Obec Devín, situovaná len pár kilometrov západne od Bratislavy pod majestátnym hradom, ukrýva vzácnu kultúrnu pamiatku - Kostol svätého Kríža. Vďaka svojej vyvýšenej polohe a vysokej veži je kostol v krajine neprehliadnuteľný a predstavuje dôležitý bod na mape sakrálnej architektúry Slovenska.
Kostol svätého Kríža v Devíne.
História kostola
História Kostola svätého Kríža siaha do druhej polovice 13. storočia. Kostol postavili v obci ako pomerne veľkú stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Išlo o reprezentatívne jednolodie v celom rozsahu dnešnej hlavnej lode s kratšou kvadratickou svätyňou. Patrocínium kostola je sv. Kríža.
Ďalšia stavebná fáza nasledovala po výraznom poškodení kostola pri útoku vojsk českého kráľa Přemysla Otakara II. v 70. rokoch 13. storočia. Zahŕňala výraznú prestavbu svätyne, ktorú predĺžili východným smerom do podoby polygónu a zaklenuli ťažkou rebrovou klenbou. Túto opreli o mohutné postranné piliere zachované v základoch. V závere svätyne úlohu pilierov prevzalo plné murivo nároží, čím v exteriéri vznikla rovná východná stena presbytéria.
V 14. storočí pristavali južnú kaplnku, pričom pôvodne mala siahať len po južný portál do hlavnej lode. Ešte počas výstavby však bola predĺžená až po západné priečelie lode. Pod prístavbou bola súčasne vybudovaná krypta s kamennou valenou klenbou.
Severná bočná loď vznikla tiež ako bočná kaplnka v druhej štvrtine 15. storočia. Kaplnka bola prepojená s hlavnou loďou lomenými arkádovými oblúkmi podobnými ako v prípade južnej lode.
V druhej tretine 16. storočia sa realizovala oprava v renesančnom štýle, ktorú si vyžiadalo vypálenie kostola tureckými vojskami.
Barokizáciou prešiel kostol pri obnove v 70. rokoch 17. storočia. Pristavaná bola veža, hlavná loď a svätyňa dostali valené klenby so styčnými hrebienkovými výsečami. Zvýšili tiež vežu, upravili jej fasádu a zastrešili novou strechou typického cibuľovitého tvaru. K južnej strane svätyne pristavali novú sakristiu.
Práce pokračovali aj v 18. storočí, kedy bolo dotvorené západné priečelie portálmi so sochami v nadstavcoch a ďalšími sochami v štítoch. Osvetlenie lode bolo riešené tzv. termálnymi oknami polkruhového tvaru a do rovnakého tvaru upravili aj gotické okná bočných lodí. V interiéri boli znova otvorené arkádové oblúky do bočných lodí. Na pilier arkádového oblúka v severovýchodnej časti bola osadená drevená kazateľnica prístupná schodiskom zo sakristie. V západnej časti lode vybudovali novú tribúnu.
V rokoch 1788 - 1789 obnova vyvrcholila reprezentatívnou úpravou svätyne s novou valenou klenbou, ornamentálnou výmaľbou stien a napokon postavením nového hlavného oltára v súvislosti so zmenou patrocínia na dnešné sv. Kríža. Ústredným motívom je tak plastika Ukrižovaného Krista, ktorá zrejme vznikla v dielni známeho sochára F. X.
Ďalšie opravy a úpravy sa spomínajú k rokom 1863, 1937 a 1949 - 1950. Veľká obnova sa uskutočnila v 70. a 80. rokoch minulého storočia na základe výsledkov výskumov spolu s reštaurovaním niektorých prvkov a pokračuje aj v súčasnosti. V roku 2017 bol ukončený historicko-architektonický výskum. Po nedávnej obnove je v dobrom stave.
Architektúra a interiér
Kostol bol pôvodne vybudovaný v románskom slohu, vďaka neskorším prestavbám však dnes v jeho architektúre badať skôr prvky gotiky a baroka, v menšej miere i klasicizmu. Múry pôvodne zrejme plochostropej lode sa zachovali do približne dvojtretinovej výšky, bočné steny svätyne v celej svojej pôvodnej výške.
Južná kaplnka aj po neskorších prestavbách si zachovala dosť zo svojej gotickej podoby, nájdeme tu viacero ranogotických i neskorogotických okien, zamurovaný portál i krížovú rebrovú klenbu so svorníkmi.
Severná kaplnka predstavuje po obnove krásny príklad neskorogotickej architektúry bez neskorších zásahov. Je zaklenutá troma poliami krížovej rebrovej klenby, na svorníkoch ktorej nájdeme erby Garayovcov (stočený had) a grófov z Celje. Tretí svorník je bez výzdoby, zrejme bol vyhradený pre erb niektorého zo synov Mikuláša Garaya. S priestorom hlavnej lode ju spájajú tri lomené oblúky arkád.
Hlavná loď bola zrejme tiež zaklenutá gotickou klenbou, svedčí o tom pri výskume objavený svorník veľkých rozmerov, zdobený listami okolo stredovej tváre Krista.
V priestore pod vežou je vystavená kópia hodnotného gotického reliéfu z 15. storočia (okolo r. 1420), sčasti poškodený. Originál sa našiel zamurovaný na v západnej stene južnej prístavby.
Interiér Kostola svätého Kríža.
Významné udalosti a zaujímavosti
- V okolí kostola bolo odkryté rozsiahle pohrebisko z čias Veľkej Moravy, čo niektorých autorov priviedlo k hypotéze, že na tomto mieste stál kostol už v 9. storočí a že sa tu nachádzala aj hrobka sv. Metoda.
- Toto obdobie pripomína aj súsošie sv.
- Kostol patrí do skupiny pomerne veľkých stavieb, ktoré vznikli okolo polovice 13. storočia v bezprostrednom okolí Bratislavy spolu s Modrou a Sv. Jurom.
- V Devíne bol nielen Štúr, ale aj Bernolák.
Rumpelmayerovci a Devín
Kamenársko-staviteľská dynastia Rumpelmayerovcov opustila Devín a presťahovala sa do Bratislavy. Založili si tu dielňu, ktorá patrila medzi najväčšie v meste. Vychovávali v nej mnoho známych i menej známych kamenárov, sochárov a architektov. Hoci svojho času boli skôr remeselníkmi, dnes ich diela považujeme za umenie.
Martin Rumpelmayer založil v Prešporku dielňu, ktorá sa na konci 18. storočia zaradila medzi najväčšie a najvýznamnejšie v meste. Pre rodinu znamenala nielen príjem, ale im aj umožnila začleniť sa do kultúrneho života a mestskej samosprávy Prešporka. Neskôr v rodinnej tradícii pokračoval aj Martinov vnuk Alojz Ján (*1823, †1882). Keďže jeho rodina dbala na vzdelávanie, absolvoval u prešporských benediktínov gymnaziálne štúdia. Pokračoval na výtvarnej akadémii vo Viedni, kde sa zameriaval na štúdium medirytectva. Po skončení školy si v otvoril v Bratislave obchod a prevzal aj rodinnú dielňu na Špitálskej ulici.
Alojz Ján nemá na konte väčšie projekty. Riešil subdodávky kamenárskych a murárskych prác pre väčšie stavebné projekty. Často pri nich spolupracoval s ďalšou staviteľskou dynastiou Feiglerovcov. Nevyhýbal sa však rekonštrukčným prácam na najvýznamnejších stavbách mesta. Zameriaval sa predovšetkým na Katedrálu sv. Martina, ku ktorej mal blízko. Pokrstili ho tu a tu sa i sobášil. A navyše, spolu s manželkou a matkou patrili medzi popredných členov Cirkevného hudobného spolku sv. Martina. Pracoval na realizácii regotizačných úprav Katedrály sv. Martina i na oprave kaplnky sv. Anny. Najväčší podiel prác na nich mala práve jeho kamenárska firma Alois Rumpelmayer. V polovici 90-tych rokov 19. storočia reštauroval hlavný severný portál chrámu. Podľa projektu viedenského staviteľa Carla Haybäcka pristavali k nemu medzi bočné oporné piliere plytkú predsieň. Architekt sa pri plánoch inšpiroval parlerovskou gotikou.
Zameriaval sa na kamenárske práce menšieho rozsahu. Realizoval náhrobníky a sakrálnu architektúru. Pre Bratislavskú kalváriu vyhotovil sochy sv. Jána a Františka. V Dvoroch nad Žitavou sa zachovala krížová cesta zo 60. rokov 19. storočia s majestátnym krížom.
Dlhé roky sa Ján Alojz podieľal na dianí v Prešporku. Patril k mestskej honorácii aj s dosahom na mestskú samosprávu. Bol členom veľkej rady a neskôr voleným mestským poslancom prešporského municípia (virilistom). Taktiež bol členom Živnostenskej a obchodníckej komory či Mestského podniku zabezpečenia mešťanov. Patril k vedúcim predstaviteľom I. sporiteľne (1. Sparkasse). Bol členom jej správnej rady a jeden čas aj revízorom Spoločnosti Považskej železnici (Waagthalbahn). Venoval sa filantropii a podporoval kultúrny život v Prešporku.
Staviteľstvu i umeniu zostali verní aj dvaja synovia Alojza Jána Rumpelmayera. Starší syn Fridrich Ján Evanjelista (*1855, †1916) sa stal uznávaným architektom vo Viedni aj v Bratislave. Môžeme sa domnievať, že ho v mnohom inšpiroval strýko, svetoznámy architekt Viktor Rumpelmayer. Vyštudoval Eidgenössische Technische Hochschule v Zürichu. Táto prvá spolková vysoká škola v Švajčiarsku sa dodnes teší prestíži.
Po skončení štúdia sa Fridrich usadil vo Viedni a často pracoval so strýkom na jeho projektoch. Postupne sa vypracoval a stal sa vyhľadávaným architektom zámožných podnikateľov, šľachty a inštitúcií. Keď sa stal členom rakúskeho Združenia inžinierov a architektov a v roku 1892 aj členom Umeleckého domu, jeho meno už malo nielen vo Viedni ceng.
Takmer paralelne s Viedňou pôsobil aj v dnešnej Bratislave. So strýkom Viktorom spolupracoval na projekte Pálffyho paláca (dnes budova VŠVU) na Hviezdoslavovom námestí. Keď strýko zomrel, projekt prevzal a dokončil ho. V tom čase vypracoval aj architektonický návrh budovy Sporiteľne a s Ignácom Feiglerom spolupracoval aj na ďalších stavbách. Najmarkantnejším dielom z tohto obdobia je Fridrichov návrh a realizácia bratislavského Blumetálskeho kostola.
Ján Evanjelista Alojz (*1862, †1910), mladší syn Alojza Jána, zostal žiť v Bratislave. Pôsobil v otcovej dielni, ktorú po jeho smrti prevzal. Aj on pravidelne spolupracoval so staviteľskou dynastiou Feiglerovcov. Pracoval na renovácií bratislavského Primaciálneho paláca a na stavbe sirotinca Štefánia (dnes budova ZŠ Hlboká).
Zaslúžil sa aj o vznik kostola sv. Ladislava v Bratislave, na výstavbu ktorého daroval 200 zlatých. Zanechal po sebe niekoľko menších kamenárskych prác. V Šali by sme našli Súsošie Najsv. Trojice. V Bratislave sa zachovali Lurdská jaskyňa na Hlbokej či jubilejný kríž pred hlavným vstupom Katedrály sv. Martina z roku 1900. Na Hlbokej bol pôvodne kameňolom, no v roku 1892 sa ho rozhodla grófka Gabriela Szapáry upraviť. Úpravu vykonala práve Rumpelmayerova firma. Vložili tam sochu Lurdskej Panny Márie, ktorá sa dodnes teší návšteve veriacich. Jeho dielom spolu s architektom Emilom Bresslerom je aj mauzóleum Stummerovcov v Horných Obdokovciach.
Súčasnosť
Kostol slúži ako farský miestnej farnosti. Bohoslužby sa konajú v pondelok, stredu a piatok o 18:00 hod.
Kostol sv. Kríža v Devíne je nielen miestom duchovného života, ale aj dôležitým svedkom histórie a kultúry Slovenska. Jeho návšteva ponúka jedinečný pohľad do minulosti a možnosť obdivovať architektonické a umelecké skvosty, ktoré sa v ňom nachádzajú.