Pri štúdiu histórie kňazov je dôležité si uvedomiť, že dávna éra nepozerala na človeka tak, ako sa pozeráme dnes. Vrchnosť sa pramálo zaujímala o funkcie človeka bez dokladov.
V najstaršom období nepoznáme pôvod kňazstva. Neskôr vznikli ďalšie semináre po 2., 3. roku štúdia pre nedostatok kňazov. Po r. 1948, je pre kňazov dostatočné množstvo informácií.
Katalóg kňazov bol robený vo voľných chvíľach a práca trvala asi 8 rokov. Mnohé údaje o kňazoch sa nachádzajú v rozličných publikáciách rozličných autorov.
Základom katalógu osôb pred vznikom BBB je dielo Ľ. Makkay a zakončil ich Belánsky r. 1829. Kňazi mali mnoho práce s gazdovstvom a veriacich postupne zanikli.
Juraj Fekete Čierny sa narodil v Poníkoch. Zomrel 15.III.1850 v Novom Osuskom. Bol ordinovaný v roku 1826. Pôsobil ako kaplán v Handlovej, Kremnici a Kláštore pod Znievom. Neskôr sa stal farárom v Mošovciach, v Tŕní, kde bol iba mesiac, lebo komisár Ebeczký dosadil tam ev. farára.
Bol presvedčený Slovák a buditeľ. Pohoršoval sa nad šovinistickými nariadeniami Maďarov, napr. nariadením snemu, že od 13.V.1843 sa majú písať matriky po maďarsky. Bol presvedčený Slovák a buditeľ.
Píše o ňom: Novokňaz zo Spiša, ord. o. 1837, kaplán v Oslanoch, Prievidzi, H. Šp. Doline, H. Ždani, Handlovej, Žarnovici, 1841 SF v H. 1848 farár v H. Vsi.
Od mesta dostával 1 zl. R. s mestskou radou prijali ako fond pre farský kostol. sa spomína ako farár v Dlhej /1647/. Suchej, odtiaľ v Gajaroch, kde bol za neho postavený kostol.
Erb obce Mošovce, kde Juraj Fekete Čierny pôsobil ako farár.
Knižnica bola dobre zaopatrená, mal 22 kníh. Rodine lekára, zeman. O. 1749. ungaro-germano-slavus, quatuor annos in seminario s. Nicolai in Bur 15 mens., Rosembergae 5 mens., habet libros 17. Sv. Mare, 1754 v Lutile do 1757. N. 12.XII.1840. Kaplán v Oslanoch.
Absolvovaní dvoch ročníkov teol. o. 1633. v Selciach, 1644-1650 v Báhoni, 1657-1666 v Lovči. N. 22.VI.1811. Búrskom Sv. Kaplán vo Valaskej, prebendát, K vo Zv. Podkoniciach, Dubovej, V. Poli a Tajove. z. 29.XII.1846, 35-ročný. Latinu ovládal klasicky.
Vzdelaný. Bojniciach, potom v Sl. Ľupči. 1781 farár v Koši, 1801 D. nechali ležať. Neskoršie sa prebral a uzdravil. Ždaňu až do 1695. Potom dostal Hliník a 1703 Viesku, kde bol do 1710. 1711 aj vo Sv. farnosti. Z. 14.VII.1741.
Dobrý dušpastier, ochotný voči farníkom. ľuďom v mnohých ťažkostiach, pokiaľ mu to bolo dostupné. Za štyri roky bol supl. svoj farársky úrad. Vrchnosti bol oddaný. Okolo r. Jezuita.
Bol profesorom humanistických vied v Užhorode. kňazom jágerskej diecézy, odkiaľ ho prijali r. BB. Z. 24.IV.1803. Matunák v CDK ho píše „Baník“. Pokl. kniha mesta má položku, že r. dovezení p. pátra Banka z J. Zo Smolinského.
Juraj chodil mesiace po lekároch: Nikto nevedel, čo mu je! Nakoniec to bola panická porucha
Farár v Šarfii, 1728 v Prievidzi, 1735 MEC a prepošt P. rektor altariae Corporis Christi. Z. 20.II.1747 v Trnave, 50 r. v Bohdanovciach, 1712-1730 farár v Turč. Bzovíku, o. 1912.
1916 SF v Moštenici, 1918 vicerektor seminára, 1919 SF, 1921 farár v D. 1921 v Kláštore p/Zn., súčasne profesor náb. na kat. patronátu kat. gymnázia, 1943 páp. komorník, 1942 D. Z. 15.VI.1943. letory.
Veselý, priateľský, žoviálny človek. Na D. Hute mal veľkú autoritu. dobrým vodcom tohoto ľudu v zapadnutom kraji. Veľmi pomáhal. budovy pre katolícke gymnázium. zrušení rehole bol prof. v Komárne. 1776 profesor na gymn. v BB.
Lopeji, 1808 D. Z. 18.III.1808. naučení kresťana o wíre. Iné meno Barányai. 1718 farár vo Vieske, t. r. v Novákoch, 1731 v Polomke. farár v H. Mičinej, 1761 sa zriekol fary, z. 2. VIII. Holíči u gr.
Vo Valaskej. o. 1867, prebendát, kaplán v ...................... v Jalnej, 1879 per cambium v Sl. CV Sl. hovorí: Filozofiu skončil za 3, teológiu za 4 roky v Trnave ako jezuita. bol za 7 rokov ľudovým kazateľom.
Pravne, 1780 vo Sv. Ďure. o. 1850. kaplán ................. 1861 SF, 1863 farár v H. Z. 9.III.1867. Žiline, o. 1883, kaplán v Sl. Ľupči, Chrenovci, V. N. Bani. 1891 farár v Lazanoch, 1898 vo V. Uherciach. výslužby pre ťažkú duševnú nemoc.
1657 farár v M. prepozitúru v Novákoch, 1674 v Oslanoch. v Martine. T. r. AB, ktorý posviacal cintorín pri Sv. Helene pre obce Záborie, M. v Sobotišti, 1679 v Sl. vypovedal. Potom býval v BB u J. Schmauchlera.
Faru. 1689 farár vo Zvolene, 1693 v Rosindole, kde účinkoval do 1705. vo FA Sl. Ľupče píše, že bol „teologus speculativus in a.3“ a r. Zo seminára sv. sa 1677 stal farárom v Tölgyesi, 1693 v Krupine do 1695.
Ceremoniár, 1934 farár v Trubíne, 1936 D. Z. 19.VI.1937 v mart. Pochovaný je v Žlkovciach. vystupovania, elegantného zjavu. Pochádzal z roľníckej rodiny. príjemný, vyhľadávaný ako dobrý spoločník zvlášť mladými ľuďmi.
Rozličné kultúrne podujatia. nich porozumenie. Vedel oduševniť a povzbudiť ľudí. vykonával svedomite, zvlášť kanceláriu mal v príkladnom poriadku. roky cukrovkou a pľúcnou chorobou, ktoré trpezlivo znášal. Z. 37 r. K.
Kňazi sa venovali aj včelárstvu a iným prácam.
1730 farár vo Sv. Chocholowe v Haliči, o. 1884. Kaplán v H. Sl. Pravne, N. Bani, Kamenci pod Vtáčnikom. Turč. Petre, 1932 čestný D, 1943 v. v. Z. 28.II.1946, 87 r. Pochádzal z roľníckej rodiny. Vystupovanie mal aristokratické.
Maďarizoval si ho. Maďara“. Ale svoj oravský pôvod si vždy uvedomoval. ak išlo všetko v poriadku. im sliepky prešli na farské. starý, rád bol sám. Bol dobrý poľnohospodár. Za mlada pracoval na poli sám.
Tejto fare ho iba gazdovstvo udržalo. Farníkom bol v tomto vzorom. agrárnikov, o ktorých si myslel, že ho chcú pripraviť o farské pozemky. veľký včelár a za mlada aj ovocinár. nežičlivý. nič nemá. /Postavil si rodinný domček na Ž. Maďarska./ To ho zroňovalo.
Pomalý a na starosť nevládny. Voči vrchnosti bol úctivý a poslušný. bezúhonný. fare sa udržať viac ako 50 rokov. Komentoval J. Biskupiciach /Trenč./, o. 1812. Kaplán vo V. Žarnovici, 1817 SF, 1823 farár v Šimonovanoch, 1833 v H. Z. 2.IX.1841.
1806 v Turč. Ďure, VAD celého Turca, HCEN. addictus. 1669 farár v Malženiciach, 1677-1687 vo V. 1691-1694 v Bogdanovciach. 1647. 1673-1685 farár v N. Bani. príkoria. Za tököliovského povstania bol vo vyhnanstve. Bratislave.
Nanebovzatej. dostali aj na súd, boli však priateľsky dokončené. Bol slávny kazateľ. kázní vydal tlačou. Z. 8.XII.1748 náhle v sakristii. o. 1866, prebendát, 1869 riaditeľ chóru v Kremnici, 1881 apostata.
Ďure, Bojniciach, H. Hámroch, Zvolene a BB, 1838 SF v T. farár vo Sv. Mare. 1701 farár vo V. AD novohradský. Z. 24.II.1735, je pochovaný v krypte v Trnave. 1855 ceremoniár, 1858 bisk. opát, 1880 D. bratovi.
Mesto ho dalo doviezť a pochovalo v cintoríne sv. Klementa. takú lásku mu vracali aj oni. na to, aby sa stal pre všetkých všetkým. na minimum. chudobným a bohatým. Bol tichého a poníženého srdca.
Vykonal u panovníka titul opáta sv. Petra de Bodrogmonostor. 25-roč. jubilea účinkovania ho mesto menovalo čestným občanom Kremnice. 1731 farár v Koši, 1735-1740 v T. Modrovej. Kopernici, Slaskej a H. Z. 30.X.1905.
- Skromný národovec. choleru r. 1831. Ako sirota sa ťažko prebíjal. gymn. profesora. Ten zomrel r. zaopatrovaní. t. r. farár v Tŕní, 1763 v Sáse. 1751 farár v Lipt. Sv. Z. 17.II.1805. CV 1765 píše, že mal vtedy 38 r. postavená nová fara.
Valaskej, Zvolene, Prievidzi, H. Hámroch, N. 1831 farár na Píle, 1837 v Rudne, 1847 v. v. Brezne, zeman. a Trenčíne. Dva roky učil v Krupine, Sabinove. Ord. bol 1812. 1833 AS, 1837 t. zriekol sa benefícia skôr, než ho zaujal.
Baniach. AS súdnej tabule v Turci. Kohlgrube v Bavorsku, 1787 kaplán v BB, prefekt gen. 1801 CEN. eccl. parochialis plebanus“ spomína sa r. v Martine. opisovateľ kódexov. Tak sa podpísal na kódex kremn. homílie mag. presbyteri de Thurócz, de S. Martino, ultimo a. D.
Revúcej, študoval v BB, Jágri, teol. v Budapešti. odbavil na Šp. Doline. Kaplán a profesor náb. v Kláštore p/Zn. Vrícku, 1896 D, 1899 VAD a farár v Kláštore p/Zn, 1914 v. v. Vedel maľovať. milého a ľudu osožného. neschopný. Utrpenie trpezlivo znášal.
/J. Pánik v HD Sv. Po ord. do zv. AD na neurčenú faru. AD ho menoval za farára do Ľubietovej. bol vyvedený na vŕšok, kde si musel sám vykopať hrob a r. /Z protokolu VAD Horného dištr. už tam nejestvuje. Ebeczkého, tök. komisára bol sem dosadený ev. farár.
Ondreji. 1691 farár v Bacúrove a Ostrej Lúke. T. r. Dobrú Nivu. 1692 prešiel do Ľubietovej, odkiaľ znova obsluhoval aj Sv. 1695 odišiel do H. Ždane a t. r. zas do Lovče. Tu ostal do 1696. Tŕní, 1701 vo Vieske, 1705 znova v Lovči a 1704 v Slaskej.
T. r. farárom vo Sv. Kríži, na ktorú farnosť 1711 dostal ešte raz menovanie. vyčerpaný zomrel r. 1714. Tento neúnavný muž za 43 rokov spravoval 24 fár. v Turč. Petre, 1770 rezignoval a bol v. v. Z. 16.XII.1801.
Selciach, Dubovej, Kremnici, prefekt seminára a prof. vikára, 1851 farár v Hájnikách. o. 1839. v Kr. Baniach, Handlovej a BB. 1843 špirituál m. kazateľ, 1853 farár v Žiari n/Hr. Márie de Cibinio, 1864 gen. kap. vikár t. r. gen. vikár. 1888 tit. biskup saben. 1893 kap.
Necpaloch, 1750 v Sučanoch, 1755 v Námestove. rodičovskom dome 31.XII.1761. 1760 farár vo V. 1732 farár v Lovči, 1735 v Lipt. Sv. Ondreji. Zákopčí, o. 1943, kaplán v N. Bani, Detv. a v Handlovej.
Biela, či Bella, lat. Sliačov. 26-ročný sa stal kanonikom v Bratislave. Tomášovi Balásfymu, bratislavskému prepoštovi, prenasledovateľovi kňazov. kostol. CV 1634 píše, že dal obnoviť severnú kaplnku dómu sv. a postavil nový oltár.
Ako opát sv. Trojice de Sziklós. 1640 stal sa znova brat. účinkoval r. 1629-1630. Zachariáš Lányi, trenč. Luciferi Papistici reaccensi Thoma Belavio.“ 1643. Fil. kalichom a misálom. heretikov bola theoforická procesia slávnostne odbavovaná“. Z. 1645.
Sielnici, jeho investícia sa v Sielnici opakovala. 1702 nástupcu. 1689 svedčil v spore o privilégiá D. Pravne. CV Szegedyho o ňom píše: „Ord. v Olomúci, ženatý. obrazmi, ale nemá sviatosti a iné ceremónie nedrží, ako je obvyklé.
Božie luterským rítom odbavuje a dáva prijímať pod oboma spôsobmi. a pôsty ohlasuje. Bystrici, o. 1841, kaplán vo V. Uherciach, aktuár kapit. N. 16.XI.1888. v Krahuliach, 1924 prosyn. examin. 1928 doktor filozofie, 1932 D, 1935 farár v H. Štubni.
Birmovky, keď uvítal biskupa upadol do agónie. Bol už dlho chorý 54 r. Štiavnici, o. 1854, kaplán, 1863 na korekcii v sem. v Malinovej, 1871 musel sa zriecť benefícia a konečne bol degradovaný. Veľkej Lúke... Tri diely ZošitovZačiatkom roku 1943, keď bola Mária Valtorta už deväť rokov chorá, ju otec Migliorini (jej duchovný vodca) vyzval, aby napísala svoje životné pamäti.