Vzťah medzi cirkvami a štátom je na Slovensku pravidelne diskutovanou témou. Odborníci sa často zamýšľajú nad otázkou, či by malo dôjsť k odpojeniu cirkví od verejnej správy a či by mala byť ich finančná podpora zo strany štátu zachovaná.
Finančné pravidlá pre cirkvi na Slovensku majú svoje zakorenenie v zákone z roku 1949, ktorý odvtedy prešiel niekoľkými novelizáciami. Jedným zo základných aspektov je poskytovanie dotácií na mzdy duchovným a príspevku na operatívne náklady biskupských úradov zo strany štátu. Toto ustanovenie platilo až do konca roku 2019.
Okrem existujúcich finančných pravidiel pre cirkvi na Slovensku, je dôležité spomenúť Základnú zmluvu so Svätou stolicou, ktorá bola podpísaná v roku 2000 a odvtedy prešla viacerými dodatkami, ktoré boli ratifikované vládou. Vatikánske zmluvy v podstate regulujú právomoci rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku. Táto nevypovedateľnosť vychádza z absencie klauzuly v zmluve, ktorá by určovala postup pre jej ukončenie.
História financovania cirkevných inštitúcií v Slovensku ponúka fascinujúci pohľad na vývoj a transformácie, ktoré prešli cez rôzne obdobia. V období feudalizmu a stredoveku bola cirkev jedným z najväčších vlastníkov pôdy, čo poskytovalo príjmy z prenájmu a daní. Neskôr, v období reforiem a náboženských zmien, sa menili aj štruktúry financovania. V 19. a 20. storočí dochádzalo k rôznym zmätkom v dôsledku politických zmien a svetských režimov. V období komunizmu bol často pokus o odluku cirkvi od finančnej podpory štátu. V súčasnosti, so zmenami v legislatíve a vzťahmi medzi štátom a cirkvami, je dôležité sledovať, ako sa vyvíja financovanie cirkevných inštitúcií a aký vplyv to má na ich nezávislosť a misiu.
Sú dane, ktoré Cirkev platí, a sú tie, od ktorých môže byť oslobodená zo zákona. V praxi to znamená, že v takomto prípade Cirkev neplatí daň z nehnuteľností za kostoly, kaplnky a zvyčajne aj za časť farskej budovy, v ktorej je farský úrad. Za ostatné stavby a pozemky však dane platí. Mestá a obce môžu a nemusia oslobodiť ktorúkoľvek cirkev z platenia ostatných daní záväzných zo zákona, no zväčša o to jednak Katolícka cirkev nežiada a jednak mestá a obce túto úľavu neposkytujú. Cirkev rovnako platí dane za príjem z prenájmu nehnuteľností, daň z príjmov právnických osôb a biskupstvá zo zákona platia aj DPH.
Osobitnou kapitolou sú milodary veriacich, za tie sa dane neplatia, keďže sú to peniaze veriacich, ktoré už raz zdanené boli.
Financovanie cirkvi štátom
Až do roku 2020 boli cirkvi a náboženské spoločnosti na Slovensku financované na základe úpravy platnej od roku 1949. Na základe novelizácie zákona sa v roku 2020 zmenila výška príspevku, ako aj jeho použitie. Vypočítaval sa zo sumy z predchádzajúceho roka zvýšenej o valorizáciu, ktorá bola z 20 % naviazaná na medziročný rast inflácie a z 80 % na valorizáciu platových taríf zamestnancov vo verejnej správe. Rezort kultúry postupoval podľa zistení z kontroly pri výpočte a poskytovaní príspevku štátu v súlade so zákonom. Mesačné príspevky boli poskytované v zákonom stanovenej výške a termíne.
Vyše 97 % z príspevkov bolo použitých na platy. Platy duchovných sú hradené nielen z príspevku štátu, alebo aj vlastných zdrojov. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré registrované cirkvi a náboženské spoločnosti podporuje prostredníctvom štátneho príspevku. Obdobný model je napríklad v Belgicku, Grécku či niektorých švajčiarskych kantónoch. V Európe fungujú aj modely založené na financovaní cez cirkevnú daň, daňovú asignáciu či cez majetkové výnosy, ako je to vo Vatikáne či Veľkej Británii.
Štát podporuje cirkvi a náboženské spoločnosti aj poskytovaním účelových dotácií podľa osobitných zákonov. Rezort kultúry napríklad poskytuje dotácie v rámci dotačného programu Obnovme si svoj dom, ktorý je určený na rekonštrukciu pamiatok na Slovensku. O príspevok môžu požiadať vlastníci aj správcovia národnej kultúrnej pamiatky. Pamiatkový úrad SR eviduje približne 10-tisíc nehnuteľných a 16-tisíc hnuteľných národných kultúrnych pamiatok, v majetku cirkví je okolo 26 %. V rokoch 2019 - 2023 boli cirkvám a náboženským spoločnostiam poskytnuté z kapitoly Ministerstva kultúry SR účelové dotácie na obnovu pamiatok vo výške viac ako 26 mil. eur.
Zdroj: Trend.sk
Podmienky registrácie cirkví
Podmienky registrácie cirkví sú na Slovensku upravené v zákone o slobode náboženskej viery. Štrnásť subjektov získalo registráciu na základe zákona o slobode náboženskej viery z roku 1991, a to vďaka ich činnosti už pred prijatím novej právnej normy. Za ostatné tri desaťročia boli zaregistrované len štyri cirkvi a náboženské spoločnosti, posledná v roku 2007. Od roku 2017 platí podmienka, že novú cirkev či spoločenstvo možno registrovať, keď sa k nemu hlási minimálne 50-tisíc plnoletých občanov.
Zmenu výšky príspevku pri zvýšení alebo poklese počtu veriacich o viac ako 10 % zistených pri sčítaní obyvateľov upravuje zákon o finančnej podpore činnosti cirkví. Počet ľudí, ktorí sa prihlásili k nejakej cirkvi či náboženskej spoločnosti poberajúcej príspevok, poklesol pri poslednom sčítaní v roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim sčítaním v roku 2011 o 8,48 %, k žiadnej úprave príspevku preto neprišlo.
Pri porovnaní údajov zo sčítania obyvateľov v roku 2021 a 2001, teda v priebehu 20 rokov, bol zaznamenaný pokles počtu veriacich v 14 cirkvách a náboženských spoločnostiach poberajúcich príspevok štátu o 17,4 %.
Evidencia cirkevných právnických osôb
Kontrolóri sa pozreli aj na evidenciu cirkevných právnických osôb na rezorte kultúry, ktorá je vedená vo viacerých excelových a wordových súboroch. V dnešnej elektronickej dobe je to zastaraný spôsob vedenia informácií o 3 000 subjektoch a úkonoch s nimi súvisiacich. Najvyšší kontrolný úrad SR preto odporúča Ministerstvu kultúry SR vytvoriť pre cirkevný odbor užívateľsky prívetivé softvérové prostredie s cieľom zníženia administratívnej záťaže, optimalizácie, zefektívnenia a zjednotenia procesu evidencie cirkevných právnických osôb.
Ďalšou formou podpory cirkví a náboženských spoločností sú oslobodenia a úľavy na daniach a poplatkoch podľa osobitných predpisov. Napríklad podľa zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam. Podľa zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sú od dane z nehnuteľností oslobodené pozemky a stavby alebo ich časti vo vlastníctve cirkví, ktoré slúžia na vzdelávanie, na vedeckovýskumné účely alebo na vykonávanie náboženských obradov.
Transakčná daň a jej dopad na cirkvi
Novú daň, ktorá je posledné dni témou, musia platiť aj diecézy, farnosti, cirkevné zbory a dištrikty. Katolícka cirkev predpokladá, že na transakčnej dani zaplatí štátu okolo 1,3 milióna eur ročne. Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku (ECAV), ktorá je druhá najväčšia cirkev u nás, podľa mediálnej tajomníčky Jany Nunvářovej dohaduje náklady na daň 25- až 30-tisíc eur pre ústredie cirkvi. Dištrikty odvedú približne päťtisíc eur a cirkevné zbory zhruba 50-tisíc.
Tieto čísla zatiaľ predstavujú len odhady na základe výpočtov, presné čísla budú cirkvi vedieť po roku. No prvé eurá za transakčnú daň si už štát začal sťahovať aj od diecéz a farností. Len za prvé dni už zaplatili stovky eur.
Farnosti, cirkevné zbory, diecézy a dištrikty platia daň za každú bankovú transakciu, ktorú vykonajú. Jednoducho povedané, keď si z bankového účtu pošlú niekam peniaze, štát si zo sumy stiahne 0,4 percenta, maximálne však 40 eur za jednu transakciu. Výnimku tvoria transakcie, ktoré smerujú do sociálnej alebo zdravotnej poisťovne či finančnej správy.
Cirkvi tak platia, keď posielajú duchovným výplaty, preposielajú výťažky zo zbierok alebo keď platia energie a ďalšie služby. Napríklad Nitrianska diecéza, ktorá má štyristo kňazov, im posiela každý mesiac mzdu v priemernej výške tisíc eur. „Pri uplatnení transakčnej dane to znamená 1 600 eur len za toto poukázanie miezd,“ hovorí diecézny hovorca Tibor Ujlacký.
Riaditeľ biskupského úradu Banskobystrickej diecézy Martin Dado vysvetľuje, že každá z ich 155 farností je pri spravovaní majetku svojprávna, preto relevantné údaje budú mať vyčíslené až na konci roka. Odhaduje, že pôjde o desiatky tisíc eur, ktoré farnosti zaplatia na transakčnej dani.
Samotné biskupstvo daň zaplatí z vlastných podnikateľských zdrojov, ktoré však nie sú podľa Dada nekonečné.
Ako poukázal kňaz Dado, diecéze a farnostiam nerobí vrásky na čele len transakčná daň, ale aj ďalšie dane a poplatky, ktoré narástli. „Značne naše finančné možnosti ovplyvní zvýšená DPH, daň z nehnuteľností a ostatné poplatky, ktoré narástli skokovo. Niektoré obce zdvihli dane o viac ako tristo percent. Kumulatív týchto konsolidačných opatrení na nás a na našich partnerov je alarmujúci, u niektorých partnerov už na hranici zmysluplného podnikania,“ uviedol.
Transakčnú daň už pociťujú aj farnosti, ktoré žijú najmä z darov veriacich a zo zbierok. Na náklady farností sa skladajú veriaci, ktorí v nich žijú. Farnosti môžu urobiť mesačne desiatky bankových transakcií, ktoré zahŕňajú poplatky za energie, vodné a stočné, splátky pôžičiek, platby za rôzne opravy a služby, účty za telefón, internet. Farnosti platia poplatky nielen za farskú budovu, ale aj za kostoly, prípadne za ďalšie pastoračné priestory.
„Včera som uhrádzal faktúry za energie, a to nie všetky, na transakčnej dani som zaplatil 6,25 eura,“ poskytuje malý príklad pre Svet kresťanstva farár v Senici Milan Puškár. Hovorí, že keď každý mesiac zaplatí len všetky faktúry, za rok odvedie na transakčnej dani 75 eur.
Existujú však farnosti, ktoré na dani zaplatia navyše stovky eur. Príkladom je Levoča. Farár a dekan Peter Majcher hovorí, že mesačne platia približne dvadsať faktúr za energie, telefóny, vodné a stočné, poistenie a iné pravidelne sa opakujúce platby. Pri bežnom fungovaní farnosti odhaduje, že mesačne zaplatia na tejto dani 30 eur, čo je za rok 360 eur.
Náklady za daň im však zvýši rekonštrukcia Pútnického domu na Mariánskej hore, ktorá taktiež patrí pod levočskú farnosť. Problémom nie je úhrada za zrealizované práce, keďže zákon určuje maximálnu výšku transakčnej dane pri jednotlivých platbách. Problémom je to, že farnosti bol bankovou inštitúciou poskytnutý úver, ktorý spláca v mesačných splátkach. Farnosť využila aj možnosť financovania pri kúpe investičného majetku formou lízingu, čo sú pre ňu mesačne ďalšie odchádzajúce platby navyše,“ dodáva levočský farár.
Preto sa mesačný náklad farnosti na transakčnú daň zvýši o ďalších 57 eur. Levočská farnosť tak za transakčnú daň zaplatí dokopy za rok vyše tisíc eur. A to už nie sú žiadne drobné.
„Hneď ako uhradíme z účtu nejakú platbu, bude nám transakčná daň stiahnutá, teda okrem malých výnimiek,“ vraví zborový dozorca Ján Šimko.
Podobnú sumu na transakčnej dani podľa priebežných výpočtov zaplatí aj evanjelický cirkevný zbor v Žiline.
„Všetky naše príjmy pochádzajú z darov alebo dotácií. Väčšina príjmov nám už v dnešnej dobe prichádza na bankový účet. Hneď ako uhradíme z účtu nejakú platbu, bude nám transakčná daň stiahnutá, teda okrem malých výnimiek, ako napríklad úhrady do sociálnej či zdravotných poisťovní,“ vysvetľuje zborový dozorca Ján Šimko.
Transakčná daň je výdaj navyše aj pre farnosti, ktoré ju nemajú takú vysokú. Farár v Rimavskej Sobote Rastislav Polák za prvých desať aprílových dní zaplatil na dani 14,43 eur.
„Určite je to pre farnosť záťaž. Nie je toho veľa, ale keď sa všetko dá dokopy, tak je to dosť. U nás je ešte zlé to, že máme farskú predajňu, a tak každá faktúra za nákup tovaru je zrazená,“ dodáva dekan Polák.
Dozorca ECAV v Žiline Ján Šimko si myslí, že cirkevné zbory, ktoré sú závislé od darov a príspevkov a nevykonávajú podnikateľskú činnosť, teda ani nevytvárajú si zisk, by mali byť od tejto dane oslobodené.
„Naše výdavky sú v prevažnej miere smerované na prevádzkovanie našich budov - platby za vykurovanie, elektrickú energiu, vodné a stočné, opravy, údržba a obstaranie majetku a taktiež na rôzne misijné aktivity, ktoré majú charakter všeobecne prospešných aktivít, vzdelávania alebo organizovania a sprostredkovania dobrovoľníckej činnosti,“ dôvodil.
Daň aj za odoslanie zbierky
Absurdné je podľa oslovených respondentov aj to, že transakčnú daň platia farnosti, keď prepošlú napríklad zbierku na charitu alebo na misie na účet diecézy. A transakčnú daň zaplatí aj diecéza, keď peniaze potom prepošle napríklad charite.
V praxi je to väčšinou tak, že ak je v kostoloch nedeľná zbierka, tak farnosti vyzbierané peniaze z tzv. zvončeka vložia na účet a odošlú na biskupský úrad. Aj z tejto transakcie však zaplatia daň.
„A keďže zbierky, najmä charitatívne, sú dosť vysoké, aj táto daň bude veľká. Aj v tomto vidím nemorálnosť tejto dane, keďže ide o charitatívnu aktivitu. Sú to zbierky na charitu, misie, Svätomartinská zbierka, zbierka pre prenasledovaných kresťanov a utečencov, pomoc Ukrajine a podobne. Podľa mňa je to krádež voči chudobným a potrebným,“ myslí si senický farár Milan Puškár.
Kňazi však upozorňujú, že daň sa neplatí, ak veriaci pošlú na účet farnosti peňažný milodar. Daň platí až farnosť alebo cirkevný zbor, ak za tieto peniaze čokoľvek zaplatí alebo sa ich rozhodne vybrať kartou z bankomatu, aby sa niečo uhradilo.
Dekan Peter Majcher poukazuje na to, že príjmy farností sú väčšinou milodary od veriacich a z kostolných zbierok, ktoré sú podľa zákona oslobodené od dane z príjmov, ale nelogické podľa neho je, že nie sú oslobodené od transakčnej dane.
„Ako problém sa javí aj skutočnosť, že v konečnom dôsledku sa transakčná daň sťahuje z milodarov, ktoré sú už raz zdanené príslušnou daňou, keď ich veriaci - darca získa väčšinou zo zamestnania či z podnikateľskej činnosti. Následne ich daruje cirkevnej inštitúcii, tá s nimi naloží na účel, na ktorý je zo zákona zriadená, a v tom okamihu nastane ďalšie zdanenie tzv. transakčnou daňou,“ vraví.
Podľa levočského dekana vo farnosti splácajú aj úver a lízing vlastne veriaci svojimi milodarmi. „Výška úveru a lízingu sa v prípade, že transakčnú daň budeme platiť aj naďalej, navýši o niekoľko tisíc eur, čo v konečnom dôsledku uhradí farnosť z milodarov veriacich z už raz zdanených príjmov,“ uzatvára Majcher.
Mediálna tajomníčka ECAV Jana Nuvářová pripomína, že v dôvodovej správe k návrhu zákona, ktorý zaviedol transakčnú daň, bolo uvedené, aby sa týkala podnikateľských subjektov, a nie subjektov, ktoré neboli založené za účelom podnikania. „Dnes, bohužiaľ, platí, že všetky farnosti, zbory, biskupstvá, senioráty a pod. sú daňovníkmi na účely dane z finančných transakcií a budú touto daňou zaťažené,“ povedala Nuvářová.
Katolícka cirkev podľa hovorkyne KBS Kataríny Jančišinovej vníma platenie tejto dane ako veľkú záťaž. „V mnohých prípadoch ide o peniaze, ktoré sú určené pre verejno-prospešné či charitatívne účely (napríklad zbierky), a odvádzaním transakčnej dane sa znižuje možnosť prispievať tam, kde je to najviac potrebné. Biskupské úrady musia odvádzať daň z každého pohybu na účte, dokonca aj pri peniazoch, ktoré sú určené cirkevným školám, čo považujeme za diskriminačné,“ odpísala.
KBS verí, že po starostlivom uvážení budú nakoniec cirkevné subjekty od transakčnej dane oslobodené.
Nie všetky cirkevné inštitúcie však transakčnú daň platia. Výnimku majú účelové zariadenia cirkvi, kam patria aj rehole. Daň neplatí ani charita či evanjelická diakonia, Konferencia biskupov Slovenska a výnimku majú aj cirkevné školy, rovnako aj štátne.
Parlament na návrh vlády minulý rok zmenil spôsob finančného prispievania cirkvám, ktoré dostali od štátu tento rok o 4,6 milióna eur viac, ako by dostali podľa starého zákona. Štát takto cirkvám kompenzoval rastúce náklady na mzdy a pravidlá valorizácie príspevku naviazal na rast minimálnej mzdy.
No teraz si časť týchto peňazí vezme štát od cirkví späť cez transakčnú daň. Len katolíci a evanjelici podľa prvotných prepočtov zaplatia na transakčnej dani vyše 1,4 milióna eur. Ďalšiu časť peňazí do rozpočtu vrátia cirkvi cez vyššiu DPH a ďalšie zvýšené poplatky.
Ministerka kultúry Martina Šimkovičová na stretnutí s predstaviteľmi cirkví vo februári prisľúbila cirkvám kompenzáciu za transakčnú daň. Štát prispieva iba na niektoré výdavky cirkví.
Každý dospelý občan Slovenska finančne podporuje Katolícku cirkev sumou 6 Eur ročne. Štát každoročne posiela náboženským spoločenstvám peniaze na základe zákona. Z 18-tich registrovaných cirkví na Slovensku, štyri z nich odmietli prijať podporu od štátu, napriek tomu, že na peniaze majú zákonný nárok. V roku 2012 poslal štát na účet Katolíckej cirkvi viac než 21 miliónov Eur. Z týchto peňazí sú hradené platy duchovných a prevádzové náklady cirkevnej administratívy (napr. biskupské úrady). Rekonštrukciu budov a kostolov si hradia cirkvi z vlastných peňazí a darov.
Zmeny v zákonoch od 1.1.2026
Alternatívne modely financovania cirkví
Sekularizácia štátu v západných krajinách a znižovanie počtu veriacich vedie ľudí k presvedčeniu, že žiadna cirkev by nemala byť financovaná priamo štátom. Koľko by museli platiť členovia cirkví aby tak dokázali nahradiť chýbajúce štátne peniaze? V súčasnosti sa ku Katolíckej cirkvi hlási 62% obyvateľov SR, čo predstavuje viac než 2,6 milióna dospelých ľudí. V západných krajinách sa po odluke cirkvi od štátu zaviedli tzv. „cirkevné dane“, ktoré platia iba registrovaní členovia cirkví.
Prieskumy hovoria, že počet praktizujúcich veriacich je oveľa nižší než počet tých, ktorí sa k jednotlivým náboženstvám hlásia. Sociológ Ján Bunčák z Univerzity Komenského v Bratislave tvrdí, že najskalnejších stúpencov cirkví a náboženských spoločností je medzi ekonomicky aktívnymi obyvateľmi približne desať percent.
Výška minimálnej cirkevnej dane na osobu, ktorá by Katolíckej cirkvi nahradila zrušenie štátnej dotácie. Denník Pluska.sk priniesol v januári 2013 odhad príjmov Katolíckej cirkvi z milodarov. Podľa prieskumu sa na milodaroch za svadby, krsty, pohreby a zo zbierok „do zvončeka“ môže vyzbierať celkovo 68 miliónov Eur ročne. Finančné nároky Katolíckej cirkvi sú výrazne vyššie ako poskytovaná štátna dotácia. Ak by cirkev chcela aby zbieranie milodarov počas bohoslužieb nebolo nutné, cirkevná daň by musela nahradiť tieto príjmy. Výška cirkevných daní by následne musela byť 4-násobne vyššia než ako uvádzame v tabuľke vyššie.
V Rakúsku a Nemecku sa príspevky cirkvám platia na základe percenta z príjmu. V Rakúsku je priemerný ročný príspevok katolíka 112 Eur ročne. Študenti a dôchodcovia majú možnosť platiť nižšie príspevky.
Platy duchovných
Platy duchovných sú stanovené nariadením vlády SR. Ich výška sa odvíja od počtu odpracovaných rokov a hodnosti. Katolícky kaplán začína s platom približne 340 Eur mesačne. Platy farárov sú približne 400 Eur mesačne.
Náboženské spoločenstvá na svoju činnosť nezískavajú peniaze iba od štátu a milodarov ale aj z rôznych iných aktivít.
Čím by sa dal nahradiť zastaralý a nespravodlivý model priameho štátneho financovania cirkví, ktorý v súčasnosti stále ešte funguje na Slovensku? V zahraničí existujú rôzne systémy financovania, ktoré by sa dali zaviesť aj tu. Asignačný model podľa nás nie je ideálnym riešením, aj keď predstavuje určité zlepšenie oproti súčasnému stavu. Takýto systém bol zavedený napríklad v Španielsku a Taliansku a nedávno aj v tak katolíckej krajine ako je Poľsko. Daňovník tam môže pripísať určité percento z daní z príjmu niektorej cirkvi a ak sa rozhodne neprispieť žiadnej cirkvi, štát danú sumu použije na sociálne alebo humanitárne účely, prípadne na podporu kultúry.
Celková čiastka, ktorú musí daňovník zaplatiť, je však v oboch prípadoch rovnaká a práve v tom vidíme zásadný problém - členovia cirkví využívajú určité služby, ale napriek tomu celkovo nezaplatia o nič viac ako tí, ktorí tieto služby nevyužívajú. Je to teda nespravodlivé voči nečlenom cirkví.
Lepším a spravodlivejším riešením je cirkevná daň, ktorú platia iba členovia cirkví bez toho, aby nečlenovia namiesto nej platili niečo iné. Cirkevná daň je určitá daňová prirážka, ktorá je vypočítaná na základe odvedených daní zamestnancov. Túto daňovú prirážku sťahujú úrady príslušných spolkových krajín. Cirkevná daň môže byť uplatňovaná v prípade dane z príjmu, majetkovej a pozemkovej dane.
Každý má možnosť kedykoľvek oficiálne vystúpiť z cirkvi (inak ako na Slovensku sa vystúpenie sa nerieši priamo v cirkvi, ale na príslušnom štátnom úrade) a tým ukončiť povinnosť platiť cirkevnú daň. Nemecký cirkevný daňový systém je považovaný za veľmi efektívny. Objavujú sa však aj námietky, že vyberanie členských príspevkov by malo byť úlohou cirkví a štát by do toho vôbec nemal zasahovať.
V Rakúsku existuje systém obligatórneho cirkevného príspevku. Cirkvi vyberajú od svojich členov súkromnoprávne príspevky, ktoré pokrývajú prevažnú časť finančných potrieb. Výška príspevku sa určuje na základe dokladov o príjme resp. o dôchodku. Inak ako v Nemecku, tieto poplatky nevyberajú štátne úrady, ale samotné cirkvi bez pomoci štátu - ten vymáha iba v prípade žaloby nedošlé príspevky. Štát vedie registráciu na základe konfesie.
Systém cirkevného príspevku má veľa výhod. Tou hlavnou je, že cirkvi majú veľkú slobodu a nezávislosť od štátu.
Ideálnym riešením je samofinancovanie cirkví z dobrovoľných darov a členských príspevkov bez toho, aby sa na tom akýmkoľvek spôsobom podieľal štát. Podľa nášho názoru cirkvi a náboženské spoločnosti by mali mať postavenie rovnocenné s akýmkoľvek iným občianskym združením. Takáto skutočne dôsledná odluka cirkví od štátu existuje napríklad vo Francúzsku.
V Českej republike v súčasnosti ešte stále prebieha majetkové vyrovnanie s cirkvami (ktoré na Slovensku už prebehlo), avšak po jeho skončení štát úplne prestane cirkvám vyplácať príspevky aj tam.
Občianske združenie ETHOS je jednoznačne za samofinancovanie cirkví. Je nám však jasné, že presadenie tohto modelu na Slovensku bude vzhľadom na obrovský politický vplyv cirkví veľmi ťažké a oveľa pravdepodobnejšia než okamžitá a úplná finančná odluka bude postupná zmena.
Zdroj: Domov.sme.sk