Kostol Povýšenia sv. Kríža vo Veľkom Bieli je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. V tomto článku sa pozrieme na jeho stavebný vývoj, umelecké prvky a súčasné využitie. Okrem toho sa dotkneme aj ostrova umenia Slanica a jeho kultúrneho významu.
Kostol Povýšenia sv. Kríža vo Veľkom Bieli
História a stavebný vývoj
Barokový kostol bol postavený v roku 1728 na mieste menšieho kostola alebo kaplnky, ktorý bol spomínaný prvýkrát v roku 1561. Je však známe, že Imrich Esterházy ho dal zrejme postaviť ako náhradu za iný kostol, alebo tento konkrétny kostol zrekonštruoval do jeho dnešnej podoby. Predkovia nezanechali podrobné informácie o histórií budovy, jej vysvätenia ani o priebehu opráv.
Kostol v rokoch 1884 a 1896 reštaurovali a v roku 1936 ho stavebne upravili. Pôvodne centrálny sieňový priestor rozšírili transeptom a novým uzáverom presbytéria. Vstavaná veža má predstavanú predsieň a je zakončená ihlanom. Fasáda upravená v historizujúcich tvaroch je členená lizénovým rámovaním a pilastrami. Presbytérium má dekoratívne oporné piliere. Vnútorné zariadenie je prevažne historizujúce z čias okolo roku 1896.
Baroková krstiteľnica je z polovice 18. storočia. Orgán je neskorobarokový s plastikami dvoch svätcov z polovice 18. storočia. Plastika Panny Márie zo Zvestovania je neskorogotická z obdobia okolo roku 1500, v polovici 20. storočia bola opravená a privezená z bratislavského kláštora klarisiek.
Umelecké prvky a interiér
Interiér kostola je bohato zdobený. Dominujú mu stropné maľby a steny z napodobeniny červeného mramoru. V monštrancii pri bočnom oltári sa nachádza relikvia bl. Titusa Zemana. V hlavnom oltári sú vložené relikvie.
Ako súvisí život a dielo prof. Poláčka s mučeníkom Titusom Zemanom?
Blahoslavený Titus Zeman
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom.
Konferencia - ako saleziánsky čítať život Titusa Zemana
Súčasný stav a využitie
Stav kostola je veľmi dobrý. Slúži svojmu účelu.
Slanický ostrov umenia a kostol Povýšenia sv. Kríža
Slanický ostrov (3,5 ha), je kultúrnym centrom, nazývaný je aj Ostrov umenia. Je to ostrov, ktorý vznikol po napustení Oravskej priehrady, nachádza sa uprostred vodnej nádrže Orava. Zostal ako pamätník zatopených obcí, je pozostatkom zaplavenej obce Slanica, ktorá navždy zmizla pod hladinou oravskej priehrady v roku 1953. Z obce Slanica sa zachovalo iba jej návršie so zachovalým barokovým kostolom sv. Kríža a kalváriou, ktoré kedysi boli jej dominantou.
Slanický ostrov umenia
Od roku 1973 ostrov je chráneným územím a prírodnou pamiatkou s parkovou vegetáciou okolo kostola. Dnes je to vyhľadávaná turistická atrakcia, ktorú navštevujú nielen domáci turisti ale aj turisti zo zahraničia.
Rímskokatolícky kostol Povýšenia svätého Kríža postavený bol v 18. storočí, v rokoch 1776 až 1769, ako baroková kaplnka. Upravovaný bol začiatkom 19. storočia - v roku 1843 získal dnešnú klasicistickú podobu. Je to jednoloďová, jednokaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom a polkruhovým uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiu a dvoma vežami zvierajúcimi otvorenú arkádu. Ďalšie úpravy boli vykonané v 60. rokoch 20. storočia.
Slanický ostrov umenia otvorili 3. júla 1971. Expozície tradičného ľudového umenia dokumentujú tvorbu ľudových maliarov, rezbárov a kamenárov, ktorí bez školenia, len podľa odpozorovaných predlôh z bežného života, zanechali po celom území Slovenska doklady o svojom prirodzenom talente a umeleckých schopnostiach.
Ľudové umenie na Slovensku zaznamenalo svoj najväčší rozkvet v 18. a 19. storočí, a preto väčšina vystavených prác pochádza práve z tohto obdobia. Námety sochárskych a maliarskych diel boli takmer výlučne sakrálne. Ich zobrazenie sa riadilo mravnými a estetickými ideálmi kresťanstva a hlavnými sviatkami cirkevného roka. Drevené plastiky, maľby na skle a exteriérové kamenné skulptúry zobrazovali popri samotných postavách Krista, Najsvätejšej Trojice a Panny Márie aj obľúbených svätcov: sv. Jána Nepomuckého, sv. Floriána, sv. Vendelína, sv. Rozáliu, Katarínu a ďalších.
Na ostrove sa nachádza torzo pôvodného, dnes už symbolického, cintorína a lapidárium oravskej kamenárskej tvorby 18. a 19. storočia. Sochy a reliéfy svätcov vytvorených z kameňa sa zachovali dodnes na pôvodných miestach. Nájdeme ich v malých kaplnkách a na stĺpoch pozdĺž ciest, na kalváriách, cintorínoch a v dedinských kostoloch. Pred kostol premiestnili pomník slanického rodáka Antona Bernoláka, prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny, ktorý pôvodne stál v záhrade jeho rodného domu v zatopenej Slanici. Autorom bronzovej sochy z druhej polovice 30. rokov 20. storočia.
V prvej polovici 19. storočia tam vznikla prvá Kalvária s Krížovou cestou v Spišskej diecéze, z ktorej sa z pôvodných 14 zastavení dodnes zachovalo 11 murovaných kaplniek. Na prelome 19. a 20. storočia kaplnku dali vystavať bratia Matej a Arpád Murínovci. Údajne ju stavali talianski majstri. Matej a Arpád Murín sú so svojimi rodičmi (Antonom Murinom a Teréziou rod. Kubányi), manželkami a potomkami pochovaní v tejto hrobke.