Veľkonočná nedeľa, Pascha - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista je najstarší, najväčší a najradostnejší sviatok liturgického roku. Slovo Pascha pochádza z hebrejského slova Pesach, čo znamená prechod. Historický základ sviatku je v pobyte Izraelitov v Egypte, kde boli otrokmi Egypťanov. Boh posiela vodcu Mojžiša, aby ich vyviedol zo zajatia. Po vyslobodení z Egypta, previedol Boh Izraelitov cez Červené more ako po súši. Toto bol ten prechod. Pre apoštolov a prvých kresťanov sa Pascha - prechod stala symbolom iného prechodu. Prechodu Ježiša Krista zo života do smrti a zo smrti do života.
Tradičné veľkonočné vajíčka.
História a Vývoj Sviatku
Vznikli však dohady, kedy sláviť sviatok Paschy v kresťanských spoločenstvách. Stávalo sa totiž to, že niektoré kresťanské spoločenstvá slávili kresťanskú Paschu spoločne so židovskou Veľkou nocou. Až 1. nicejský snem v roku 325 nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čo môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes.
Veľkonočné Trojdnie
Na Zelený štvrtok sa pre nás kresťanov začína veľkonočné trojdnie Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota, obdobie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Zelený štvrtok
Pri poslednej večeri na Zelený štvrtok Ježiš Kristus ustanovil Sviatosť Oltárnu. Zároveň odovzdal apoštolom moc premieňať chlieb a víno na Jeho telo a krv, čím ustanovil aj sviatosť kňazstva. V tento deň si pripomíname tiež príklad služby a pokory, ktorý Ježiš ukázal, keď umyl apoštolom nohy. Udalosti Zeleného štvrtku môžeme doma prežívať napr. Pripravte si vo štvrtok večer slávnostnú večeru na pamiatku Ježišovej Poslednej večere, ktorá môže mať napr. aj viac chodov, podobne ako štedrovečerná večera. Nezáleží však na tom, čo sa bude jesť, ide o vytvorenie spoločenstva s Ježišom a medzi sebou. Ježiš prejavil službu lásky apoštolom umytím nôh. Naplňme tento deň láskou a vzájomnou pomocou, záujmom jeden o druhého. Požiadajme pri večeri jeden druhého o odpustenie, nech aj vám Boh môže odpustiť. Liturgiu domácej cirkvi na Zelený štvrtok sa môžete spoločne pomodliť napr. Pripravte si „modlitbový kútik“, kde budete s Ježišom bdieť na spomienku na jeho modlitby v Getsemanskej záhrade.
Leonardo da Vinci - Posledná večera.
Udalosti zeleného štvrtku sa začínajú odohrávať v kontexte poslednej večere, ktorá mala slávnostný ráz židovskej veľkonočnej večere na pamiatku vyslobodenia z egyptského otroctva. Ježiš sa počas svojho života ocitol na mnohých hostinách. V žiadnom z týchto prípadov sa ale nespomína, čo jedli. Vždy sa dôraz kladie na to, čo sa pri tom odohralo - čo kto povedal a urobil, kto bol prítomný. Pre Židov totiž spoločné jedlo nie je len formou prijatia pokrmu. Je podielom na tom, čo Boh daroval človeku pre život, a zároveň vytvára spoločenstvo medzi stolustolujúcimi.
Ak je niekde zvyk už od štvrtku sa postiť, chceme odporučiť tento pôst o pár hodín posunúť. Zo svedectva Egerie zo štvrtého storočia sa dozvedáme, že aj kresťania v Jeruzaleme sa postili už vo štvrtok večer, ale až po tom, keď sa navečerali. Požiadavkou Cirkvi je pôst na Veľký piatok (t. j. Hlavnými témami štvrtkovej noci sú Ježišova modlitba na Olivovej hore a jeho zajatie. Toto si pripomínali už prví kresťania.
Vyhraďte si miesto na modlitbu, nejaký „modlitbový kútik“, kde budete s Ježišom bdieť v čase zajatia v Getsemanskej záhrade. Malo by to byť miesto dobré na utiahnutie sa, modlitbu, nejaký kút izby, ktorým nebudete blokovať bežný chod domácnosti. Môžete tam položiť nejaký obraz modliaceho sa Ježiša. Môžete tam presunúť kvet/kvety, ktoré pestujete doma v kvetináčoch a dať si tam aj sviecu. Do prípravy tohto miesta pokojne zapojte všetkých členov rodiny, podobne ako sa dávate dohromady pri zdobení vianočného stromčeka. Počas tohto bdenia sa môžete modliť hocijaké modlitby. My vám ponúkame na meditáciu úryvky zo Sv. Písma, ktoré vhodne vyjadrujú, čo sa v túto noc stalo a žalmy nás zas vovádzajú do vnútorného prežívania Ježiša.
Pred polnocou: Mt 26, 36-45; Mk 14,26-41; Lk 22,39-46
Po polnoci: Mt 26,46-56; Mk 14, 42-50; Lk 22, 47-54; Jn 18, 1-11
Celú noc: Ž 2,1-12; Ž 41, 1-4.
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa neslávi sv. omša, lebo ju slúži krvavým spôsobom sám Ježiš Kristus na kríži na Golgote. Konajú sa iba obrady - bohoslužba slova, odhaľovanie a poklona krížu, prijatie Eucharistie. Božie Slovo (starozákonné proroctvá a žalmy, evanjeliový opis umučenia - pašie) nám pomáhajú pri „odhaľovaní“ kríža. V centre pozornosti je však v tento deň Ježiš na kríži - po odhalení a poklone pri obradoch Veľkého piatku až do skončenia dňa Bielej soboty večer - vo všetkých katolíckych kostoloch má výnimočné miesto: stojí v strede s odhalenými oltármi, bez ozdôb a kvetov, len so štyrmi sviecami. Výnimočnosť spočíva v tom, že si pred krížom kľakáme. Udalosti Veľkého piatku môžeme doma prežívať napr. Máme prísny pôst, čím chceme vyjadriť naše uvedomenie si, že Kristus obetoval za nás všetko. Preto sa mu my chceme pripodobniť aspoň tým, že sa zriekneme mäsa a jeme iba 3-krát do dňa. Pozývame vás pridať sa ráno k modlitbe Cirkvi Ranných chvál a posv. Po obradoch popoludní umiestnite kríž na vhodné miesto na modlitbu, napr. tam, kde ste bdeli na Zelený štvrtok, aby ste mohli spoločne alebo individuálne pred krížom pokračovať v „odhaľovaní“ kríža. V tento deň by sme mali mať pred očami Kristov kríž.
Michelangelo - Pieta.
Keď Izraeliti na púšti reptali proti Bohu, začali ich hrýzť jedovaté hady a mnohí zomreli. Boh kázal Mojžišovi urobiť medeného hada. Keď sa naň pohryzení pozreli, ozdraveli. (Nm 21, 9) Museli sa pozrieť na pôvod svojej bolesti a následok svojej neviery. Ak sa chceli oslobodiť od hriechu a Božieho hnevu, museli sa mu pozrieť zoči-voči. Ich reptanie pritiahlo hady a smrť. Rovnako tak my. Musíme pozerať na kríž, lebo ho spôsobil náš hriech. Musíme si uvedomiť náš hriech a vidieť ho na kríži. To nám prinesie uzdravenie, odpustenie, zmierenie s Bohom.
Biela sobota
Ježiš zomrel na kríži a leží v hrobe. Zdá sa, že všetkému je koniec, chystá sa však začiatok niečoho nového. Ježiš bol pochovaný, akoby úplne vzdialený a neprítomný, no dnes je už s nami. Deň Bielej soboty je pokračovaním veľkopiatkových udalostí.
Bielu sobotu môžeme doma prežívať napr. Pozývame vás pridať sa ráno k modlitbe Cirkvi Ranných chvál a posv. Po skončení dňa soboty, s nástupom tmy, sa začína Veľkonočná vigília, ktorá je vrcholom Veľkonočného Trojdnia. Celá Veľkonočná vigília sa koná v noci. Je to noc očakávania Pána. V tejto noci Cirkev bdie a dramatickými obradmi prežíva liturgiu Kristovho zmŕtvychvstania, víťazstvo svetla nad tmou, vyslobodenie z egyptského zajatia a z otroctva diabla a hriechu. Tajomným spôsobom je prítomná v tejto liturgii Kristova smrť, oslavujeme aj naše vykúpenie získané na kríži. Smrť a zmŕtvychvstanie je prepojené aj v osobách pokrstených. Prvotná Cirkev v túto noc vysluhovala krst.
Veľkonočnú Vigíliu môžeme doma prežívať napr. Kristovo Veľkonočné tajomstvo je odpoveďou na všetky otázky, s ktorými sa môžeme stretávať v našom vnútri. Pán Ježiš svojím víťazstvom nad smrťou nám hovorí, že cieľom nášho putovania nie je smrť, ale život.
Veľkonočná nedeľa
Veľkonočná nedeľa je dňom našej záchrany. Ježiš Kristus vstal zmŕtvych a otvoril nám nebo. Naplno môžeme prežívať radosť z toho, že sme Božie deti a dedičia nebeského kráľovstva. Dnes, hoci v obmedzených podmienkach, sa máme radovať a tešiť. Počas celého dňa sa snažme vyjadriť si vzájomnú blízkosť a radosť. Veľkonočnú nedeľu môžeme doma prežívať napr. - Dnes zvlášť odporúčame sledovať TV prenos slávnostnej sv. omše.
Cima da Conegliano - Zmŕtvychvstanie Ježiša.
Sviatosti a sväteniny
V Cirkvi sú okrem sviatostí známe aj sväteniny. Nimi sa naznačujú a dosahujú duchovné účinky. Sú zamerané na posvätenie človeka a oslavu Boha. Požehnaním zdôrazňujeme vzťah k Bohu a k veciam okolo nás ako k Božím darom. Požehnanie dáva veciam zmysel na základe viery. Takáto chvála Stvoriteľa zahŕňa tiež prosbu o spasiteľnú Božiu moc v Ježišovi Kristovi. Žehnanie pokrmov na Veľkú noc súvisí so starou prísnou pôstnou disciplínou. Podľa nej bolo v pôste zakázané požívanie nielen mäsa, ale aj vajec a syra. Tieto dlho odriekané pokrmy boli na Veľkú noc požehnávané pre ich prvé domáce použitie. Požehnanie pokrmov pripomína, že spoločenstvo so zmŕtvychvstalým Kristom pri eucharistickom stole má pokračovať doma hostinou lásky - agapé.
Sviatosť krstu
Sviatosť krstu je prvá zo sviatostí a je vstupnou bránou ku všetkým ostatným sviatostiam. Skrze krst sa človek oslobodí od dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, získa adoptívne Božie synovstvo, narodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi. Krst sa koná v mene Najsvätejšej Trojice: Otca i Syna i Ducha Svätého. Pri krste dostáva človek meno, čo je vyjadrením toho, že Boh ho povoláva po mene.
Sviatosť birmovania
Birmovanie je sviatosťou kresťanskej zrelosti a je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Sviatosť birmovania sa v našej farnosti vysluhuje raz za dva roky. Pobirmovaní môžu byť veriaci, ktorí dovŕšili 14. rok života alebo ukončili 7. triedu základnej školy a absolvovali prvé sväté prijímanie. Sviatosť birmovania sa vysluhuje po minimálne jeden rok trvajúcej príprave, ktorá sa skladá zo 40 katechéz. Dospelá osoba môže požiadať o sviatosť birmovania na farskom úrade v úradných hodinách.
Eucharistia
Eucharistia alebo Oltárna sviatosť je najsvätejšia spomedzi všetkých sviatostí, lebo pod spôsobmi chleba a vína sám Pán Ježiš Kristus je v nej prítomný svojím telom a krvou. Oltárna sviatosť (čiže premenené hostie) sa uchováva v kostole vo svätostánku, takto v kostole je prítomný sám Pán Ježiš (na túto skutočnosť upozorňujú horiace sviece po obidvoch stranách svätostánku). Prvé sväté prijímanie detí sa v našej farnosti koná každý rok v máji pre deti navštevujúce 3. ročník základnej školy alebo staršie. Podmienkou prvého svätého prijímania je navštevovanie hodín náboženskej výchovy v škole a účasť na svätých omšiach v nedeľu a prikázané sviatky. Dospelá osoba sa môže prihlásiť na prvé sväté prijímanie na farskom úrade v úradných hodinách.
Eucharistia alebo Oltárna sviatosť je stredobodom života Cirkvi, je zavŕšením „kresťanskej iniciácie”, je prameň a vrchol celého kresťanského života, na ktorú sú zamerané všetky ostatné sviatosti a všetky činnosti Cirkvi. V evanjeliách zázraky rozmnoženia chlebov (napr. Mt 14, 13-21; 15, 32-39) sú predobrazom hojnosti eucharistického chleba, následne Ježiš vo svojom učení o chlebe z neba jasne a jednoznačne hovorí o sebe: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta. (…) Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
Sviatosť oltárna bola ustanovená pri Poslednej večeri: „Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: »Vezmite a jedzte: toto je moje telo.« Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: »Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov«“ (Mt 26, 26-28). Eucharistické zhromaždenie je svätá omša, ktorá pozostáva z dvoch častí: z liturgie slova (čítanie, homília, prosby veriacich) a z liturgie Eucharistie (predloženie darov, premenenie, prijímanie). Svätej omši predsedá kňaz, ktorý tu koná v osobe Krista. Jedine platne vysvätení kňazi môžu sláviť svätú omšu a utvoriť sviatosť Eucharistie. Vyvrcholením a najdôležitejším momentom svätej omše je premenenie, keď chlieb a víno sa premieňa na Kristovo telo a krv.
Pán Ježiš ustanovil Eucharistiu, aby sme sa ňou živili a dáva nám v nej seba samého, aby sme tak mali večný život: „Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život“ (Jn 6,54). Kristovo telo a krv prijímame vo svätom prijímaní. Cirkev odporúča, aby veriaci, ak majú potrebné dispozície, pristúpili k prijímaniu vždy, keď sa zúčastnia na omši, aj mimo omše sa im však má vyslúžiť, keď ho z oprávneného dôvodu žiadajú. Oltárnu sviatosť smú prijímať tí pokrstení katolíci, ktorí už boli uvedení do sviatosti Eucharistie a sú v stave milosti, teda nie sú si vedomí ťažkého hriechu a všedné hriechy oľutovali; kto spáchal smrteľný hriech, musí skôr, ako pristúpi k prijímaniu, prijať sviatosť zmierenia. Ježiš Kristus je teda skutočne a tajomne prítomný v Oltárnej sviatosti, preto prem...