Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku prechádza obdobím úvah o súdnej reforme, ktorá má za cieľ zlepšiť fungovanie cirkevných súdov a zabezpečiť spravodlivé a transparentné rozhodovanie. V tomto kontexte je dôležité poznať štruktúru a postavenie dištriktuálneho súdu v systéme ECAV.
Asociácia slobodných zborov Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku sa stotožňuje s návrhom súdnej reformy Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku, ktorú vypracoval JUDr. Na zasadnutí Generálneho presbyterstva (ďalej len GP) dňa 08. 04. 2020 bolo prijaté uznesenie č.35-2/2020 s návrhom na uskutočnenie súdnej reformy, v rámci ktorej má byť zrušený Osobitný senát Generálneho súdu (ďalej len GS) ako „orgán koncentrácie moci“ (ba dokonca ako počúvam totalitný orgán koncentrácie moci), majú byť ďalej zrušené dištriktuálne súdy, má sa preniesť riešenie disciplinárnych previnení na celocirkevný prvostupňový súd a majú sa zrealizovať viaceré nové úpravy súdnych a disciplinárnych inštitútov.
Zároveň GP prijalo uznesenie, ktorým poverilo brata farára Bunčáka vytvorením komisie, ktorá má vypracovať určitý komplexný návrh novej súdnej reformy. Treba objektívne konštatovať, že súdna reforma a reforma disciplinárnych previnení sú potrebné, ale nie preto aby sa „nepríjemné inštitúty“ ako je Osobitný senát GS odstránili, ale preto, aby sa zlepšil stav súdnych konaní, aby cirkevné súdy rozhodovali kompetentnejšie, odbornejšie, presvedčivo a zároveň garantovali nezneužitie cirkevnej moci kýmkoľvek.
Pochybeniam alebo previneniam voči CPP (Cirkevnoprávne predpisy) sa môže dopustiť každý člen Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku (ďalej len ECAV), či už z nedbanlivosti alebo úmyselne, preto súdy a disciplinárny systém musia reagovať tak na porušenie zákonov radového člena cirkvi, ako aj u kňaza, seniora, biskupa, cirkevných orgánov, ale aj samotných súdnych orgánov.
Súdna reforma navrhovaná bratom Bunčákom však neprináša žiadne nové inštitúty, ktorými by sa reagovalo na vývoj v ECAV v 21. storočí. Pri riešení súdnej reformy si musíme uvedomiť, že ECAV má inú vnútornú organizačnú štruktúru, iný mechanizmus riadenia, a teda aj iný právny systém, ako napr. naša bratská rímskokatolícka cirkev (ďalej len RKC).
Princípy fungovania ECAV
Naša cirkev je totiž založená na princípoch samosprávy a rovnoprávnosti jej členov (duchovných i laikov), pričom základnou a najvýznamnejšou cirkevnoorganizačnou jednotkou je cirkevný zbor v obci či v meste. Preto aj práva členov ECAV, tak ako sú uvedené v čl. 7 Ústavy ECAV, sú oveľa väčšie ako napr. v RKC. Mimoriadne významný je z tohto pohľadu čl. 7 písm. d) Ústavy ECAV, a to právo voliť a byť volený do cirkevných orgánov. Z uvedeného vyplýva, že spôsob riadenia ECAV, ktorého základom sú voľby cirkevných predstaviteľov, je založený na väčšej demokracii vo vzťahu k voličom - členom našej ECAV.
Oveľa jednoduchšie je riadiť cirkev kogentnými (záväznými) opatreniami a rozhodnutiami cirkevných autorít bez nejakej vážnejšej diskusie a oponentúry s členmi cirkvi. Ale v tom je osobitnosť našej cirkvi a treba povedať, že táto demokratická výnimočnosť vydržala v našej cirkvi päťsto rokov a treba ju udržať za každú cenu. Verím, že vždy boli tendencie demokraciu od jej cirkevných predstaviteľov „ohýbať“, ale cirkev bola vždy nakoniec tak silná, že to nepripustila, lebo tak ako to povedal W. Demokracia, ktorá ako forma vlády vznikla v starovekých Aténach, si musí dať veľký pozor, aby si udržala svoju podstatu, prečo vôbec vznikla. Demokracia je veľmi krehká a treba ju brániť proti každému, kto ju chce zneužiť.
Starí Aténčania poznali ako obranu pred tými, ktorí ju chceli zneužiť inštitút „ostrakizmu“ alebo črepinového súdu, keď všetci slobodní Aténčania mali právo poslať na 10 rokov do vyhnanstva toho, kto najviac ohrozoval demokratické zriadenie. A to si Aténčania tak vysoko vážili, že napr. aj svojho slávneho vojvodcu Miltiada, ktorý v r. 490 pred. n. l. My sa dnes tak našej cirkevnej demokracii správať nemôžeme, ale musíme dávať obrovský pozor, aby právnymi predpismi neboli vytvárané podmienky na koncentráciu moci v cirkvi, lebo to podlomí základy života a riadenia našej ECAV.
Preto nemožno vyriešiť súdnu reformu bez toho, aby sme nevyriešili transparentnosť a spravodlivosť volieb. Veď práve voľbami si vyberáme a potvrdzujeme zborových farárov, seniorov, orgány COJ, biskupov, ale aj členov našich cirkevných súdov. Preto nebude v našej cirkvi dobrý právny stav, kým voľby cirkevných predstaviteľov nebudú korektné a spravodlivé, lebo iba spravodlivo zvolené príslušné orgány COJ môžu spravodlivo a korektne voliť členov súdnych orgánov.
Preto sa znovu vraciam k problému, ktorý eskaloval pri posledných voľbách cirkevných predstaviteľov. Demokracia a samospráva v ECAV ako forma riadenia našej cirkvi musí „uniesť“ všetkých kandidátov, ktorí splnia zákonné podmienky na volenú cirkevnú funkciu, bez ohľadu na počet kandidátov, ktorí sa prihlásia do volieb v prvom kole. Ak sa totiž pre väčší počet kandidátov nerozhodne v prvom kole, druhého volebného kola sa môžu zúčastniť iba tí dvaja kandidáti, ako je to napr. pri našich prezidentských voľbách.
Ale akonáhle sa kandidačná porada stala orgánom a miestom „vybavovania si účtov“ medzi kandidátmi a cirkevnými predstaviteľmi, tak je demokracia v cirkvi ohrozená a musí sa brániť. Treba si uvedomiť, že „kandidačná porada v ECAV nie je žiadna „konkláve“, nie je to zbor elektorov - voliteľov našich cirkevných predstaviteľov, nie je to žiadny orgán v ktorom prebiehajú „primárky“, po vzore politických strán. Je to iba orgán posudzujúci, či kandidát splnil zákonné podmienky, alebo nie, pretože ak by to tak nebolo, tak by voľby členmi cirkvi boli úplne zbytočné.
Kandidačná porada sa musí vzdať svojho vnútorného pocitu, že „my najlepšie vieme, vážení veriaci, čo je pre vás dobré“. A preto sa ani v pripravovanej súdnej reforme nesnažme, aby sa „vládlo ľahšie“, aby sa nekoncentrovala moc do rúk určitej úzkej skupiny cirkevných predstaviteľov. Snažme sa, aby všetko dobré z našej súdnej praxe bolo ponechané a aby sa zároveň vytvorili nové mechanizmy, nové právne inštitúty, nové moderné prvky našej súdnej sústavy, aby sa zachovala demokracia v našej cirkvi, aby sa súdny systém modernizoval, aby sa otvoril pre kontrolné mechanizmy, aby členovia ECAV mali pocit, že súdne konania prebiehajú transparentne a spravodlivo. Veriaci ECAV musia mať pocit, že môžu kedykoľvek a bez obáv riešiť svoje problémy v cirkvi a že žiadny cirkevný predstaviteľ nemôže byť nekontrolovateľný a v prípade zlyhania neodvolateľný. To je cirkevná demokracia v praxi. Náročná, ale úžasná, určite lepšia ako diktatúra moci.
Návrhy opatrení pre zlepšenie fungovania ECAV:
- Zadefinovať v Ústave ECAV, od koho pochádza cirkevná moc, vymedziť v Ústave základné kompetencie pre cirkevné orgány a cirkevných predstaviteľov a členov cirkvi.
- V kompetenciách synody v čl. 30 Ústavy ECAV treba uviesť, ktoré orgány ECAV majú „zákonodarnú iniciatívu“, t. j.
- Trojdelenie cirkevnej moci, a to na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu platí, aj pre právny poriadok v našej ECAV. Tento systém je charakteristický aj tým, že tieto moci vytvárajú aj systém vzájomných bŕzd, kontrol a obmedzení, aby nedochádzalo ku koncentrácii moci úzkou skupinou osôb. Preto tak ako štátny zákon pozná inštitút „inkompatibility“ (nezlučiteľnosti) funkcií, tak ho treba aspoň čiastočne zaviesť v našej ECAV, ktorá tento inštitút vôbec nepozná. Pre súdny systém, pre jeho nezávislosť je neprijateľné, aby ten člen Synody, ktorý zákon prijíma ho aj ako člen súdu vykonával.
- Rovnako dôležité je uzákonenie tejto požiadavky, aby aj vo funkciách generálneho právneho zástupcu ECAV, predsedu právneho výboru, generálneho žalobcu a dištriktuálneho žalobcu platila požiadavka, aby títo predstavitelia mali vysokoškolské právnické vzdelanie.
- Nepripustiť zrušenie Osobitného senátu Generálneho súdu a rozšíriť ustanovenia zákona č.
- Ponechať súdny systém ECAV tak, ako je upravený v čl.
- Zrušiť existujúcu právnu úpravu, podľa ktorej disciplinárne previnenia prejednávajú a cirkevné orgány COJ a cirkevní predstavitelia v CZ, seniorátoch a dištriktoch a preniesť riešenia disciplinárnych previnení výlučne na dištriktuálne súdy a Generálny súd.
Dištriktuálny konvent
Dištriktuálny konvent je najvyšším orgánom Východného dištriktu, ktorý tvoria členovia dištriktuálneho presbyterstva, predsedníctva seniorátov, delegáti seniorátov v párnom počte, ktorý sa určí v súlade s čl. 25 ods. 1 Ústavy ECAV - na každý začatý počet 15 000 členov cirkvi v príslušnom senioráte sa volia dvaja delegáti - jeden neordinovaný a jeden duchovný. Dištriktuálny konvent sa schádza podľa potreby, najmenej raz za rok.
Výročný a účtovný konvent za predchádzajúci kalendárny rok sa musí uskutočniť vždy najneskôr do 31. mája nasledujúceho kalendárneho roka, pokiaľ z cirkevno-právnych predpisov nevyplýva iný termín. Dištriktuálny konvent plní najmä úlohy podľa čl. 25 ods. Dištriktuálne presbyterstvo vedie Východný dištrikt v období medzi zasadnutiami dištriktuálneho konventu.
Jeho členmi z titulu funkcie sú dištriktuálny biskup, dištriktuálny dozorca, zástupca dištriktuálneho biskupa, zástupca dištriktuálneho dozorcu, dištriktuálny právny zástupca, predseda dištriktuálneho Hospodárskeho výboru, predseda dištriktuálneho Vnútromisijného výboru, podpredseda Združenia evanjelických duchovných za VD. Členom presbyterstva je aj riaditeľ - vedúci dištriktuálneho biskupského úradu s hlasom poradným. Dištriktuálne presbyterstvo sa schádza podľa potreby, najmenej dvakrát do roka, zasadnutia presbyterstiev sú neverejné.
So súhlasom presbyterstva sa zasadnutia môžu zúčastniť tretie osoby. Dištriktuálne presbyterstvo plní najmä úlohy podľa čl. 26 ods. Dištriktuálne predsedníctvo zastupuje Východný dištrikt a koná v jeho mene a plní najmä ďalšie úlohy určené v či. 27 ods. V prípade neprítomnosti niektorého člena predsedníctva na zasadnutí dištriktuálneho konventu alebo na zasadnutí dištriktuálneho presbyterstva zúčastňuje sa vedenia zasadnutia dištriktuálneho konventu alebo zasadnutia dištriktuálneho presbyterstva namiesto neprítomného člena predsedníctva jeho zástupca.
Podľa potreby môže dištriktuálny konvent zriadiť i ďalšie výbory. Výbory sú poradnými orgánmi dištriktuálneho konventu i dištriktuálneho presbyterstva, v čase medzi zasadnutiami konventov ich činnosť usmerňuje dištriktuálne presbyterstvo.
Biskupský úrad Východného dištriktu (ďalej len „BÚ“) je výkonným orgánom dištriktuálneho konventu, dištriktuálneho presbyterstva a dištriktuálneho predsedníctva. Jeho sídlo je zhodné so sídlom Východného dištriktu uvedeným v čl. 1 ods. 2 tohto štatútu.
Hospodárenie Východného dištriktu sa vedie pri zachovaní štátnych predpisov a príslušných cirkevnoprávnych predpisov. Východný dištrikt hospodári podľa rozpočtu, ktorý schvaľuje dištriktuálny konvent. Rozpočet vypracúva a presbyterstvu predkladá príslušné návrhy hospodársky výbor, ktorý pripravuje návrhy aj ďalších hospodárskych opatrení.
Pre vedenie pokladne a účtovníctva platia všeobecne záväzné právne predpisy a cirkevnoprávne predpisy. Mimoriadne výdavky, nerozpočtované v rozpočte na príslušný rok, schvaľuje v sume na celý rok do 50 tis. Sk dištriktuálne predsedníctvo, v sume na celý rok do 1 mil. Na kontrolu hospodárenia je zriadená revízna komisia v počte 5. Kontrolu vykonáva v počte minimálne troch členov, jeden člen musí byť s ekonomickým vzdelaním.
Schválením tohto štatútu sa ruší: Štatút Východného dištriktu prijatý dištriktuálnym konventom dňa 29.7.1995, publikovaný v Zbierke cirkevnoprávnych predpisov oznámením č. 5/99, Novelizácia Štatútu Východného dištriktu prijatá dištriktuálnym konventom dňa 26.
Odporučené DP VD ECAV dňa 17. 5. 2008 uznesením č. Tento štatút schválil dištriktuálny konvent v Prešove dňa 31. 5.
tags: #distiktualnz #sud #evanjelicka #cirkev