Vzťahy medzi kardinálmi a pápežom Františkom boli v posledných rokoch poznačené rôznymi udalosťami, od finančných škandálov a odvolaní až po teologické nezhody a kritiku pápežových rozhodnutí.
Kardinál Angelo Becciu a finančný škandál
Kedysi jedna z najmocnejších postáv vo Vatikáne, Angelo Becciu, bol v roku 2020 na príkaz pápeža Františka zbavený „práv a privilégií“ kardinála po tom, ako sa zaplietol do finančného škandálu. CNN pripomína, že sardínsky kardinál v minulosti zastával post „sostituto“ v Štátnom sekretariáte Svätej stolice, čo je pozícia ekvivalentná náčelníkovi pápežského štábu. Funkcia mu zabezpečovala priame prístupy k pápežovi a poskytovala mu značnú moc v rámci centrálnej správy cirkvi. Neskôr ho presunuli do čela oddelenia pre kauzy svätorečenia. Sedemdesiatdvaročný Becciu bol tiež prefektom Kongregácie pre blahorečenie a svätorečenie. Riadil teda oddelenie, ktoré rozhoduje o tom, kto bude vyhlásený za blahoslaveného či za svätého. Mal napríklad dozerať na blížiace sa blahorečenie zosnulého 15-ročného Taliana Carla Acutisa, ktoré sa bude konať 10. októbra. Namiesto toho vo štvrtok večer Svätá stolica nečakane oznámila, že Becciu rezignoval. Neskončil iba na čele kongregácie, ale vzdal sa aj svojich kardinálskych právomocí.
V roku 2023 bol Becciu odsúdený za spreneveru a podvod a odsúdený na päť a pol roka väzenia. Stal sa tak prvým kardinálom v histórii, ktorého odsúdil trestný súd Vatikánu. Becciu však od začiatku tvrdí, že je nevinný, a proti rozsudku podal odvolanie, ktoré je v súčasnosti v štádiu posudzovania.
Po smrti pápeža podal Becciu odvolanie, aby podporil svoje právo zúčastniť sa na konkláve. V utorok 29. apríla však vydal vyhlásenie, v ktorom oznámil, že sa formálne vzdáva účasti, uvádza CNN. Becciuho rozhodnutie odstúpiť prichádza len sedem dní po tom, čo pre sardínsky denník povedal: „Nebola vyjadrená žiadna explicitná vôľa vylúčiť ma z konkláve ani žiadosť o moju explicitnú písomnú rezignáciu.“ Vatikán v pondelok oznámil, že kardináli si za dátum začiatku konkláve zvolili 7. máj. V tento deň sa začne hľadanie nového lídra pre 1,4 miliardy katolíkov na celom svete.
Kritika dokumentu Fiducia supplicans
Pope Francis on Fiducia supplicans: “People are blessed; not the union”
Kardinál Robert Sarah opäť skritizoval dokument Fiducia supplicans a označil ho za „teologicky slabý“. Okrem toho uviedol, že by sa mal odmietnuť a potom naň zabudnúť, pričom varoval, že tento dokument prináša so sebou rozbíjanie katolíckej jednoty. Kardinál Sarah dúfa, že dokument Fiducia supplicans sa podarí počas pontifikátu pápeža Leva XIV. upraviť a preformulovať, pretože celý tento dokument je podľa jeho mienky teologicky nezrelý a neopodstatnený, pričom ohrozuje jednotu Cirkvi.
Po tom, čo Dikastérium pre náuku viery vydalo dokument Fiducia supplicans, ktorý schválil pápež František v decembri 2023, mnohí kňazi, biskupi i prominentní laici sa proti tomuto dokumentu otvorene postavili. Väčšina afrického episkopátu odmietla zaviesť „požehnania“ pre osoby rovnakého pohlavia opísané v dokumente; text však privítali najheterodoxnejšie časti Cirkvi, ako napríklad väčšina Nemeckej biskupskej konferencie.
Čo sa týka dokumentu Fiducia supplicans - jeho odmietnutie súvisí s tým, že je naozaj teologickou absurditou požehnávať oddelene dvoch jednotlivcov žijúcich v hriešnom zväzku. Požehnanie je volaním o Božiu milosť. Ak sa udeľuje členom páru žijúcich v ťažkom hriechu (sodomia alebo konkubinát), ide o zvrátenie významu požehnania: Cirkev tým implicitne legitimizuje hriech. Boh nikdy nepožehná to, čo sám odsudzuje. Fiducia supplicans je v rozpore s katolíckou tradíciou a morálnou teológiou. Po dve tisícročia bolo jasné, že jednotlivcom žijúcim v neregulárnom zväzku (sodomitskom či konkubináte) sa požehnanie nedáva, môže sa dať požehnanie iba jednotlivcovi, aby sa obrátil a opustil tŕnisté cesty hriechu. To však musí v prvom rade prestať žiť v konkubináte alebo sodomitskom zväzku s inou osobou pod jednou strechou.
Ako hovoria tradiční katolíci, Fiducia supplicans vnáša čudné novoty, ktoré by nijaký svätec, koncil ani žiaden katolícky pápež až do Františkovho pontifikátu nikdy nepresadzoval a neučil. Fiducia supplicans prináša so sebou zmätenie veriacich, pretože väčšina veriacich nemá teologické povedomie o rozlišovaní medzi liturgickým a pastoračným požehnaním. Fiducia supplicans spôsobuje zmätok, veriaci vďaka tomuto dokumentu vnímajú sodomitské zväzky ako zväzky, ktoré Cirkev schvaľuje. Z pohľadu tradičných katolíkov je to míľnik na ceste protestantskej relativizácie katolíckej Cirkvi.
Existujú obavy, že uvoľňovanie morálky v „duchu modernizmu“ povedie nakoniec k všeobecnému rozkladu. Dokument zapadá do línie „otvorenia sa svetu v duchu relativizmu a ekumenizmu“, toľko presadzovaných priorít v rámci II. vatikánskeho koncilu. Miesto jasného učenia Cirkvi modernizmus prináša dvojznačný jazyk a veľmi voľne vnímané normy, ktoré sa môžu podľa potreby subjektívne meniť.
Dokuent Fiducia supplicans je pre tradičných katolíkov príkladom šírenia modernistických omylov. Katolíci musia stáť pri večnej Tradícií a musia mať na zreteli, že žehnať možno hriešnika, ktorý má úmysel obrátiť sa, nikdy však hriech. Okrem toho dokument nebol vyhlásený „ex cathedra“, takže ho netreba vnímať ako dogmu a možno ho podrobiť kritike a úpravám v budúcnosti.
Dokument Fiducia supplicans je obyčajná deklarácia pápežom Františkom reformovaného Dikastéria pre náuku viery (predtým Kongregácia pre náuku viery). Kongregácia pre náuku viery bola počas pontifikátu pápeža Františka reformovaná a obsadená väčšinou liberálmi, progresívcami a modernistami.
Okrem toho, keď mohol napríklad pápež František odmietnuť motu proprio svojho predchodcu, Benedikta XVI. Summorum pontificum, tak je rovnako možné odmietnuť i Fiducia supplicans, dokonca oveľa jednoduchšie, nakoľko dokument na viacerých miestach odporuje predchádzajúcej takmer 2000-ročnej tradícii Cirkvi a nemožno sa s ním stotožniť. Dokument nie je záväzný vo svedomí, pretože je v rozpore s predchádzajúcim učením Cirkvi a obsahuje čudné pastorálne novoty.
Dokument Fiducia supplicans nie je neomylný, ale patrí k autentickému magistériu - má teda váhu a vyžaduje rešpekt. No práve preto, že nie je ex cathedra, môže byť predmetom odlišných interpretácií a teologickej diskusie.
Požehnanie je sviatosťou, ktorá čerpá svoju moc z Krista a Cirkvi, a preto nemôže byť udelené tam, kde predmet požehnania odporuje Božiemu zákonu. Lebo čo iné je požehnanie, než vzývanie Božieho mena nad vecou či osobou, aby bola usporiadaná k večnému cieľu? A či možno usporiadať k večnému cieľu to, čo je samo o sebe neusporiadané a hriešne?
Nemožno žehnať sodomitským párom, znamená to miešať svetlo s temnotou a otvárať dvere k zmätku. Ak dvaja sodomiti chcú požehnanie a žijú v hriechu (rovnako aj tí, čo žijú v konkubináte) „pod jednou strechou“, tak ich požehnanie vzbudzuje pohoršenie, napriek tvrdeniam, že nie sú požehnávaní ako pár, ale ako jednotlivci, bojujúci s hriechom. Ak chcú bojovať s hriechom, musia sa ho aj strániť a prestať žiť pod spoločnou strechou.
Náš Pán Ježiš Kristus, keď odpustil hriešnici, povedal: ‚Choď a viac nehreš!‘ Nepovedal: ‚Choď a hľa, ja žehnám tvojmu hriechu.‘ Preto aj Cirkev má žehnať hriešnikom, aby sa obrátili, no nikdy nemôže žehnať ich hriešnym zväzkom. Inak by sa požehnanie stalo kliatbou a Cirkev by sa stala zradkyňou pravdy.
Nech si teda aj liberáli a progresívci pamätajú, že lex orandi est lex credendi - zákon modlitby je zákonom viery. Ak sa modlitba obráti na požehnanie nepravdy, stane sa aj viera nepravou.
„Preto, nech nik neopúšťa cestu skutočne svätých otcov, nech sa nehanobí sväté požehnanie, nech sa neotupuje hlas Cirkvi, ktorá má byť ako trúba, nie ako flauta, čo ladí s tónmi sveta.“
Vzťah medzi kardinálom Sarahom a pápežom Františkom sa stáva v súvislosti s dokumentom čoraz viac antagonistický. V ďalších mesiacoch kardinál Sarah pokračoval vo verejnej kritike a dokonca sa vyjadril na adresu mnohých západných biskupov, že „chcú byť milovaní svetom a že strácajú odvahu pri bránení Kristovho učenia“. Pápež František zdôrazňoval, že Cirkev miluje každého a požehnanie je určené jednotlivcom a nie zväzkom, že dokument má pastoračný význam a moralita a tradícia zostávajú neporušené, s čím kardinál Sarah nesúhlasil.
Vzťah medzi kardinálom Sarahom a pápežom Františkom sa vyostroval až do Františkovej smrti. Kardinál Sarah (emeritný kardinál) nebol exkomunikovaný a ani pápežom Františkom prenasledovaný (ako bol napríklad texaský biskup Joseph A. Strickland), ktorý verejne kritizoval pápeža Františka opakovane na sociálnych sieťach a spochybňoval jeho rozhodnutia - či už sa týkali dokumentu Fiducia supplicans alebo Traditionis custodes.
Kauza Róberta Bezáka
Kauza odvolania trnavského arcibiskupa Róberta Bezáka je podľa českého kardinála Miloslava Vlka pred skorým vyriešením, ale Bezák sa podľa neho na Slovensko nevráti. Český kardinál, ktorý sprevádzal Bezáka na stretnutí u pápeža Františka, to povedal pre český Katolícky týdeník. „Pápež mu dal morálnu satisfakciu a som presvedčený, že mu určí miesto vhodné pre biskupa, čo bude jeho rehabilitácia,“ povedal Vlk týždenníku.
Súkromnú audienciu u pápeža Františka, ktorá sa konala pred tromi dňami, vybavil odvolanému arcibiskupovi Róbertovi Bezákovi český kardinál Miroslav Vlk. O prijatie Bezáka požiadal Vlk Svätého otca listom 25. septembra minulého roka. Začiatkom marca dostal český kardinál odpoveď. Dátum audiencie stanovil Vatikán na 10. apríla. Róbert Bezák na audiencii u pápeža Františka. Bezákovo meno sa tam však nespomínalo. "Hneď som pochopil, že vatikánski úradníci to zašifrovali tak, aby sa o tom nedozvedeli niektorí vysoko postavení hodnostári v okolí pápeža. Bolo to zámerné, lebo následne mohli rozhodnutie Svätého Otca už len rešpektovať. S Bezákom hovoril český kardinál ešte predtým. Vlk presviedčal Bezáka, že audienciu preňho vybavil. Bezák sa následne rozhodol, že do Ríma pôjde tiež. "Dohodli sme sa, že ak sa k Svätému Otcovi dostanem iba ja, poviem mu, že je tiež v Ríme. Podľa Vlka počúval pápež Bezáka s úprimným záujmom a pochopením.
| Udalosť | Dátum |
|---|---|
| Odvolanie Róberta Bezáka z funkcie arcibiskupa | 2. júla 2012 |
| Apoštolská vizitácia v Trnavskej arcidiecéze | 22. januára - 1. februára 2012 |
| Stretnutie Róberta Bezáka s pápežom Františkom | 10. apríla |
Svätý Otec Benedikt XVI. odvolal arcibiskupa Róberta Bezáka z pastoračného riadenia Trnavskej arcidiecézy 2. júla 2012. Rozhodol sa tak na základe apoštolskej vizitácie, ktorá sa uskutočnila od 22. januára do 1. februára 2012. Róbert Bezák sa zdržiaval od decembra na Slovensku. Do kláštora redemptoristov v Taliansku sa už nechcel vrátiť. Bezák, ktorý je členom rehole redemptoristov, si sám Bussolengo vybral za miesto svojho pobytu z viacerých ponúk, ktoré mu rehoľa poskytla. Pôsobil tam od decembra 2013.