Sabinov, ležiaci v údolí rieky Torysa na úpätí pohoria Bachurňa, sa môže popýšiť bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Prvá písomná zmienka o Sabinove pochádza z roku 1248, kedy bol už značne rozvinutou kráľovskou obcou. Významným medzníkom v jeho ďalšom vývoji bol 28. január 1299, kedy mu uhorský kráľ Ondrej III. udelil spišské práva.
V roku 1405 bol Sabinov povýšený na slobodné kráľovské mesto, čo prinieslo ďalšie privilégiá a rozvoj remesiel a obchodu. Koncom 15. storočia sa Sabinov stal členom Pentapolitany - združenia piatich východoslovenských miest.
Letecký pohľad na Sabinov
Architektonické pamiatky Sabinova
Pre nenarušený stredoveký charakter Sabinova je charakteristické spájanie objektov do súvislého radu okolo šošovkovitého námestia, ktoré vzniklo z pôvodného osídlenia. V strede sa medzi dvoma radmi domov v radovej zástavbe vytvorilo trhové priestranstvo i miesto pre neskôr postavené verejné stavby ako bol kostol, zvonica, radnica, kaplnka.
Medzi významné stavby v meste patria:
- Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Piaristické lýceum (gymnázium)
- Mestské opevnenie
- Dva evanjelické kostoly v barokovom - klasicistickom slohu
- Gréckokatolícky chrám postavený v historizujúcom slohu
Farský kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Kostol bol postavený už začiatkom 14. storočia ako jednoloďová stavba. Po požiari v roku 1461 bol prestavaný na trojloďový kostol v gotickom slohu. V kostole sa nachádzajú vzácne gotické oltáre a renesančné náhrobné dosky.
Kostol Mučeníckej smrti sv. Jána Krstiteľa
Na začiatku gotickej doby stojí uprostred Sabinova vysoký jednoloďový kostol, ktorý v roku 1461 zničil požiar. Svojím spôsobom to bolo požehnaním pre vtedajšie slobodné kráľovské mesto, lebo tu bola jedinečná príležitosť zväčšiť jeho slávu: starú stavbu nielen opraviť, ale aj vylepšiť, a najmä zmodernizovať vo vtedy už vrcholnom gotickom slohu. Samotná prestavba trvala pomerne dlho (1484-1518). V období reformácie pristavali ku kostolu južnú predsieň v renesančnom štýle a horná časť veže bola prestavaná tiež v tomto slohu. K tomuto umeniu treba pripočítať aj drevenú kazateľnicu umiestnenú v kostole a zvonicu povedľa kostola.
Farský kostol protestanti na konci 17. storočia vrátili katolíkom, no luteráni ho na začiatku 18. storočia nakrátko získali späť, pričom v ňom vtedy napáchali najviac škôd, keď zničili mnohé cenné staré zariadenie chrámu. Po Satmárskom mieri (1711) nastávajú pre katolicizmus všeobecne oveľa priaznivejšie časy.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Pôvodne gotický kostol s rebrovou klenbou vo svätyni a dreveným trámovým stropom v lodi. Neskôr bol upravený v barokovom duchu podobne ako renesančná zvonica - kampanila, ktorá pôvodne bola ukončená typickou renesančnou štítkovou atikou, a len v 18. storočí dostala strechu, ktorú vidíme dnes.
Piaristické lýceum
Získané prestavbou niekdajšieho protestantského lýcea v rokoch 1745-48, je najvýznamnejšou barokovou stavbou v meste. Má pravidelný pôdorys s ústredným dvorom.
Mestské opevnenie
Sabinovský hradobný systém sa nerozvinul na úroveň mestských opevnení ostatných východoslovenských miest. Hradobný systém Sabinova je pokladaný za goticko-renesančný a to pre charakteristické rozmiestnenie bášt s ich pomerne veľkým rozstupom (50-77 m). Z pôvodných 16 bášt sa do súčasnosti zachovalo 6 s časťami hradobného múra.
Mestské opevnenie
Kultúrny význam Sabinova
Kultúrnu činnosť v meste zastrešuje Mestské kultúrne stredisko v Sabinove. V budove MsKS je kino, knižnica a pracujú tu dychová hudba Sabinka, folklórny súbor Sabinovčan a Sabiník. Mesto je každoročne dejiskom festivalu katolíckych speváckych zborov a skupín „Aleluja“ a festivalu rockových skupín ako aj regionálnej prehliadky dedinských folklórnych skupín „Krása živou“. K tradičným podujatiam patrí sabinovský jarmok.
História Sabinova je bohatá na kultúrne tradície spojené s nemalým počtom významných osobností, ktoré na území žili a pôsobili. Môžeme spomenúť slovenského básnika B. Nosáka Nezabudova, pôsobil tu tiež pokrokový učiteľ Samuel Fábry a slovenský básnik Ján Cuker. V období po I. svetovej vojne tu žili a tvorili výtvarní umelci Bandy Cirbus a Ernest Stenhura aj spisovateľka Jolana Cirbusová a Anton Prídavok.
Súbor všetkých historických, architektonických, umeleckých a vôbec kultúrnych hodnôt mesta viedol k tomu, že historické jadro mesta bolo Okresným úradom v Prešove Vyhláškou č. 2/93 z 20. júla 1993 vyhlásené za pamiatkovú zónu.
tags: #rimskokatolicky #farsky #urad #farnost #mucenickej #smrti