Vianoce sú jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov v roku, ktoré sa slávia po celom svete. Na Slovensku sa na tieto sviatky, oslavujúce narodenie Ježiša Krista, pripravujeme už štyri týždne vopred, počas obdobia nazývaného Advent. Počas adventu ľudia chodia do kostola, nakupujú darčeky a zdobia svoje príbytky. Svoje nezastupiteľné miesto má adventný veniec, ktorý umocňuje vianočnú atmosféru.
Sviatok sv. Mikuláša (6. decembra) majú radi najmä deti, ktoré s radosťou očakávajú sladké darčeky vo svojich vyčistených čižmičkách. 13. december, sviatok Lucie, patrí do série stridžích dní, ktoré predchádzajú Vianociam. Dievčatá si v tento deň pripravovali trinásť lístočkov s menami, aby zistili meno svojho budúceho manžela.
24. december, Štedrý deň, je dňom, kedy na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj "vilija" alebo "vigilija". Najväčším sviatkom Vianoc je 1. sviatok vianočný (25. decembra) - deň Kristovho narodenia.
Na Štedrý deň sa zvykne držať pôst, ktorý končí východom prvej hviezdy. Deťom sa vravelo, že ak vydržia do večere nič nejesť, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Kým deti chystajú vianočný stromček, gazdinky pripravujú štedrovečerný stôl. Na ňom nesmie chýbať chlieb, cesnak, med, oblátky, kapustnica, ryba, zemiakový šalát, opekance, koláče a ovocie. Po večeri sa spievajú koledy a rozbaľujú darčeky. Mnoho ľudí sa zúčastňuje polnočnej omše.
25. a 26. decembra rodiny často zostávajú spolu, idú do kostola alebo navštevujú svojich príbuzných a priateľov.
Zlaté prasiatko - symbol hojnosti a radosti
Podľa starej tradície sa všetkým, ktorí sa na Štedrý deň postia, pred štedrovečernou večerou zjaví zlaté prasiatko. Zlaté prasiatko patrí k najpôvabnejším vianočným tradíciám, ktoré spájajú detskú fantáziu s hlbokými historickými koreňmi. Podľa povery sa tomu, kto na Štedrý deň vydrží držať pôst až do večera, zjaví zlaté prasiatko - symbol hojnosti, šťastia a radosti v nadchádzajúcom roku. Deti sa tešia, že sa objavia na stene, v odraze svetla alebo len v ich predstavách, a z pôstu sa tak stáva skôr radostné očakávanie než prísne obmedzenie.
Korene tejto tradície siahajú hlboko do minulosti. Už v pohanských dobách malo prasa, najmä zlato sfarbené, významné miesto v mytológii ako symbol svetla, plodnosti a návratu slnka. V stredoveku sa zvyk spojil s kresťanským adventným pôstom, kedy bola striedmosť chápaná ako cesta k duchovnému upokojeniu pred slávnosťou Kristovho narodenia.
V mnohých domácnostiach sa tradícia udržuje dodnes, aj keď vo voľnejšej podobe. Pôst býva skôr symbolický, ale kúzlo očakávania zostáva. Rodičia deťom často „ukazujú“ prasiatko pomocou odrazeného svetla, sviečky alebo dekorácie, a atmosféra kúzelného okamihu pretrváva. Zlaté prasiatko tak nie je len ľudovou poverou - je to pripomienka starých koreňov našich Vianoc, chvíle rodinnej pospolitosti a jemného napätia, ktoré sprevádza Štedrý deň.
Aj vás doma lákali na Zlaté prasiatko? Bájnu postavičku Vianoc, o ktorej sme veľa počuli, ale nie každý mal možnosť ju vidieť? Vianoce si spájame s množstvom tradícií. Hoci v minulosti boli významnejšie a slávenejšie sviatky tie veľkonočné, Vianoce sa za posledných sto rokov stali úspešné u detí. A tam kde je detská radosť, tam je radosť celého sveta.
Darčeky, hojnosť, sneh a mnoho symbolov spojených s Vianocami teda priniesli úspech Vianociam. Medzi tým všetkým čo za posledných sto rokov na Slovensko dorazilo, boli stromčeky, darčeky a aj mnoho inovácií. Do vtedy si Vianoce spájali hlavne s pôstom. Deň 24. december bol totiž deň pôstu, čiže nejedenia. Jesť mohli len chorí a starší ľudia, ktorí však i tak pôst veľa krát dodržiavali.
Drak by detí vystrašil, čarodejnica by nedávala logiku, no to, čo všetky deti poznali, boli bežné prasiatka z chlievika a nepôsobili by ani strašidelne, ani podradne. Prasiatko videl kdekto, ale zlaté? Nevedno prečo presne práve ošípaná, ale nakoniec každé dieťa bolo vždy zvedavé na to, ako zlaté prasiatko vyzerá.
Slávna reklama na Kofolu týmto tradičným dodržiavaním „Celý deň nepapať“ zapôsobila práve tým, čo všetci veľmi dobre poznali. Zlaté prasiatko sa totiž ukáže len naozaj deťom, ktoré naozaj vydržali. V Československu bol 24. V panelákoch si mnohí ešte pamätáme výjazdy na balkón pred štedrovečerným zasadnutím k stolu. Hľadali sme zlaté prasiatko, kto ho prvý uvidí niekde na oblohe, alebo niekde na chodníkoch.
Žiaľ, pre tradičný vzťah k alkoholu však máme mnohí prasiatka doma, len im chýba tá presná očakávaná farba.
Vianočné tradície v susedných krajinách
Poďme sa pozrieť, ako sa táto tradícia udržiava v susedných krajinách:
- Česko: Počas Štedrého dňa dodržiavajú Česi až do večera pôst a deťom sľubujú, že ak vydržia celý deň nejesť, uvidia zlaté prasiatko. Stôl má byť prestretý pre párny počet hostí, pretože nepárny počet údajne prináša smolu.
- Rakúsko: Na Štedrý deň sa obchody zatvárajú podľa zákona o 14.00 h. Vianočný stromček sa zdobí najneskôr na Štedrý deň. Štedrovečerná večera sa v rozličných spolkových krajinách líši. Po večeri zazvoní zvonček, deti idú k stromčeku, kde sú už uložené darčeky.
- Maďarsko: Neodmysliteľnou súčasťou vianočného obdobia v Maďarsku je "szaloncukor", teda salónky plnené rôznymi náplňami. Tradičným vianočným jedlom je rybacia polievka "halászlé".
- Poľsko: Poliaci sa počas Štedrého dňa postia. K stolu si podľa tradície zasadajú, keď sa na nebi objaví prvá hviezda. Pod obrus si vkladajú seno. Večera by mala byť zložená z 12 jedál.
- Ukrajina: Na Štedrý večer pripravujú 12 jedál, čo symbolizuje 12 apoštolov. Za štedrovečerný stôl si rodiny obvykle sadajú po celodennom pôste, keď vyjde prvá hviezda. Na Ukrajine Vianoce neoslavujú všetci v rovnakom termíne a nájdu sa aj takí, čo Vianoce oslavujú dvakrát.
Tradičné Vianoce na Slovensku
Vianočné tradície a vianočné zvyky sú hlboko zakorenené a dodržiavajú sa v mnohých rodinách pomerne prísne. Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť. Aké posolstvá však v sebe vianočné sviatky nesú? Čo znamenali tieto sviatky pre našich predkov a aké tradície a zvyky sa zachovali dodnes?
Vianoce našich predkov neboli o darčekoch. Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Predzvesťou Vianoc je advent, ktorý začína štyri týždne pred Štedrým dňom. Viac o advente, tradíciách počas adventu a dokonca aj poverách sa dočítate v tomto článku. Advent je prípravou na vianoce. Pre niekoho je to obdobím upratovania a nákupov, pre iných čakanie na príchod Ježiša Krista. V každom prípade je to magické obdobie očakávania tých najkrajších sviatkov roka.
Sviatky Vianoc - tradície na Slovensku
Vianočné sviatky využívali naši predkovia predovšetkým na oddych v rodinnom kruhu. Na rozdiel od súčasných Vianoc bolo obdarovávanie sa skôr druhoradé. Významnú rolu hrali rôzne obrady a rituály, ktoré v sebe neraz spájali náboženské sviatky s oslavami zimného slnovratu. Tieto mali odhnať zlých duchov a bosorky, ktoré by chceli rodine uškodiť a naopak, privolávali zdravie, hojnosť a dobrú úrodu. Viac o jednotlivých tradíciách a zvykoch si povieme ďalej v článku.
Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Veľké upratovanie mali na starosti gazdiné s dcérami a začali s ním už niekoľko týždňov pred Vianocami, aby všetko postíhali. Vydrhnúť okná aj podlahy, vybieliť steny. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby. Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí. Prvé stromčeky si zaobstarávali tí majetnejší a zdobili ich ozdobami vyrobenými zo slamy a korenín. Záplava darčekov pod stromčekom sa však nekonala. Ľudia si podomácky vyrábali drobné darčeky, zvyčajne to boli len zdobené medovníčky alebo drevené, slamené či handrové hračky.
Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok. Nachovať zvery, obaliť kmene stromčekov slamou. Po dedinách chodili na Štedrý deň vinšovníci, ktorí spievali koledy.
Vianočné jedlá V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie. Každý región mal svoje špecifické tradičné jedlá, napríklad pupáky s makom, ktoré treba jesť spoločne z jednej misy, kapustnica, rybacia, mliečna hubová polievka alebo šošovica na kyslo. Ako aperitív sa niekde podávalo hriatô, ktorého základ je med so slaninou alebo maslom, zaliaty domácou pálenkou.
Ľudia si na Vianoce zdobili obydlia Betlehemom. Vianočný stromček sa u nás objavil až neskôr. Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. Bola varená, pečená alebo nakladaná na kyslo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí. Nemenej často sa však najmä na východe Slovenska jedli plnené pirohy alebo lokše či šúľance. Neskôr sa objavovali aj rezne, ktoré sa pripravili večer, v katolíckych rodinách sa zjesť mohli až po návrate z polnočnej omše.
K Vianociam patrí neodmysliteľne aj vianočné pečivo. Dnes ho poznáme v podobe krehkých sušienok alebo plnených koláčikov. V minulosti sa na štedrovečernom stole objavovali skôr kysnuté koláče, ako štedrák, vianočka, slávnostný veniec alebo biskupský chlebík.
Ako moderné vianočné jedlá sú na Slovensku medzi najobľúbenejšími kapustnica, vyprážaný kapor a zemiakový majonézový šalát. Oblátky takisto nesmú chýbať. Konkurenciou kaprovi sú iné druhy smažených rýb alebo pečený losos. V niektorých rodinách sa však objavujú aj rezne alebo iné druhy pečeného mäsa. Kapustnica sa najčastejšie nahrádza šošovicovou alebo rybacou polievkou.
Štedrá večera a vianočné stolovanie
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre. Nezabúdajme ani na vianočnú symboliku. Pod každý tanier by sme mali vložiť šupinu z kapra alebo mincu, aby sme si zabezpečili prosperitu v ďalšom roku. K vianočnému stolovaniu sa veľmi dobre hodia farby sýtej červenej a tmavozelenej v kombinácii so zlatou. Iní zase preferujú mimoriadne slávnostnú zlatú či striebornú. Ako dekorácia nesmie chýbať vianočná ruža a sviečky alebo iné svetielka.
Vianočné stolovanie je mimoriadne slávnostné a dekoratívne. Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi. Pripomína všetkým počas Štedrej večere, že hosť do domu je Boh do domu a aké potrebné je pomáhať druhým. Čo ďalej? Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu.
Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb! Či už v podobe vianočky alebo biskupského chlebíčka, ale v niektorých rodinách sa dáva na stôl ako symbol dostatku aj nenačatý peceň chleba.
Štedrá večera sa otvára slávnostným prípitkom. Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou. V niektorých rodinách sa zase pripíja poctivým, po domácky zhotoveným likérom - vaječným, orechovým alebo karamelovým. Niektorí si zase nevedia predstaviť štedrovečerný stôl bez medoviny, ktorá sa pije dobre vychladená alebo naopak zohriata.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov. Nasleduje polievka, v niektorých rodinách je však chodov viac, napríklad studené predjelá, ako syrová roláda, pagáče a syrové pečivo. Potom ide hlavné jedlo a dezert - sladkosti a ovocie. Pomedzi to popíjame pivo a víno, rôzne džúsy.
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť. Potom sa už len pozerajú rozprávky, niektorí spievajú koledy, idú na polnočnú omšu alebo sa navštevujú so starými rodičmi a súrodencami.
Vianočné tradície a zvyky
- Vianočný pôst: Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok.
- Krížik na čelo: Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok.
- Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie.
- Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom: Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať.
- Vianočka so zapečenou mincou: Do vianočky sa zapiekla minca a ten, kto si ju vo svojom kúsku našiel, sa mal tešiť počas celého roka zdraviu a bohatstvu.
Červená, zelená a zlatá sú tradičnými farbami Vianoc.
Vianočné povery
- Od stola sa nevstáva.
- Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
- Ku komu sa nakloní knôt sviečky pri štedrovečernom stole, ten do roka umrie.
- Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
- Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Páči sa vám tento článok? Nie nie, ja nemusím, ja už ho vidíím! - hovorí dievčatko v legendárnej reklame, ktorá oživila dávnu štedrovečernú tradíciu. Čo sa však za ňou skrýva? Z detstva to poznáme asi všetci: Ak vydržíme na Štedrý deň celý deň nič nejesť, večer uvidíme zlaté prasiatko. Táto tradícia má korene v dávnych časoch, keď boli sviatky naplnené kúzlom, pôstom a očakávaním. Dnes už adventný pôsť drží málokto. No kedysi mal prísnejšie pravidlá. Ľudia nejedli celý deň a výnimky mali len chorí, starí a najmenšie deti. Tam, kde sa dnes pôst ešte dodržuje, zvyčajne sa skracuje iba do chvíle, kým nevidíte na oblohe prvú hviezdu.
Cirkev od roku 1983 pôst zjednodušila a veľa rodín ho dodržiava len symbolicky. No sľub zlatého prasiatka pre deti prežil dodnes. Mnohí rodičia posielajú deti ku oknu, aby tam zlaté prasiatko uvideli. Často ide aj o šikovný trik, aby deti nebehali po kuchyni a nevyrušovali pri prípravách štedrovečernej večere. Môže to byť aj dobrý dôvod odlákať ich pozornosť pri strategickom umiestňovaní darčekov pod stromček. História tejto tradície siaha až do obdobia pohanských osláv, keď prasiatko, zlato a slnko symbolizovali svetlo, hojnosť a príchod lepších časov. V minulosti sa nespomínalo vždy len prasiatko. V niektorých častiach Slovenska to mohol byť aj zlatý koník, zlatá podkova či dokonca zlatá strecha v podkroví. Nový dych zvyku dala reklama na Kofolu.
Vianočná reklama na Kofolu beží už od roku 2003 a bez nej si mnohí z nás už ani nevedia predstaviť Vianoce. Jedna zo základných ľudských potrieb - jedlo - je dnes v hojnosti a dostatku. Málokto z nás už pozná skutočný hlad z núdze. Menšie obmedzenie vám dá doceniť to, čo inak berieme za samozrejmosť. V druhom rade má pôst aj výborný očistný efekt pre telo, ktoré neustálym jedením nemá priestor urobiť poriadne upratovanie vnútri. A tak, ak robíte vianočné upratovanie domácnosti, podobne čisto, dobre a sviežo sa bude cítiť aj vaše telo po predvianočnom pôste.
Ak potom s troškou fantázie uvidíte aj to svoje zlaté prasiatko - symbol radosti, hojnosti a kúzla našich tradičných Vianoc - bude to už len príjemný bonus.
Ako trávia Vianoce známi politici?
Kým niektorí politici si na Vianoce neodpustia tradičné zvyky ako krájanie jablka, kapustnicu či šupinu pod tanierom, iní sa neboja zaviesť vlastné rituály. Od ranného otužovania cez dve večere až po netradičné dezerty - sviatky zákonodarcov sú rôznorodé. Všetky však majú niečo spoločné, a tým je čas strávený s rodinou. Pozrite sa, kto z nich dodržuje štedrovečerné tradície a kto na nich úplne kašle.
- Jana Bittó Cigániková: „Zdobíme ho až 24. decembra, lebo je to súčasť nášho Štedrého dňa."
- Richard Raši: „Už tradične chodíme na Kojšovskú Hoľu a našou tradíciou sú aj dve štedrovečerné večere."
- Michal Šimečka: „Je ich viac, podobne ako takmer v každej rodine. Spomeniem napríklad náš tradičný zemiakový šalát."
- Tamara Stohlová: „Idem si zabehať do lesa, na túru alebo sa otužovať."
- Tomáš Drucker: „U nás je to štedrovečerná tradícia večere, ktorú pripravujem ja."
- Monika Beňová: „Večer prestriem stôl a vždy máme jeden tanier navyše pre tých, ktorí už s nami nemôžu byť."
- Matúš Šutaj Eštok: „Počas Štedrého dňa navštívim našich policajtov a hasičov."
- Vladimíra Marcinková: „Každý rok pripravujem po štedrovečernej večeri nejaký netradičný dezert."
- Branislav Gröhling: „Prekrajujeme jablko pre šťastie, jeme oblátky s medom a cesnakom."
- Richard Takáč: „Keďže kapustnicu aj šalát pripravujem o deň skôr, aby sa chute prepojili, na Štedrý deň mám čas aj na krátku turistiku po okolí."
- Denisa Saková: „Okrem klasických tradícií, ktoré sa týkajú štedrovečernej večere, stolovania a rozprávok, sa snažím dodržiavať najmä tie nehmotné."
- František Majerský: „Aby sme jej pri tom nezavadzali, tak chodíme s chlapcami korčuľovať, alebo hrať hokej a najnovšie už aj otužovať."
10 zvykov a tradícií na Vianoce
Vianoce bez rozsvieteného stromčeka a slávnostnej večere si dnes vie predstaviť málokto. K slovenským sviatkom ale patrí aj celý rad zvykov, ktoré sa po stáročia udržujú v rodinách a dodávajú Štedrému dňu jeho jedinečné čaro. Niektoré majú korene v staroslovenských obyčajoch, iné si obľúbili hlavne deti a niektoré sa už skoro vytratili z pamäti. Poďte si ich s nami pripomenúť a pozrite sa, ktoré z nich dodržiavate u vás doma.
V minulosti boli veľmi obľúbené rôzne obyčaje spojené s mágiou a veštením, pretože ľudia verili, že im pomôžu odhaliť, čo ich čaká v nadchádzajúcom roku. Vianoce sa považovali za obdobie, kedy hranica medzi svetom ľudí a nadprirodzených síl bola tenšia, a preto mali mnohí pocit, že práve v tomto čase môžu pomocou rôznych rituálov ovplyvniť svoj osud. Dodržiavanie zvykov prinášalo ľuďom nádej na lepšie časy, čo bolo veľmi dôležité počas dlhých zimných nocí a neistoty.
Slovenské vianočné tradície
- Štedrovečerná večera
- Zdobenie stromčeka
- Vianočný kapor
- Bozk pod imelom
Tradície, ktoré bavia deti
- Púšťanie lodičiek
- Zlaté prasiatko
Staroslovenské vianočné zvyklosti a obyčaje
- Odlievanie olova
- Rozkrajovanie jablka
- Hádzanie črievicou
- Stavanie betlehemu
Zabudnuté vianočné zvyky
- Klopanie na kurník
- Nevstávať od stola
- Párny počet ľudí
- Obviazaný stôl
- Otvorené okná a dvere
- Svetlo v oknách
- Ranná očista
- Cibuľové šupky
- Vymetanie šťastia
- Pranie a vešanie bielizne
- Trasenie stromčekom
- Pätky chleba a vajíčka pre šťastie
Fifík a celá rodina od rána až do večera nič nejedia. Je to rodinná tradícia. Keď už od hladu Fifík skoro nevidí, dá si jabĺčko a hladuje ďalej. Veľmi sa teší, že sa dokáže postiť, a čaká na štedrú večeru a na darčeky od Ježiška. Ja som sa rozhodla hladovať s ním a chcem vyskúšať, či uvidím zlaté prasiatko. Zlaté prasiatko poznali naši predkovia už v stredoveku. Zlato je symbolom slnečných lúčov, na ktoré sa tešíme, a prasiatko bolo symbolom hojnosti a bohatej úrody. Pre mňa úroda znamená veľa kostičiek. Veď nie nadarmo sa hovorí, že som hladný ako pes. Ale budem hladovať s Fifíkom počas celého dňa. Vám, kamaráti, želám, aby ste sa tiež tešili z tradícií. Želám Vám krásne Vianoce a bláznivé prázdniny plné zážitkov. A dočítania v roku 2019! Vaša zlatá Bobina.
P. S. Voľakedy si pod vianočným stromčekom takmer každý našiel ponožky. S Fifíkom sa na ne tešíme aj tento rok!