Erich von Däniken skúma znamenia a posolstvá ukryté v tradíciách starých tisíce rokov, poukazujúce na predčasný kontakt ľudí s mimozemskou inteligenciou. Stredobodom jeho kritických interpretácií sú texty z Biblie, skúma však aj staré židovské báje a legendy a indické, babylonské a perzské písomnosti.
V prvom rade ho zaujímajú zhody v ústnych tradíciách kultúr, ktoré nie sú nijakým spôsobom spojené, ako aj vnútorné rozpory textov. Zistil, že ľudia v mnohých náboženstvách spájajú základnú myšlienku spasenia s očakávaním návratu rozumnejších bytostí, ktoré kedysi navštívili Zem.
Podľa kultových autorov na čele s pánom menovaným v motte, je pôvod pozemských božstiev obecne známy. Sú mimozemšťania. Prišli sem na kozmických plavidlách popísaných väčšinou v svätých knihách.
Jednou z nich, kde sa texty takýmito kozmickými dopravnými prostriedkami priam hemžia je Svätá Biblia. A to Starý i Nový zákon. V oboch Božích testamentoch sa totiž kozmické i iné plavidlá vyskytujú.
Raz som istej známej, ortodoxnej rímskej katolíčke, pri náboženskej debate povedal: „Nemôžem si pomôcť, ale mne sláva Pánova pripadá ako kozmický koráb.“ Reakciou bol ironický úsmev. Zaujímavé bolo sledovať ako jej úškrn začal postupne mrznúť až stvrdol ako voda severného ľadového oceánu v zimnom období, následne sa roztavil a postupne bol vymenený výrazom úžasu striedaným s pochybnosťou.
Reakcia známej potvrdila moje presvedčenie, že z takmer miliardy v súčasnej dobe štatisticky vykazovaných kresťanov určite len málokto čítal bibliu. A z tých čo ju prečítali, len neveľa pochopilo pravý zmysel textov.
Podnietením širokého okruhu ľudí zamerať sa na Bibliu z vyššie naznačeného zorného uhla, uviesť na pravú mieru cirkvou prekrútené odkazy bohov a venovaním zvýšeného úsilia štúdiu textov, na ktoré v Písme nachádzame odkazy.
Zaujímavá je aj otázka, prečo doteraz ešte nik nevyslovil podobnú hypotézu. Prečo sa ani v samotnom Písme svätom nebesá neopisujú ako kozmický objekt. Zopakujem, že vysvetlenie sa nachádza v jednom z Božích prikázaní. A to je v druhej knihe Mojžišovej v dvadsiatej kapitole v štvrtom verši.
Lebo podľa Dan. 4/32 pokladá všetkých obyvateľov Zeme za nič. A prečo ich pokladá za nič? To nám oznamuje v Jer. 4/22. Pánovo hodnotenie ľudí, také surové a urážlivé, som tu už uviedol.
Ak Pán od svojho ľudu niečo chcel, aby mu urobili, ukázal, čo majú urobiť a ako to majú urobiť. Aký by malo zmysel sa zakázanými vecami zaoberať som už spomenul. No napriek tomu to ešte zopakujem. Vieme predsa, že zákazy sa porušujú. Aj Pánove príkazy sa porušovali a do Knihy kníh sa dostali aj poznatky bohov.
Príkladom môže byť citát z Jóba 26/7, z ktorého je zjavné, že bohovia vedeli aké je usporiadanie vesmírnych objektov. Alebo citát z Múd. 14/6: „Tak aj v praveku, keď obri pyšní hynuli...“ Akých to obrov myslí pisateľ? A v akom praveku. Veď v biblickom praveku sa autor sám nachádzal, keď toto písal. Alebo vedel, že v skutočnom pozemskom praveku jestvovali obri-dinosauri? To je dôkazom, že do biblie prenikli aj poznatky bohov. Upozorňujem, že poznámka pod čiarou v SSV 3 na str. 83 týchto obrov nevysvetľuje.
Teraz si predstavme, že by sa podarilo zistiť akou to energiou bohovia disponovali a vyrobiť ju. Neskrátili by sa len vesmírne vzdialenosti. Spôsobiť obrat v súčasnom kozmickom cestovaní.
Teda: Nebesá boli polyfunkčným vesmírnym zariadením, ktoré bohovia používali na rozličné účely. Podľa Biblie mohli byť nebesia kozmickým mestom schopným samostatnej existencie bez nároku na slnečnú energiu. Zjav. 21/10, 23 A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a ukázal mi to vysoké mesto Jeruzalem, zostupujúci od boha z neba. Pozrime sa na aké účely sa nebesá používali.
Takže teória o zrkadlách ktoré zabezpečili Pánov sľub, že slnko bude svietiť na bojisku ešte dlho potom, ako už malo byť zapadnuté, vysvetľujú zrkadlá na nebesách. Ak vezmeme do úvahy, že pod bielym kovom sa v Písme myslí väčšinou meď mohli byť zrkadlá z vysoko leštených medených plechov. Domnienku potvrdzuje aj takzvaný Pánov poklad. Požadoval do neho totiž najmä zlato, striebro, železo a meď. Ako vieme k pozemským pokladom patrí hlavne zlato, diamanty, perly a jantár. No o posledné tri boh Izraelitov väčšinou záujem nemal. Aspoň, čo sa týka náplne jeho pokladu.
Teda nebesá a ich rozprestreté zrkadlá spôsobili, že sa slnko „zastavilo“. (Treba poznamenať, že, slub zastavenia slnka je jedna z ďalších Pánových lží, pretože slnko sa nedá v súvislosti so striedaním dňa a noci zastaviť. No zrkadlá nebies vhodne nasmerované mohli mať aj opačnú funkciu. Mohli urobiť zatmenie trebárs na pravé poludnie. Dôkazom je Amos 8/9 „...slnku dám zapadnúť na poludnie a zatemním zem v jasný deň.“ Alebo podľa Jóba 9/57 vie boh prikázať slnku, aby nevychádzalo.
Fascinujúca je úvaha o nebesiach v súvislosti s otvormi na oblohe, cez ktoré padá dážď. (Viď Starý zákon, I. časť/2 vydaný SSV v Trnave v r. 1991 Poznámky pod čiarou str. Pomiňme na moment otvory na oblohe, cez ktoré prší a dajme za pravdu pánu Dänikenovi. Predpokladajme, že poznámka pod čiarou je prekrúteným variantom otvorov na nebesiach. Úžasné ako potom začne všetko do seba zapadať. V kapitole o otvoroch na oblohe sa hovorí o potravinovej pomoci, ktorá príde z neba, teda z nebies ako vzdušného objektu. Ale aj božiemu ľudu padala potrava z nebies. Viď Jdt. Ako to ale bolo z dažďom z nebies? S dažďom na umelé zavlažovanie polí?
Keď som už vyslovil hypotézu existencie nebies, časté prísľuby dažďa, či hrozby neposkytnutia dažďa, spolu s otvormi na nebesiach, cez ktoré padá dážď, museli bezpodmienečne evokovať zavlažovaciu funkciu nášho kozmického objektu. Hoci sú tie prísľuby a hrozby veľmi časté spomeniem iba nasledovné. Hovorí sám boh Izraelitov: Am. Alebo: Ez. 34/26-27 „...v príhodnom čase spustím dážď, bude to lejak požehnaný.“ A 2.Krn.
Pristúpme teraz k pokusu objasniť zaujímavú ale kontroverznú teóriu o veku egyptskej sfingy. Súvisí pravdepodobne s umelým dažďom. Geológovia totiž objavili, že sfinga je poškodená prudkým lejakom a v dolnej časti sa našli naplaveniny akoby spôsobené tečúcou vodou. Vek egyptského človekoleva veda stanovila na štyritisíc päťsto rokov. V tom čase však v Egypte už len málo pršalo. A prší tam zriedka až dodnes.
Pokiaľ by bola teória vodnej erózie správna, musela by byť sfinga oveľa, oveľa staršia. Niektorí autori idú až do stoviek tisíc rokov. To je zdá sa nemožné. Iní bádatelia zasa objavili, že erózne poškodenia sú skôr jednorázové a nie sú výsledkom dlhodobých lejakov. A tu môže byť riešenie! Taká jednorázová mocná vodná spŕška je opísaná v Biblii. Je známa ako siedma egyptská rana. „A Mojžiš vystrel svoju palicu oproti nebu. (rozumej nebesá). Tu Hospodin zoslal hrmenie a ľadovec. Blesky dopadali na zem a Hospodin dával ľadovcu padať na egyptskú krajinu. Počas ľadovca blýskalo sa hrozne a ľadovec bol taký nesmierny, aký ešte nebol v celej egyptskej krajine, odkedy ona bola ľuďmi obývaná. Faraón to zhrozený vzdal a prosil o zľutovanie.
Táto ľadovo-mokrá udalosť sa v Egypte udiala pred 3300 rokmi. To už sfinga mala asi 1200 rokov. Ale podľa Biblie bol Egypt v tých časoch aj pravidelne zavlažovaný, čo zasa vysvetľuje ílovité nánosy v dolnej časti sfingy. V 1M. Spor okolo veku sochy s telom leva a tvárou človeka by bol vyriešený.
Ale skúsme sa ešte zamyslieť nad podrobnosťami. Odkiaľ brali vodu? Na zavlažovacie účely asi kondenzáciou oblakov. Možno aj z rozsiahlej sladkovodnej plochy. Na účely bojové možno z mora. Pohyb nebies asi nebol problémom. Iba pri zrýchlení 2g mohli v kozme preletieť tisíc kilometrov za štvrť hodinu. To vôbec nepreháňam, taká rýchlosť sa dosahuje i dnes.
Koľko asi vody sa zmestilo do nebeských nádrží? Zatiaľ nemáme spoľahlivý údaj, aby sa ich objem mohol vyrátať. Môžem len približne a nezáväzne streliť „od boku“. Urobím tak len pre zaujímavosť. Vyjdime z toho, že bojovníkov, proti ktorým Pán s Izraelitmi bojovali bolo v tomto prípade pol milióna. Vieme, že z nebies na nepriateľov padali ľadové kryhy. Vieme, že jedna vážila podľa Jn. Taký cent sa rovná 60 hrivnám alebo manám. Jedna mána je asi pol kilogramu. To značí, že biblický cent váži zhruba 30 kilogramov. Ďakujem pekne, keď padne na človeka taký ľadový balvan z primeranej výšky. Keďže tieto studené strely boli neriadené rátajme ich 5 na jedného nepriateľa. Z celkového počtu ich nebesá pozabíjali nadpolovičnú väčšinu, dočítame sa v Písme, (Joz. 10/11). Dajme tomu, že 300000 z predpokladaného pol milióna. Keď to vynásobíme počtom balvanov na nepriateľa a váhou 30 kilogramov vyjde zhruba, že nádrže nebies mali objem asi 50 000 m?. Alebo sa do nich zmestilo také isté množstvo ton ľadu. Ináč o veľkosti samotných nebies si možno urobiť predstavu i z niektorých ezoterických či iných spisov.
Pouvažujme teraz ako asi posádka nebies načerpanú vodu zmrazovala. Mohlo ísť o celkom jednoduchú a lacnú technológiu. Nebesá s plnými nádržami vody jednoducho opustili atmosféru a kozmický mráz urobil svoje.
Avšak umelé zavlažovanie sa používalo pravdepodobne len pri akútnych potrebách úrody. Inak Pán asi vedel napomôcť aj prirodzenému dažďu. S vodou je spojená tiež ďalšia bojová funkcia nebies. Používali sa proti nepriateľom vodné delá, ktoré ich doslova trhali na kusy. Tak ako sa trhá ťažená hornina v povrchových baniach.
No nielen ľadové kamene mohli padať z nebies. Že mohol metať blesky nie je ani zaujímavé. Zaujímavejšia je však úvaha ako mohol mať „na sklade“ víchrice a búrky. V Jeremiášovi 10 vypúšťa vietor zo svojich skladíšť. Aj v Jóbovi 1 máme víchricu...Tu sa možno domnievať, že nebesá vystúpili nad atmosféru, otvorili sa uzávery prázdnych nádrží na vodu čím v nich po zatvorení vznikol vákuum. Po návrate k zemi a nasmerovaní otvorov na nebesiach žiadúcim smerom sa uzávery otvorili. Vzniknutý podtlak ako v aerodynamickom tuneli v krátkom čase nasal niekoľko tisíc kubíkov vzduch. Také čosi muselo spôsobiť prenáramnú víchricu.
Takto bol asi vzatý do neba Eliáš, ktorý pri tom pravdepodobne prišiel o život. No máme z nebies ohníčky a ohne, plamienky a plamene. Je ich značné množstvo a sú známe aj v súčasnosti, takže im venujeme len všeobecnú pozornosť. O síre sa netreba zmieňovať. Žeravá soľ sa spomína v Piatej knihe Mojžišovej, kapitole 29. Žeravá soľ je pravdepodobne sanitra, zvaná tiež rýchlosoľ, ktorá zmiešaná s akoukoľvek horľavinou tvorí žeravé spečené hrudky. Palica, čo spálila na skale obetný dar bol zjavne lasser a ohnivý stĺp slávy žiariaci v noci bola plazma...(Sud.
Na spravodajskú funkciu nebies nás upriamuje Žalm tridsiaty druhý kde sa Pán díva na všetkých synov ľudských. Nečudo, že bol vševidiaci. Ale to už aj dnes jestvuje. Vojaci tvrdia, že vesmír je platforma, z ktorej je všetko vidieť. Nepriateľ môže ustupovať, ba i utekať, no nemôže sa skryť. Tak ako Pánov ľud.
Nebesá boli tiež ozvučené, čo sa využívalo ako vojenská lesť: „Ale Pán - Hospodin zahrmel v ten deň mocným hrmotom proti Filištíncom, podesil ich, takže podľahli Izraelitom. (1.Sam. 7/10.) Alebo 4. Kr. 7/6 vraví o tom ešte jasnejšie: „Pán - Hospodin totiž spôsobil, že tábor Amorejčanov počul hrkot vozov, dupot koní a hučanie veľkého vojska.
Zhrňme si teraz, kým sa budeme zaoberať kozmickým cestovaním a zrážkou s asteroidom vlastnosti nebies. Ako asi vyzerali? Čo obsahovali...?
Nebesia boli pravdepodobne značne veľkým kozmickým mestom. (Spomínam si, že som kedysi dávno čítal, že astronauti, či kozmonauti, už sa presne nepamätám, pri jednej zo svojich ciest uvideli v kozme zlaté mesto. Mohli to byť nebesá?) Bývalo v nich nebeské vojsko, anjeli, rôzne bytosti, mnohé sa nepodobajúce ľuďom... Boli vybavené účinnými zbraňovými systémami, spravodajským zariadením, zrkadlami... Na palube mali niekoľko menších kozmických plavidiel. Z biblických textov vieme, že sa na nich nachádzalo množstvo zlata i drahých kameňov. Museli byť poriadne ťažké. Takže čo to bolo za energiu, ktorá dokázala takú váhu dostať do kozmu a zabezpečiť podmienky pre existenciu takého množstva bytostí, aké sa na nebesách podľa Biblie nachádzali? Energiu, čo vedela zabezpečiť všestranný pohyb tohto objektu.
Napokon sa venujme zrážke s asteroidom. V roku 1998 astronómovia objavili skalu v priemere dvoch kilometrov rútiacu sa vesmírom rýchlosťou dvadsaťpäť tisíc kilometrov za hodinu. Mohla by preťať dráhu zeme. K zrážke malo dôjsť v roku 2028. Našťastie korekčné výpočty dokázali, že tento asteroid, ktorý pomenovali XF 11, sa Zemi vyhne. No astronómovia tvrdia, že raz k zrážke určite dôjde. Je len otázkou kedy?
Takže my tú energiu, ktorou disponovali bohovia nutne potrebujeme. Lebo takou energiou sa podľa Jóba 9/6 dá aj Zemou pohnúť z vlastného jej miesta. Čo by pre ňu znamenala skala o priemere dvoch kilometrov?
Napokon si položme otázku. Ak tu bohovia boli, prečo odišli? Vari si nahonobili dostatok zlata a ďalších kovov pre nich tak prepotrebných? Alebo z celkom prozaického dôvodu vysvetleného v Kazateľovi 9/3: To je to: zlo väzí na všetkom, čo sa deje pod slnkom.“ Nuž a na záver tejto úvahy môžeme teda konštatovať: Ak má Biblia predsa pravdu, má pravdu aj pán Däniken ?
V popise biblických lietajúcich strojov je úvaha o nevyčerpateľných zdrojoch energií, ktorými bohovia pravdepodobne disponovali namieste.
Staroveká vojna v nebi a príchod mimozemských bohov l Erich von Daniken
Vráťme sa ale k tomu, čo všetko sa dá vyčítať z biblických opisov nebies.
