Slovenský parlament a štátna správa sa v posledných rokoch stretli s niekoľkými technologickými prešľapmi a kauzami, ktoré poukazujú na problémy s bezpečnosťou, zastaranou technikou a nedostatočnou digitálnou gramotnosťou.
O tom, že hlasovací systém v parlamente nefunguje tak, ako má, sa poslanci v poslednom čase presviedčali často. Zákonodarcovia sa sťažovali, že hlasovacie zariadenia nezaznamenali ich hlas. „Pošúchajte si,“ radil začiatkom októbra predseda parlamentu Boris Kollár zo Sme rodina poslancom, čo majú urobiť s hlasovacími kartami, kým ich zasunú do často nefunkčných hlasovacích zariadení. Priznal, že takéto informačno-technické riešenia mu prišli bizarné, no načas fungovali.
Zariadenia, ktoré poslanci momentálne používajú, štát nakúpil ešte za čias prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Odvtedy uplynulo 25 rokov a technici ich opravujú vlastnoručne pájkovačkami.
Hlasovanie v slovenskom parlamente. Zdroj: fony.sk
Kábelová kauza poslanca Haláka
Kvôli zle zapojenému káblu minulý týždeň na niekoľko dní skolaboval parlament. Incident spôsobil poslanec Róbert Halák (OĽaNO). Tvrdí, že nešlo o úmysel, a chybu si priznal. Keďže si všimol odpojený voľný kábel, chcel ho zapojiť. „Nemám ani počítač, pretože u mňa všetko hasne,“ povedal.
Kauza Govnet a ľahko uhádnuteľné heslá
No nebol to prvý technologický prešľap na štátnej úrovni. Polícia už viac ako dva roky vyšetruje podozrenia o odpočúvaní štátnej siete Govnet. Kauzu otvorila vtedy ešte čerstvá ministerka informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Kauza Govnet sa pritom zdala byť jednou z najväčších od nastúpenia vlády Igora Matoviča (OĽaNO). „Môže to byť celosvetový Watergate,“ reagoval vtedy Matovič. Politici napriek tomu, že nič nevedeli nešetrili vážnymi obvineniami, no po veľkom kriku nasledovalo ohlušujúce ticho, ktoré trvá dodnes.
„Keďže vyšetrovanie tohto prípadu stále prebieha, nebudeme sa k prípadu vyjadrovať,“ uviedla Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES). „Ja som na to už aj zabudol. Vtedy to bolo veľmi silné ale teraz je ticho.
Získali kontrolu nad komunikačnou linkou a takisto aj prístup k poštovému serveru. Zároveň sa dostali aj do siete firmy Netlab, ktorá pre NBÚ zabezpečovala internetové pripojenie. Prieniky boli možné vďaka sérii vážnych zlyhaní ľudí zabezpečujúcich sieť NBÚ, z ktorých najznámejším sa stalo ľahko uhádnuteľné heslo „nbusr123“.
Vtedy 18-ročný Jakub Č. a 21-ročný Patrik L. dostali v roku 2009 podmienečný ročný trest väzenia s odkladom na dva roky. Nakoniec však na základe hodnotenia krajského súdu znalci nepotvrdili, že dvojica obžalovaných sú užívateľmi s prezývkami Br a Tuxo, a zároveň ani nepotvrdili, že za prvotným prienikom sú užívatelia s týmito prezývkami, ako tvrdila obžaloba.
Heslo MIRRI2020 a digitálna negramotnosť
Ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) zverejnila na sociálnych sieťach video. Pochválila sa, ako sa zúčastnila na medzinárodnej konferencii World Urban Forum v Katowiciach. Tento Remišovej prešľap si všimla satirická stránka zomri.sk. Najmä preto, lebo heslo je jednoduché: Mirri2020. Remišová neskôr v statuse na sociálnej sieti dodala, že „celý tento ‚obrovský škandál‘ je len o tom, že sa neodlepili dva roky staré nálepky“.
„Som nevinný. Mizík sa za nenávistné vyjadrenie nepostavil a obhajoval sa s tým, že to že každý poslanec po zvolení do Národnej rady dostane svoj osobný počítač ešte neznamená, že na ňom bude vedieť aj pracovať. Z hľadiska jeho schopnosti využitia počítačov a mobilov si nemyslím, že by bol schopný technicky niečo také na počítači napísať,“ reagoval vtedajší podpredseda ĽS NS a dnes europoslanec Milan Uhrík. Sudca mu dal napokon za pravdu.
To, že poslanci na počítači pracovať nevedia potvrdil aj bývalý predseda Národnej rady Andrej Danko (SNS).
Andrej Danko. Zdroj: trend.sk
SNS v predvolebnej kampani minula najviac z celého slovenského politického internetu no ich príspevkom nedarilo. Nešlo však o zle nastavenú reklamu, ale o vykúpený online priestor.
Vakcinačné preukazy a IT bezpečnosť
Počas pandémie silne rezonovala téma vakcinančných preukazov. Zabezpečenie údajov preskúmala slovenská bezpečnostná IT spoločnosť Nethemba špecializujúca sa primárne na bezpečnosť webových aplikácií a penetračné testy. Na svojom webe poukázala na to, ako je možné získať európske vakcinačné preukazy všetkých zaočkovaných občanov. Spoločnosť získala vakcinačné preukazy slovenských politikov.