová, bol kostol vymaľovaný do dnešnej podoby. Oltáre a sochy boli zbavené rôznych náterov a dostali pôvodný vzhľad zodpovedajúci historickej dobe, kedy vznikli.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Od roku 1963 má kostol status národnej kultúrnej pamiatky. Kostol predstavuje výraznú a jedinečnú dominantu obce Spišský Štvrtok a jej okolia.Od roku 1994 je zavedené elektrické zvonenie.