Európske hospodárstvo sa ešte nestihlo spamätať z 1. svetovej vojny a už sa rozpútala ešte ničivejšia druhá svetová vojna (1939-1945), čo znamenalo ďalšie násilie, hrôzy, prenasledovanie ľudí a ničenie životov.
Po skončení druhej svetovej vojny, východnú Európu ovládli komunistické režimy so všetkými dôsledkami marxistickej filozofie a studenej vojny.
Prvá svetová vojna (1914-1918) ničila ľudské životy, duchovné i materiálne hodnoty, čo malo ďalekosiahle dôsledky aj v povojnových rokoch. Najmä 20-te roky boli v Európe poznamenané nedostatkom, veľkou hospodárskou krízou, sociálnymi nepokojmi a vznikom nových národných štátov.
Keď roku 1936 v Španielsku vo voľbách opäť vyhral ľavicový ľudový front, „Komunistická internacionála“ rozpútala revolúciu. V Madride zavraždili vodcu monarchistov Calva Salvetu a pravicoví príslušníci armády na čele s generálom Francom začali protivládne povstanie. Rozpútala sa hrozná občianska vojna (1936-1939). Jej obeťou sa stalo množstvo kňazov, rehoľníkov a angažovaných laikov.
Katedrála svätého Petra v kontexte vojnových udalostí
Katedrála svätého Petra, ako jeden z najvýznamnejších symbolov kresťanstva a Vatikánu, prežila počas druhej svetovej vojny obdobie neistoty a ohrozenia. Hoci sa Vatikán snažil zachovať neutralitu, blízkosť vojnových konfliktov a politická situácia v Európe predstavovali pre katedrálu a jej okolie značné riziko.
V Katedrále sv. Petra a sv. Pavla v západofrancúzskom Nantes, ktorej výstavba v gotickom štýle sa začala v 15. storočí, požiar zničil organ z roku 1621, ktorý prežil aj Veľkú francúzsku revolúciu či bombardovanie počas druhej svetovej vojny.
Chrám v Nantes zasiahol rozsiahly požiar naposledy v roku 1972, keď zničil jeho strechu. Opravy trvali viac než 13 rokov. Vlani v apríli požiar zdevastoval katedrálu Notre-Dame v Paríži.
Vatikán a jeho skrytá tajemství...Dokument CZ
Ochrana a zachovanie kultúrneho dedičstva
Vatikán sa usiloval chrániť svoje kultúrne dedičstvo, vrátane Katedrály svätého Petra, pred poškodením alebo zničením. Boli prijaté opatrenia na zabezpečenie umeleckých diel a historických artefaktov. Aj napriek tomu, hrozba leteckých útokov a bojov v blízkom okolí pretrvávala počas celého obdobia vojny.
Zefirín Jiménez-Malla - svedectvo viery v čase vojny
Počas krvavej občianskej vojny (1936-1939) zahynulo v Španielsku pol milióna občanov. Najviac z nich tvorili kresťansky a národne orientovaní občania. Nastalo cielené prenasledovanie Cirkvi a opozície revolucionárov.
Dňa 25. júla 1936 Zefirín Jiménez-Malla uvidel, ako milicionári na ceste bijú mladého kňaza, a začal ho brániť. Vojaci ho podrobili osobnej prehliadke a keď u neho našli ruženec, zbili ho a odviedli do väznice zriadenej v kláštore klarisiek v Barbastre.
Po pätnástich dňoch väzenia, v noci z 8. na 9. augusta 1936, Zefirína spolu s ďalšími väzňami, medzi ktorými bol aj biskup Florentino Asensio Barroso,odviezli na nákladnom aute na miestny cintorín. Tam ich všetkých bezcitne zastrelili a hodili do spoločného hrobu.
Posledným výkrikom Zefirína boli slová, ktoré predtým opakoval celou cestou: „Nech žije Kristus Kráľ!“ Bol najstarším z umučených laikov.
Pápež Ján Pavol II. beatifikoval Zefirína Jiméneza-Mallu 4. mája 1997 v Ríme na námestí sv. Petra spolu s inými španielskymi mučeníkmi a jeho sviatok ustanovil na 4.
Súčasnosť
Katedrála svätého Petra zostáva aj v súčasnosti dôležitým miestom pre veriacich a turistov z celého sveta. Jej história a umelecká hodnota priťahujú milióny návštevníkov ročne. Neustále prebiehajú rekonštrukčné práce a údržba, aby sa zabezpečilo zachovanie tohto významného kultúrneho dedičstva pre budúce generácie.