Životopis kňaza Jozefa Kanianskeho

Život kňaza Jozefa Kanianskeho je úzko spätý s duchovným životom a rozvojom farností v Banskobystrickej diecéze. Jeho pôsobenie bolo rozsiahle a zanechalo trvalý vplyv na veriacich.

Po ukončení štúdia teológie na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave bol 23. júna 1968 vysvätený za kňaza Banskobystrickej diecézy.

Jeho kňazská cesta začala ako kaplán v Novej Bani (1968-1970) a pokračovala vo Zvolene (1970-1975). Neskôr pôsobil ako administrátor v Sliači (1975-1978) a opäť vo Zvolene (1978-1980). V rokoch 1980-1982 spravoval farnosť v Tŕní vo zvolenskom okrese a v rokoch 1982-1984 v Oslanoch v okrese Prievidza.

V rokoch 1984-1988 bol správcom farnosti Sklené Teplice, v rokoch 1988-1990 v Žiari nad Hronom a znovu rok pôsobil v Sklených Tepliciach. V rokoch 1991-1995 spravoval farnosť Medzibrod. V marci 1995 bol biskupským ceremoniárom, potom apríla do júna 1997 pôsobil v Beňuši. V rokoch 1996-2001 bol aj obhajcom zväzku na Diecéznom cirkevnom súde v Banskej Bystrici.

V rokoch 1997-2005 pôsobil v Banskej Bystrici ako správca Katedrálneho chrámu sv. Františka Xaverského, pričom v rokoch 2000-2001 bol členom Rady KBS pre otázky viery a ekológie, od r. 2001 bol tajomníkom Enviromentálnej subkomisie KBS. V rokoch 2005-2007 bol znovu administrátorom v Tŕní. Od r. 2007 žije vo Zvolene ako výpomocný duchovný.

Po zániku Uhorska, na konci 1. svetovej vojny - 1918 - a vzniku Československa sa kňazi snažili pozdvihnúť duchovný život vo farnostiach. Tak to bolo aj vo Zvolene. Rozvíjala sa spolková činnosť, charita, divadlá. Tiež propagovali úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu a mariánsku úctu. Preto ľudia začali mesačne chodiť ku sv. spovedi a na 1. piatok k sv. prijímaniu. Tiež v mesiaci máj a október boli ružencové pobožnosti. Každú nedeľ dopoludnia boli sv. omše a popoludní ruženec. Zvlášť sa rozprúdil duchovný život za Slovenského štátu, keď vo farnostiach rehoľníci konali tzv. ľudové misie.

Po 2. svetovej vojne nastúpila komunistická moc, ktorá náboženstvo označila za „ópium ľudu“ a začala uskutočňovať ateizáciu. Zrušila rehole a nad Cirkvou ustanovila dozor. Mužské rehole boli zrušené a rehoľné sestry koncentrované a boli im pridelené rôzne práce. V tejto situácii vznikla tzv. tajná cirkev - rehoľní kňazi tajne pracovali - zhromažďovali skupinky mladých ľudí a v prírode (na chatách) im dávali duchovné cvičenia a občas robili duchovné obnovy. Títo mladí ľudia sa potom zúčastňovali sv. omší v kostole a zakladali si kresťanské rodiny. Tak to bolo od r. 1950 do Nežnej revolúcie 1989.

Po Nežnej revolúcii prišli do Zvolena rehoľníci dominikáni, farnosť sa rozdelila na farnosť Zvolen-mesto, Zvolen-Západ, Zvolen-Sekier, Zvolen-Podborová a taktiež vznikla gréckokatolícka farnosť, ktorá spolu s pravoslávnou farnosťou využíva Kaplnku sv. Štefana na Zvolenskom zámku. Vo filiálke farnosti Zvolen-mesto - Lieskovec - je postavený nový kostol ktorý bol zasvätený sv. Vo farnosti Zvolen malo svoj vplyv aj účinkovanie rehoľných sestier.

Účinkovanie rehoľných sestier vo farnosti je požehnaním. Farnosť sv. Alžbety vo Zvolene patrí medzi živšie farnosti v diecéze. Je tu množstvo ľudí, ktorí často a pravidelne pristupujú k sviatostiam. Je tu viacero rodín, ktoré sa snažia žiť kresťanským životom. Je tu hodne mládeže, ktorá žije duchovným životom. Robia tak aj mnohí študujúci na univerzite vo Zvolene, ktorí sú i z iných krajov Slovenska. Je tu rad vedeckých pracovníkov, osobitne z lesníctva, ktorí ako veriaci navštevujú bohoslužby. V liturgii účinkujú viacerí ako lektori a viacerí ako rozdávatelia sv. prijímania, ktorí nosia sv. prijímanie chorým do domácností. Viacerí pracujú ako katechéti pri vyučovaní náboženstva na školách. Vo farnosti úspešne funguje aj Cirkevná škola sv. Dominika Savia. Je nádej, že Farnosť sv.

Pre lepšiu orientáciu v pôsobení Mons. Kanianskeho a ďalších duchovných vo Zvolene, uvádzame prehľadnú tabuľku:

Mesto Zvolen, kde Jozef Kaniansky pôsobil, má bohatú históriu. Zvolen bol od nepamäti sídlom župy. Hrad zaručoval význam mestu, ale súčasne bol aj brzdou jeho rozvoja, lebo hoci mesto malo privilégia slobodného kráľovského mesta, ktoré mu po tatárskom vpáde potvrdil Belo IV. r.1244, predsa hrad a jeho podhradie, ktoré boli osobitnou k mestu nepatriacou jednotkou, čerpali výhody pre seba na úkor mestskej komunity.

Od dávnej doby bol Zvolen pre okolie centrum obchodu a remeselníckej výroby. Svojho času tu bola aj zvonolejáreň. Mesto sa začalo dobre vyvíjať v druhej polovici XIX. st. Výstavbou železnice stalo sa dôležitým dopravným uzlom. Nastal príliv železničiarov. Po prevrate r. 1918 maďarský živel sa odsťahoval. Bola však zrušená aj fabrika „Union“, čím bola zavinenú dlhodobá nezamestnanosť a úpadok, lebo robotníci stratili prácu. Sláva mesta sa vrátila, keď sa mesto stalo sídlom XVIII. župy, čo trvalo asi 10 rokov. R. 1940 bola založená továreň na spracovanie tvrdého dreva „Bučina“. Mesto sa ďalej rozvíja. Za storočie vzrástlo obyvateľstvo asi osemnásobne. S tým prišiel aj kultúrny rozvoj.

Vo Zvolene sa tradujú dve starobylé farnosti, Jedna sv. Mikuláša a druhá sv. Alžbety. Farnosť sv. Alžbety je dnešná mestská farnosť. Bola exemptná a podliehala prepoštovi sv. Tomáša na Hore pri Ostrihome. Fara bola uprázdnená.

Malkotenti pri ústupe vypálili mesto aj s kostolom. Kaplánske stanice sú dve. Stopy prvej sú v dávnej dobe. V časoch reformačných sa spomína farár a kaplán, ktorý sa držal za rovnocenného farárovi a bohoslužby konali striedavo. Po rekatolizácii stanica zanikla. Obnovili ju za farára Lepényiho. Druhá stanica bola zriadené na začiatku XX. Farnosť sv. Mikuláša je druhá farnosť, ktorú cituje Pazmáňov katalóg. Aj táto bola exemptná.

Bartókova CV 1637 uvádza, že na zámku je kaplánom Ondrej Hugínyi, sielnický farár a konventuál turčianskeho prepošstva, ktorý sa stará o duchovnú správu katolíkov aj z Budče. Nestačí však všetko obslúžiť, preto navrhuje, aby bola zriadená stála správa, lebo má čo robiť, aby tu udržal katolícku vieru. Fara bola od pradávna murovaná, čiastočne poschodová. Mala kuriálne privilégia. Túto budovu zbúrali a r. 1938 postavili novú, terajšiu, ktorú vybavili reprezentačne. Pri búraní sa v starej fare našli starobylé fresky, ktorými bola vyzdobená. Tieto nezničili, ale odborník ich zosňal aj s omietkou a umiestnil ich v novej budove. Motívy sú náboženské aj svetské, z poľovníckeho života. - R. 1960 túto budovu vykúpil Okresný národný výbor a umiestnil v nej podnikové riaditeľstvo „Zdroja“ a farnosť ostala bez budovy.

Farský kostol sv. Alžbety stojí na námestí, teraz ako voľná stavba. V minulosti však bol ohradený múrom, pri ktorom stála budova xenodochia, byt kostolníka a zvonica. Múr a budovy r. 1811 na príkaz magistrátu zbúrali a kostol ohradili dreveným plotom. Tento tiež časom zanikol. Vôkol kostola bol cintorín. Pochovávalo sa aj v kryptách. Boli tri: pod svätyňou, loďou a kaplnkou. Boli pre verejné pochovávanie a nie pre privilegované rodiny. Okrem kostolného cintorína bol už v predjozefínskej dobe vonkajší cintorín za mestom.

Kostol má tieto rozmery : d. 34m, š. 11,5m, výška cca 10m. Svätyňa je gotická, polygonálna. Rebrá klenby sedia na hlaviciach ozdobených listami a zbiehajú sa do svorníkov. Pred sto rokmi bola klenba blízko spadnutia, preto stiahli steny železom, murivo klenby rozobrali a ponechajúc len rebrové zhotovili novú klenbu. Vidno to na nej, lebo lunety nie sú zakončené lomeným, ale elipsovitým oblúkom. Okná sú vysoké, delené stĺpikom, zakončené kružbou. Majú sklomaľbu. Víťazný oblúk je lomený, masívny. Loď pôvodne s drevenou povalou bola v renesančnej dobe zaklenutá. Klenba je zakotvená na masívne vnútorné oporné piliere, ktorými súčasne vytvorili chóry. Je valená, ozdobená rebrami hrebienkovej pseudogotickej siete. Pôvodný zadný organový chór stojí na dvoch stĺpoch a má prekrásnu gotickú sieťovú klenbu. Hlavný portál je neskoro-renesančný, vysoký. Z tej doby je aj veža, ktorá stojí na štyroch rohových pilieroch. Má tri poschodia: v prvom je sklad pre hudobníkov, v druhom priestor pre zvony, v treťom poschodí býval požiarny strážnik. Toto poschodie bolo nadstavené v polovici 18 st. Krov veže je vysoký, báňovitý, barokového štýlu. R. 1941 zamurovali otvorené oblúky veže a vytvorili predsieň. Vo veži je jeden veľký zvon. - R. 1973 bola svätyňa upravená podľa noriem obnovenej liturgie. Bol zhotovený mramorový oltár tvárou proti ľudu a mramorové pozadie. Veľký novogotický oltár z r. 1912 odstránili. Tým kostol veľa stratil na svojom vzhľade, svätyňa zíva fádnou prázdnotou. Na južnej strane pri múre lode stojí kaplnka Bolestnej Matky Božej. S kostolom je spojená dverami. Je cca 10m dlhá a 6m široká. Je zakončená troma stenami šesťhranu. Klenbu má valenú. Vzadu je organový chór s barokovým organom. Štýl je barok. Má tri oltáre.

Bol postavený v dobe románskeho štýlu. Svedčí o tom portál zachovaný na južnej strane, teraz viditeľný z predsiene vchodu do krypty. Zamurovali ho, keď postavili kaplnku Božieho tela. Portál odokryli pri archeologickom prieskume r. 1969. Titul kostola by nasvedčoval, že nebol postavený pred r. 1235, kedy bola kanonizovaná sv. Alžbeta. Jestvuje listina, v ktorej kráľ Žigmund povoľuje mimoriadnu daň 1 fl. za každú urnu vína dovezenú do Zvolena, aj na zámok, ktoré peniaze sa majú použiť na stavbu kostola. Pôvodne sa myslelo, že išlo o novostavbu, ale teraz sa mysli, že ide len o prestavbu, kedy bola postavená terajšia honosná svätyňa v gotickom štýle. Nová prestavba sa stala v renesančnej dobe, kedy zaklenuli svätyňu a postavili vežu. Kaplnku Bolestnej Matky Božej dal po zbúraní kaplnky Božieho tela postaviť r. 1650 Ján Ebeczky. R. 1686 Jozef Ebeczky obdaroval kaplnku bohatou základinou. Oratorium regium. Pri kostole bola kráľovská kaplnka, ktorú menovali oratórium kráľa Mateja. Stála na severnej strane kostola. Tradícia o nej hovorí, že ju založila kráľovná Beatrix. Kedy ju zbúrali, neni známo. Kaplnka sv. Kríža. Najstaršie CV uvádzajú, že na cintoríne stála kaplnka, drevená, vybavená pre funebrálne bohoslužby oltárom a organčekom so štyrmi mutáciami. Xenodochium. Mesto založilo a udržiavalo špitál, ako všetky stredoveké mestá. Mali tu výživu 10 starci. Jeho pôvodná budova stála pri kostolnej ohrade. CV r. 1754 už uvádza, že bolo už v inom dome na bystrickej ceste. Iné listiny hovoria, že to bol starý pivovar.

CV 1829 uvádza: cintorín pri kostole je opustený. 1811 mesto dalo zbúrať ohradový múr a pri ňom stojace budovy. Pochovávalo sa do iného cintorína za mestom, ktorý už poznala CV z r. 1692. R. 1784 opustili ev. pochovávanie do toho cintorína a zriadili si iný, neznámo na ktorom mieste. Neskoršie sa vrátili ku pochovávaniu do predošlého. R. 1831 pre zomrelých na choleru otvorili nový cintorín. Nový veľký cintorín bol otvorený nad Sokolovskou cestou.

Zoznam kňazov pôsobiacich vo Zvolene:

• 1292 sp. Peter
• 1332 - 1337 sp. Michal plebán de Antiquo Solio
• 1402 sp. Dominici Mikuláš
• 1464 sp. Ladislav
• 1522 Juraj
• 1534 - Klein Ján
• 1543 sp. Gregor
• 1556 Lovcsányi Juraj - éra ev. farárov
• 1665 Paskovi Ambróz
• 1681 Čelko Matej
• 1684 Pudmaj Matej
• 1686 Mažár Krištof
• 1689 Istvánovics Martin
• 1689 Bartošovič František
• 1692 Abrahámič Michal
• 1701 Thományi Ján
• 1708 Kralinovič Matej
• 1709 Murgaš Michal
• 1715 Kralinovič Matej
• 1715 Čulík Martin
• 1718 Janovič Juraj
• 1737 Lepényi František
• 1747 Ďurovský Juraj
• 1758 Gedra Jozef
• 1770 Juračka Jozef
• 1777 Maršalík Ján SF
• 1777 Markuš Imrich
• 1781 Fábry Jozef
• 1791 P.

CV 1629 uvádza ako zakladateľku kostola kráľovnú Beatrix, tretiu manželku Ondreja II., dcéru marchiona D´Este Aldrovandiniho, ktorá po ňom zostala vdovou. Je pozoruhodné, že skoro všetky kostoly na zvolensko-dobronivskom panstve sú pripisované jej ako zakladateľke. Jej životopis to však nepotvrdzuje.

Zoznam kňazov narodených vo Zvolene a okolí:

• 1938 04.09. Surový Vojtec, , Ing.
• 1941 20.11. 16.07. 28.09. Gálik František, JUDr.
• 19.08. 1957 11.03. 16.09. Chovanec Marián, Mons., ThDr.
• 26.12. 10.02. Brendza Gabriel, PhD., ThDr.
• 1964 14.02. Sabol Ľuboš, ICLic.
• 17.08. Volek Peter, prof. Dr. Phil. fac.
• 25.12. Gierasimczuk Adam Cyril, ThLic.
• 26.04. Repko Jozef, PhD., ThDr.
• 15.03. Majerčák Anton, OFM Cap.
• 09.10. Slašťan Michal.
• 05.09. Ďurnek Juraj, Sch P.
• 15.04. Vasilyeu Siarkei, Ing.
• 23.07. Kubinec Marcel, ThLic.
• 08.09. Turňa Marián, OFM Cap.
• 03.12. Žilka Róbert, OFM Cap.
• 07.02. 10.06. Baran Karol. OFM Cap.
• 13.09. Uram Jozef, PhD., PhDr.
• 1974 10. 28.02. Repa Peter, ThLic.
• 25.03. Mikula Jozef, Ing.
• 20.08. Uhrík Martin, Mgr. art.
• 24.10. Fintor Irenej Maroš, OP, ThLic.
• 29.04. Gregor Marián, ml., Mgr. art.
• 13.12. Kaliński Jakub.
• 14.04. Markovič Branislav, SD. Lic.
• 31.07. Lojan Pavol, ICLic.
• 20.10. Kraus Ján, ThLic.
• 07.06. Baláž Michal, ThLic.
• 21.06. Lovás Samuel Peter, OP, JUDr, Ing.
• 13.12. Balga Zoltán, ICLic.
• 20.04. Paluch Michal, SchP.
• 29.10. Lupták Peter, ICLic.
• 14.01. Mališ Michal , ThLic.
• 01.10. Veverka František, ThLic.
• 1989 14.08. 15.08. 10.10. Benčat Jozef, SL.L.
• 1991 16.08. Sandánus Michal, Ing.
• 1993 02.02. 10.05. 1994 28.02. 16.12.

tags: #knaz #jozef #kaniansky