Modlitba proti prejedaniu: Cesta k duchovnej a telesnej rovnováhe

Pôst, vnímaný mnohými len ako obmedzenie jedla, má oveľa hlbší význam, ktorý presahuje len diétne obmedzenia. V kontexte liturgického kalendára, ale aj v širšom ponímaní, predstavuje pôst obdobie sebareflexie, duchovnej obnovy a zamerania sa na podstatné hodnoty. Hoci má pôst hlboké korene v náboženských tradíciách, jeho prínosy pre zdravie a celkovú pohodu sú čoraz viac uznávané aj v modernej spoločnosti.

Liturgický kontext pôstu

Podľa liturgického kalendára začína pôstne obdobie v roku 2023 v stredu 22. februára a končí sa 6. apríla. V Rímskokatolíckej cirkvi sa pôst vníma ako časové obdobie štyridsiatich dní pred Veľkou nocou. Začína sa na Popolcovú stredu a končí sa na Zelený štvrtok popoludní, keď Cirkev slávením večernej svätej omše na pamiatku ustanovenia Oltárnej sviatosti začína sláviť Veľkonočné triduum, teda trojdnie utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána. V tom čase veriaci má prejaviť svoju vieru: intenzívnou modlitbou napríklad liturgie hodín, svätého ruženca, krížovou cestou alebo čítaním Svätého písma.

Historický a kultúrny význam pôstu

Z historického hľadiska mal však pôst celkom iný význam, keďže išlo o prirodzený kolobeh prírody. Po zimnom období ľuďom dochádzali zásoby, pričom v komorách im zväčša zostali len zemiaky, obilniny a rôzne semená. Prirodzene sa teda uskromňovali, nejedli mäso, či mastné jedlá. Veľkonočný pôst má výrazné liturgické korene. Potrebu postiť sa mali aj oveľa staršie národy a pohania, ktorí cítili nutnosť odľahčiť jedálničku po zime, kde nebola núdza o mastné a ťažké pokrmy. S pôstom sa ale stretneme aj v mnohých iných učeniach, zaoberajúcich sa telom a mysľou. Obdobie po zime sa nazývalo predjarí a boli pre neho typické najrôznejšie rituály spojené s posilnením zdravia, tela i ducha. V rade miest, dedín i mestysov je Veľká noc významnou spoločenskou a kultúrnou udalosťou spojenou práve s miestnymi obyčajmi.

Pôstne nedele a ich význam

Pôstne nedele majú väčšinou názvy odkazujúce na to, čo sa daný deň konzumuje, alebo robí:

• Líščia nedeľa (26. február): Na líščiu nedeľu mamičky napiekli praclíky v rôznych tvaroch a vešali ich vonku na vetvičky. Deti potom poslali hľadať niečo, čo im líšky vonku zanechali.
• Pražná nedeľa (5. marec): Má názov odvodený od klasického pokrmu, ktorý sa tento deň tradične pripravoval.
• Kýchavá/kýchavičná nedeľa (12. marec): Korene môžeme nájsť už v ranom stredoveku, keď vo veľkom vyčíňal mor a cholera.
• Družobná nedeľa (19. marec): Spája sa so zvykom, keď dievčatá dávali najavo priazeň chlapcom.
• Smrtná nedeľa (26. marec): Patrí zrejme k najznámejším dňom pôstu a je spojená s prastarým pohanským zvykom „Vynášanie Morany“. Tá tradične symbolizovala zimu, ktorá teraz odchádza a k moci sa dostáva bohyňa jari Vesna.
• Kvetná nedeľa (2. apríl): Po kvetnej nedeli tradične nastával Svätý alebo Pašijový týždeň. V tento deň sa pozornosť upína k výzdobe domácnosti - chodilo sa na bahniatka, ktoré sa dávali napríklad do drevenej vázy a maľovali sa vajíčka. Medzi najtradičnejšie techniky patrí maľovanie voskom, farbenie v cibuli aj dúhová batika.

Svätý týždeň a jeho dni

• Modrý pondelok (3. apríl): Názov je odvodený od zdobenia kostolov modrým, či fialovým suknom. O tomto dni sa všeobecne traduje, že by sa nemalo pracovať. Je tomu ale práve naopak. Modrým pondelkom sa začína jarné upratovanie, ktorým ľudia pomyselne vyháňajú zimu zo všetkých kútov príbytku. Nebolo nezvyčajné využívať aj niektoré pohanské zvyklosti, ako zapaľovanie sviece a pod.
• Šedivý utorok (4. apríl): Šedivý utorok sa stále nesie v duchu jarného upratovania.
• Škaredá streda (5. apríl): Na škaredú stredu si pripomíname zradcu Judáša Iškariotského, ktorý sa v tento deň údajne mračil. A samozrejme pokračuje veľké jarné upratovanie.
• Zelený štvrtok (6. apríl): Zelený štvrtok je piatym dňom Svätého týždňa, piekli sa sladké Judáše s medom a zabúdať by sa nemalo ani na prácu na záhrade. Rastliny zasadené v tento deň vraj nenapadnú žiadni škodcovia. Prípravy na Veľkú noc na Zelený štvrtok vrcholia a pohostiť rodinu by sme mali pokrmom zelenej farby. Odporúča sa špenát, žihľavová plnka, hrášok, či hrach.
• Veľký piatok (7. apríl): Na Veľký piatok chlapci obchádzali stavenia s rapkáčmi a nahrádzali tak zvonenie zvonov (tie v tento deň na žiadnom kostole zvoniť nebudete počuť). Voda má tiež v tento deň magickú moc. Mali by sme preto skočiť do potoka a otužiť sa. Podľa povestí sa otvára zem a odkrývajú poklady. Nie je od veci pripraviť pre deti napríklad honbu za pokladom.
• Biela sobota (8. apríl): Vrcholia prípravy na Veľkonočnú nedeľu a pondelok.
• Boží hod veľkonočný (9. apríl): Ľudia do kostola nosia v prútenom koši baránka, mazance, domáce maslo (to sa vtĺkalo do drevených foriem na maslo), aj najrôznejšie mäsové pokrmy. Pri drevenom stole sa schádzala aj širšia rodina pri tradičných pokrmoch, ktoré sa líšia kraj od kraja.
• Veľkonočný pondelok (10. apríl): Za vrchol osláv sa považuje Veľkonočný pondelok, kedy sa tradične chodí s korbáčom spleteným z vŕbových prútikov.

Pôst a zdravie

Vedeli ste však, že pôst a zdravie spolu navzájom súvisia? Pôst dokáže očistiť telo od škodlivín, uľahčiť a urýchliť trávenie a takisto pomôcť pri redukcii hmotnosti. Nutriční špecialisti pôst vrelo odporúčajú a každoročne nájdete na jar množstvo rád, ako postupovať pri jarnej detoxikácii organizmu. Zamerať by sme sa mali predovšetkým na detoxikáciu pečene (tá údajne cez zimu dostáva najviac zabrať), čo urobíme najlepšie vynechaním mäsa, alkoholu, kofeínu, cukru, ale aj čierneho čaju.

Ako držať pôst?

Pôst môžete dodržiavať viacerými spôsobmi. Môžete sa rozhodnúť pre dlhodobé liečebné hladovanie, pre prerušované hladovanie, či jednodňový pôst. Všetko závisí od vašich fyzických (ale aj psychických) možností, ale tiež od toho, čo chcete pôstom docieliť.

• Jednodňový pôst: Ak sa vám to zdá veľmi náročné, môžete si dopriať zeleninové šaláty. Nutná je však dostatočná hydratácia! Cieľom tohto pôstu je uľahčiť tráveniu.
• Dlhodobý pôst: Nebojte sa, nejde o týždne bez jedla. Dlhodobý pôst je skôr obdobie, počas ktorého vynecháte mäso a mäsové výrobky. Na takýto pôst je ideálne práve obdobie pred Veľkou nocou, kedy počas liturgického kalendára začína pôst, a ktoré trvá 40 dní. Ide o veľkú očistu tela po zimnom období.
• Prerušovaný pôst: V rámci neho jete počas menšej časti dňa prakticky bez obmedzení a počas väčšej časti dňa (12-16 hodín) dodržiavate pôst.

Odborníci varujú, že pôst nemá zmysel, ak ho držíte jeden alebo dva dni a ostatné dni v týždni sa prejedáte. Je potrebné stravovať sa rozumne neustále, bez ohľadu na pôst. Vhodné je dopĺňať vitamíny (vitamín C, vitamín A, vitamíny skupiny B) a minerály (magnézium, zinok, draslík, vápnik). A čo by ste mali obmedziť? Určite uznáte, že tí, čo sa stravujú striedmo, sú omnoho zdravší ako ľudia, ktorí sa prejedajú. POZOR! Pôst však nie je pre každého.

Prerušovaný pôst (Intermittent Fasting - IF)

V súčasnosti zažíva prerušovaný pôst, známy tiež ako intervalový pôst, skutočný rozmach. Ak je telo nepretržite zásobované jedlom, nie je potrebné, aby siahalo na zásoby a odbúrava tuk. Naopak, prebytočné kalórie sa v tele ukladajú, čo môže viesť k prírastku hmotnosti v závislosti od individuálneho denného režimu (sedavé zamestnanie verzus zamestnanie náročné na energiu).

Prerušovaný pôst (anglicky intermittent fasting) nie je diéta v tradičnom zmysle. Skôr než obmedzovanie konkrétnych potravín sa zameriava na to, kedy jete. V podstate ide o striedanie období, kedy prijímate jedlo, s obdobiami, kedy nejete, teda držíte pôst. Už z jeho názvu sa dá veľmi jasne odvodiť, že v čase jeho dodržiavania človek neprijíma žiadnu potravu. Od 40-dňového veľkonočného pôstneho obdobia sa „IF“ odlišuje tým, že sa zameriava na čas (v priebehu dňa), keď je možné jesť a na čas, kedy už alebo ešte nie. Konkrétne potraviny a jedlo však nezakazuje. Ide o veľmi populárny stravovací trend súčasnosti, ktorému prepadli aj mnohé hollywoodske hviezdy, medzi nimi napríklad herecké esá ako Jennifer Aniston, Halle Berry či Cameron Diaz.

Rôzne metódy prerušovaného pôstu

Prerušovaný pôst sa dá realizovať v rôznych obmenách. Najčastejší a „najobľúbenejší“ je pomer 16 (hodín „hladovania“) a 8 (hodín konzumácie). Po uplynutí 8-hodinového limitu je dovolené už len piť, a to predovšetkým vodu, ale aj nesladený čaj či kávu (rovnako) bez cukru. Rozmedzie držanie pôstu je možné meniť. Často sa však v tejto súvislosti spomína aj „diéta“ 5:2, keď človek päť dni v týždni jedáva „normálne“ a dva dni takmer alebo vôbec nič, respektíve denný príjem kalórií obmedzí na 500, maximálne 600.

• 16/8 metóda: Jedná sa o najbežnejšiu variantu, kedy pôst trvá 16 hodín denne a jedlo je konzumované v 8-hodinovom okne.
• Eat-Stop-Eat: Tento prístup zahŕňa pôst po dobu 24 hodín raz alebo dvakrát týždenne.

Výhody a riziká prerušovaného pôstu

Prerušovaný pôst môže prinášať niekoľko významných výhod pre zdravie z hľadiska metabolických faktorov. Jedna štúdia skúmala vplyv prerušovaného pôstu v porovnaní s klasickou diétou s obmedzeným príjmom kalórií (Antoni 2018a). Vedci pozorovali významne väčšie zlepšenie krvného tlaku, ako aj metabolizmu glukózy a lipidov po jedle (C-peptidová a triacylglycerolová odpoveď) v skupine, ktorá držala pôst dva zo siedmich dní v týždni. V malej pilotnej štúdii navyše preukázali, že časovo obmedzený príjem stravy môže významne znížiť príjem energie u ľudí s nadváhou, ktorí prijímali potravu podľa ľubovôle (bez obmedzenia jej množstva) (Antoni 2018b).

Výskumy naznačujú, že prerušovaný pôst môže zlepšiť citlivosť na inzulín a znížiť hladiny inzulínu v krvi, čo môže znížiť riziko vzniku cukrovky 2. typu a podporovať zdravie mozgu a dlhodobej kognitívnej funkcie. Niektoré štúdie na zvieratách ukazujú, že prerušovaný pôst môže podporovať neurogénne procesy, čo znamená rast nových neurónov. Výskumy na zvieratách naznačujú, že prerušovaný pôst môže predĺžiť životnosť a zlepšiť kvalitu života.

Vysoko variabilné koncepcie štúdií však veľmi sťažujú pripísanie jednoznačných výhod prerušovanému pôstu a nie diéte formou obmedzenia kalorického príjmu. Aj keď sa zmena stravovania formou metódy 16: 8 zdá jednoduchá, môže mať významný vplyv na spoločenský život a nemusí byť ľahké jej dodržiavanie z dlhodobého hľadiska. Vždy je najlepšia taká forma diéty, ktorú je možné čo najviac dodržiavať, takže je pre každého človeka individuálna. Či už je to pôst dva alebo tri dni v týždni, iné formy prerušovaného pôstu alebo nepretržitá nízkokalorická strava, vždy to závisí predovšetkým od osobných preferencií a obmedzení v rámci dennej rutiny.

Prerušovaný pôst môže byť obzvlášť problematický, ak existuje riziko, že po dňoch, počas ktorých je príjem energie znížený o 75 %, nastúpi nadmerná kompenzácia počas dní, keď sa „smie jesť, koľko sa chce“. Tento spôsob stravovania je vhodný pre každého, komu neprekáža jesť každý druhý deň a darí sa mu udržiavať rovnomerný mierny energetický deficit prostredníctvom úpravy metabolizmu a správania. Na druhej strane, ak niekomu nerobí problém vynechanie raňajok a zníži tým bez námahy príjem energie o 500 kcal / deň - je to tiež dobrá cesta.

Zníženie počtu jedál môže viesť k nižšiemu príjmu živín. Ak nie je správne naplánovaná, môže diéta viesť k deficitu vitamínov a minerálov, čo môže mať negatívny vplyv na zdravie. Pre niektorých ľudí môže byť prerušovaný pôst ťažko udržateľný z psychologického hľadiska. Pravidelné obmedzovanie jedla môže viesť k pocitom stresu, úzkosti alebo prejedaniu sa počas povoleného okna. Prerušovaný pôst môže ovplyvniť hladinu hormónov, a to najmä u žien. Niektoré štúdie naznačujú, že dlhodobé pôsty môžu narušiť menštruačný cyklus a ovplyvniť plodnosť. Ľudia s určitými zdravotnými problémami, ako sú poruchy príjmu potravy, cukrovka 1.

Kalorický deficit a makroživiny

Hlavným motorom úspešného chudnutia je deficit kalórií, ktorý sa dá dosiahnuť metódou prerušovaného pôstu, alebo klasickou diétou. Okrem toho je potrebné zahrnúť silový tréning (ak je to možné), a konzumovať dostatok bielkovín (2,0-2,7 g na kg telesnej hmotnosti denne). Je tiež potrebné poznamenať, že zníženie kalórií a chudnutie sprevádzajú hormonálne zmeny a zmeny v energetickom metabolizme: V prípade nízkeho príjmu energie sa telo snaží minimalizovať tento energetický deficit úsporou energie.

Zástancovia „IF“ argumentujú tým, že hladovať je pre človeka (predsa) prirodzené, keďže v minulosti si ľudia museli jedlo uloviť a v čase, keď tak robili, prísun potravy nemali. Zároveň sú presvedčení, že čím častejšie prerušovanú hladovku praktizujeme, tým efektívnejšia bude. Inak povedané, respektíve napísané, prejaví sa väčším úbytkom hmotnosti. Jeho odporcovia, naopak, upozorňujú na fakt, že ak počas prerušovaného pôstu nedôjde k zníženiu (bežne) prijatých kalórií, na telesnej váhe sa tento typ hladovania rozhodne neprejaví. Zároveň platí, že v čase jedenia nie je „dovolené“ konzumovať všetko, bez rozmyslu a vo veľkých porciách. V takom prípade bude „IF“ zbytočný a želaný výsledok sa nedostaví.

Dôležitosť vyváženej stravy počas prerušovaného pôstu

Aby bol prerušovaný pôst efektívny a udržateľný, je kľúčové, aby jedálniček počas jedla bol vyvážený, plný živín a dostatočne sýty. Ranná časť dňa začína obdobím pôstu. Počas tejto doby sa vyhýbate konzumácii jedla a zameriavate sa na hydratáciu tela. Voda je základ, ale môžete si dopriať aj nesladený čaj alebo kávu. Ak je pre vás vynechanie raňajok obtiažne, skúste postupne predlžovať obdobie pôstu o hodinu každý deň, kým si vaše telo na nový režim nezvykne. Keď nastane čas na prvé jedlo, je dôležité, aby bolo výživné a vyvážené.

Príklady jedál počas prerušovaného pôstu

• Vaječná omeleta s avokádom a celozrnným chlebom: Vajcia sú bohaté na bielkoviny a zdravé tuky, ktoré vám dodajú energiu na celý deň.
• Quinoa šalát s grilovaným kuracím mäsom, avokádom a špenátom: Tento šalát je bohatý na bielkoviny z kuracieho mäsa, komplexné sacharidy z quinoi a zdravé tuky z avokáda.
• Smoothie bowl: Ak preferujete ľahšie jedlo, skúste smoothie bowl pripravenú z mixu bobúľ, banánu, chia semienok a gréckeho jogurtu.
• Jogurt s orechmi a semienkami: Nízkotučný grécky jogurt je bohatý na bielkoviny a vápnik.
• Pečený lososový filet s quinou a zeleninou: Losos je vynikajúcim zdrojom omega-3 mastných kyselín, ktoré podporujú zdravie srdca a mozgu.
• Grilovaná zelenina s cícerom a fetou: Ak máte chuť na vegetariánske jedlo, grilovaná zelenina ako baklažán, cuketa a paprika s pridaným cícerom a rozdrobenou fetou je skvelou voľbou.

Pôst v rôznom veku

Podľa odborníkov na výživu je dôležité zohľadniť aj vekovú kategóriu. Ako by mal teda pôst vyzerať, keď máte po tridsiatke či po päťdesiatke?

• 25 - 35 rokov: 14:10 - Vyrovnaný pomer medzi oknom, kedy jete, a etapou bez stravy. Telo potrebuje dostatok energie na prácu, šport a starostlivosť o deti.
• 35 - 45 rokov: 18:6 - Väčšiu časť dňa nejesť absolútne nič (18 hodín pôstu a 6 hodín stravy).
• 45 - 55 rokov: 20:4 - Vysvetliť sa dá tak, že neraňajkujete a nevečeriate. Deň začnete desiatou, potom si doprajete výživný obed a napokon skorú večeru, alebo teda skôr olovrant.
• +55 rokov: 16:8 - Opäť sa pracuje s vynechaním raňajok a nasta...

Modlitba proti nenásytnosti: Duchovný boj proti prejedaniu

V boji proti prejedaniu sa nesmieme spoliehať len na telesné metódy, ale aj na duchovnú silu modlitby. Modlitba nám pomáha získať kontrolu nad našimi túžbami a emóciami, ktoré často vedú k nekontrolovanému jedeniu. Tu je niekoľko myšlienok a modlitieb, ktoré nám môžu pomôcť v tomto boji:

• Uvedomenie si problému: Priznajme si pred Bohom, že máme problém s prejedaním sa a prosme ho o pomoc.
• Hľadanie príčin: Modlime sa za odhalenie príčin nášho prejedania sa. Často je to spojené s emocionálnymi problémami, stresom alebo nedostatkom lásky.
• Prosba o silu: Prosime Boha o silu a sebakontrolu, aby sme dokázali odolať pokušeniu a prekonali naše slabosti.
• Vďačnosť za jedlo: Naučme sa vďačne prijímať jedlo ako dar od Boha a nezneužívajme ho na uspokojovanie našich emocionálnych potrieb.
• Zameranie sa na duchovné hodnoty: Sústredme sa na duchovné hodnoty a na náš vzťah s Bohom. To nám pomôže naplniť naše srdce a nebudeme hľadať uspokojenie v jedle.

Modlitba proti prejedaniu

Pane, prichádzam pred teba s pokorným srdcom a priznávam, že mám problém s prejedaním sa. Prosím ťa, odhaľ mi príčiny tejto mojej slabosti a daj mi silu, aby som ju prekonal. Nauč ma vďačne prijímať jedlo ako dar od teba a nezneužívať ho na uspokojovanie mojich emocionálnych potrieb. Naplň moje srdce svojou láskou a pokojom, aby som nehľadal uspokojenie v jedle. Amen.

Tipy od The Guardian pre kontrolu prejedania

Denník The Guardian priniesol niekoľko skvelých rád, ktoré vám pomôžu dopracovať sa k štíhlej postave bez väčšej námahy. Pomôžu vám obalamutiť váš mozog tak, aby sa vám aj pri menších porciách zdalo, že ste toho zjedli dostatočne veľa.

1. Výber riadov je dôležitý: Už naše staré mamy hovorievali, že niekedy by len oči jedli. Tak im dajte najesť. Stačí ak sa začnete nakladať porcie jedla na menšie taniere ako doteraz. Opticky sa vám bude zdať, že ste toho zjedli oveľa viac. Okrem toho pomáha aj váha tanierov, z ktorých jete. Čím sú mohutnejšie a ťažšie, tým skôr budete mať pocit, že sme toho zjedli viac. Pomôcť môžu aj masívne príbory, ktoré vytvárajú podobný efekt. Okrem toho skúste využiť aj hĺbku riadov. Ideálne je namiesto plytkých tanierov používať hlboké misky. Jedlo v nich opäť naše mozgy vnímajú ako objemnejšie. Tou správnou kombináciou by teda mali byť menšie masívne misky a poriadne ťažký príbor.
2. Jedzte ľavou rukou: Skúste medzi sebou a vašim jedlom vytvoriť menšie prekážky, aby ste tak natiahli čas jedenia. Ak budete jesť dlhšie, budete mať pocit, že ste zjedli viac a aj pocit sýtosti sa dostaví skôr. Stačí ak napríklad nebudete jesť vašou dominantnou rukou. Skúsiť môžete aj čínske paličky a použiť ich pri konzumácii rôznych druhov jedla.
3. Vypnite telku, mobily a počítač: Pozor, na jedlo sa treba sústrediť. Výskumy ukázali, že ak okrem jedenia robíme aj inú, prevažne pasívnu aktivitu, akou je pozeranie televízie, skonzumujeme až o 30% viac! Takže televízor pred jedením vypnite a všetky mobily a počítače dajte do inej miestnosti. Najlepšie je, ak stolujete na mieste na to špeciálne určenom, teda v kuchyni alebo jedálni. Zjete tak menej a aj vaša obývačka ostane čistejšia.
4. Zapojte všetky vaše zmysly: Podstatou tejto rady je opäť priniesť do stolovania trochu sústredenosti a tiež naučiť sa, ako si jedlo poriadne vychutnať. Pred jedením by ste mali začať dýchať pomalšie a párkrát len tak vdýchnuť vône z jedla. Jednotlivé sústa sa pokúste prežúvať pomalšie, vychutnajte si každý kúsok. Veľký význam má aj textúra jedla. Čím viac nejakú potravinu rozomeliete, tým viac kalórií do seba dostanete. Ak sa pustíte do celých jabĺk, poskytnete si oveľa hmatateľnejší zážitok a zjete ich menej, ako keby ste ich konzumovali vo forme výživy. Nehovoriac o jablkovom džúse, s ktorým do seba nalejete kopec kalórií ani neviete ako. Podstatou všetkých týchto rád je začať jedlo viacej vnímať a dokázať ho oceniť. Pri ich dodržiavaní sa z vás po čase možno stane skutočný gurmán. A skutoční gurmáni sa neprejedajú.
5. Vďačnosť: Zapojiť trochu spirituality do jedenia tiež nezaškodí. Pozdvihnete tak svoju duchovnú stránku a čo je podstatné, zjete menej! Porozmýšľajte pred jedením nad tým, ako sa jedlo ku vám dostalo, ako rástlo, ako ho zberali, spracovávali. Poďakujte sa za to, že máte čo jesť, zatiaľ čo mnohí iní hladujú. Nemusí to byť hneď modlitba, ďakovať môžete prírode, vesmíru, komu alebo čomu uznáte za vhodné.

tags: #denna #modlitba #zleho #ducha #prejedania