Hra Ako sa robia ryby z rybacej polievky bola písaná pre Milana Kňažka ako nová verzia hry Skúška, ktorú v SND v rokoch 1988-89 chystali, ale neuviedli. Ľubica Krénová poznamenala, že má hru Ako sa robia ryby z rybacej polievky a že mi ju pošle na prečítanie.
Zaujala ju téma pohotového prevracania kabátov a búrlivej privatizácie v deväťdesiatych rokoch. Hneď som si predstavila, za akých okolností ju môžem v Prahe prezentovať ako pôvodnú slovenskú tvorbu: Slovenský inštitút sa pravidelne zapája do celoeurópskej Noci divadiel a to mohla byť vhodná príležitosť. Už pri čítaní som mnohé postavy videla obsadené konkrétnymi hercami.
Ľubica Krénová, teatrologička a riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe, účinkuje v dvoch českých inscenáciách, ale v Slovenskom inštitúte vystupoval po prvýkrát. Stála som o to, aby v inscenovanom čítaní naozaj účinkoval. Téma Noci divadiel sa týkala hrdinov a nehrdinov. Som mu za to vďačná, pretože práve jeho prítomnosť, spolu s účasťou Zuzany Kronerovej, najviac pritiahla českú verejnosť. V sále pre sto ľudí sme museli pridať dvadsaťpäť stoličiek.
Kým v hre Skúška, uvedenej v SND v roku 1988, bol jeho Alcest hlavnou postavou, v tomto voľnom pokračovaní hry je už takmer epizodickou. Predstavuje akýsi symbol morálneho imperatívu a má dva nosné monológy.
Predstavenie ste uviedli spolu s výstavou o udalostiach v Novembri 1989 v Bratislave. Považovala som za podstatné predstaviť v Prahe novembrovú udalosť, na ktorú by sme mali byť hrdí a o ktorej sa v Česku málo vie, a síce demonštráciu za občianske práva a náboženské slobody, ktorú zorganizovali vtedajší študenti FF UK a ktorá sa konala sa v predvečer Medzinárodného dňa študentov v Bratislave.
Vedela som, že o nej existuje dokumentárna výstava, ktorú pred pár rokmi osobne otváral Milan Kňažko. A ono sa to všetko, akoby samé od seba pospájalo. Milan Kňažko, historik Pavel Kosatík, niekdajší študent DAMU Pavel Chalupa, ktorý ako prvý v Československu čítal študentské memorandum k policajnému zásahu na Národnej triede, česká diplomatka Jana Hybášková, ktorá v roku 1989 študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej, a samozrejme slovenskí účastníci demonštrácie zo 16. novembra, Dagmar Füle, Milan Novotný a Radoslav Števčík.
Všetky tri súčasti komponovaného programu mali mimoriadnu odozvu. Diskusia sa skončila po polnoci a keby sme boli vo vlastných priestoroch, asi by trvala ešte dlhšie. Bohužiaľ, Slovenský inštitút sa musel presťahovať, pretože priestory, v ktorých sídlil, sa budú rekonštruovať. Zatiaľ sme sa presťahovali len do administratívnej časti, v budúcom roku sprístupníme nové prezentačné priestory. Takže sme pod hlavičkou Slovenského inštitútu hosťovali v Kampuse Hybernská. Voľba adresy bola naozaj dobrá, pretože podujatie oslovilo široké publikum a veľmi veľa mladých ľudí. Práve pri pohľade do hľadiska sme si všetci uvedomovali, aký to malo zmysel.
Milan Kňažko sa zhostil hoci aj menšej postavy maximálne profesionálne a všetci dohromady vytvorili skvelú partiu. Neviem si predstaviť lepšiu paródiu ministerky z deväťdesiatych rokov, akú predviedla Oľga Belešová! Inscenované čítanie bolo však iba skrátenou verziou hry.
Ľubomír Feldek má s kľukatými cestami svojich diel, a vôbec literárnych diel, už svoje skúsenosti. Postavy, aj hry, sa môžu stratiť a zasa vynoriť: „Stáva sa to s divadelnými hrami neraz, najmä keď hra obsahuje nejaké politikum. Stáva sa to takým postavám ako je Antigona, Hamlet, a patrí medzi ne aj môj, od Moliéra vypožičaný, mizantrop Alcest. Ale týka sa to aj rozprávkových postáv. V SND v decembri končí svoju éru hra Ako sa stal Lomidrevo kráľom - ale príbeh rozprávkového Lomidreva, ktorého v rozhodujúcej chvíli zradili jeho priatelia Valivrch a Miesiželezo, je tiež ukážkovo politický.
Som rád, že hru Ako sa robia ryby z rybacej polievky uviedli v Slovenskom inštitúte v podobe inscenovaného čítania. Takáto forma nie je u nás bežná, hoci vo svete je zaužívaná a umožňuje pohotovejšie predstavenie hry publiku. Bol to výborný nápad Ľubice Krénovej na oživenie hry Ako sa robia ryby z rybacej polievky. Jej premiéra mala byť pred tridsiatimi rokmi, ale zišlo z nej. Nežná revolúcia totiž Milanovi Kňažkovi, ktorý hral v spomínanej Skúške, zmenila dočasne poslanie, stal sa vtedy ministrom, a divadlo išlo v jeho kalendári bokom. Nečudo, že SND muselo prvé januárové predstavenie Skúšky v roku 1990 zrušiť a divákom vrátiť vstupné. A keď sa to zopakovalo druhý aj tretí raz, SND usúdilo, že bude rozumnejšie Skúšku celkom stiahnuť z programu. Napísal som vtedy novú hru - do rovnakých kulís, no bez Kňažka.
Ľubica Krénová, teatrologička a riaditeľka Slovenského inštitútu v Prahe.
Čo bolo príčinou? Určite nie hra, tá bola o tom, že zatiaľ čo nič netušiaci herci skúšajú Skúšku, ktosi sa zmocňuje budovy divadla. Práve keď Skúšku doskúšajú, zistia, že stratili strechu nad hlavou a nemajú ju kde hrať. Zrejme moja nová hra predbehla dobu. V roku 1990 sa veľká krádež koní, na akú je príležitosť len raz za storočie (ako nazval veľkú privatizáciu poľský publicista Jacek Kuroň), ešte len rodila v hlavách politikov. Hoci to bola jednoduchá myšlienka (stačilo „na pět minut zhasnout“), málokto si to v roku 1990 vedel predstaviť. Aj ja iba na javisku. No mal som zrejme aj smolu. SND sa vtedy obávalo, či po nežnej revolúcii neklesne návštevnosť divadiel, a či ( práve v čase takýchto obáv), hru, čo by mala stáť na Kňažkovi, možno uvádzať bez Kňažka? Nečudujem sa, že to neuviedli.
Som však vďačný Milanovi, že si našiel po vyše troch desaťročiach čas a j do tejto dobre uležanej hry si prišiel zahrať. Vo foyer rektorátu môžete navštíviť výstavu venovanú S. Krčmérymu, ktorému bol v roku 1998 na Trnavskej univerzite udelený titul doctor honoris causa.
Predstavenie Nepolepšený svätec napísané Ľubomírom Feldekom ako hra na objednávku pre Činohru SND uviedli v premiére 23. júna 2017 v Modrom salóne. Deň premiéry pripadol na predvečer Krčméryho procesu, ktorý bol v júni, presnejšie 24. 6. Silvester Krčméry sa tak dokázal Bohu odovzdať väčšmi ako predtým. Zdá sa teda, že jeho viera a presvedčenie pre Kristovo utrpenie ešte vzrástla.
Aj zo strany SND ide v mnohých počinoch o úsilie upozorňovať na neľudskosti doby, a to nielen hrou Nepolepšený svätec, ale aj protifašistickou Natálkou, ktorá upozorňuje ako „putovné divadlo“ po školách na zločiny extrémizmu páchané na ľuďoch, hrou Tichý bič o Milovi Urbanovi alebo inou hrou o ministrovi Válkovi.
Inscenácia Nepolepšený svätec dala priestor trojici mladších tvorcov: režisérovi Kamilovi Žiškovi, ktorý má za sebou bohatú kariéru v Túlavom divadle, neskôr skúsenosť s prácou pre kamenné divadlá, no zostáva verný úcte k divadelnému umeniu, čo cítiť aj zo spomínanej hry. Naplno využil ambície, talent a prácu tela hereckých konškolákov Mateja Marušina ako hosťa stvárňujúceho samotného Silvestra Krčméryho a Richarda Autnera, člena Činohry SND, ktorému sa už doposiaľ zopár pekných úloh na scéne SND ušlo.
V inscenácii vidno akýsi pátos, úctu, hľadanie sa a postupný vývoj, čo som si všimla najmä u Mateja Marušina ako Silvestra Krčméryho, keď v monológoch o Kristovi, o svojej neoblomnej viere, ktorú mu do úst vkladá autor, sám hľadá a nachádza polohu hlasu, vo fyzickej záťaži a nároku na mladosť však nachádza správny výraz, hoci je hra plná brutality, ktorú reálna postava v živote zažila. Obdiv si zasluhuje aj Richard Autner, ktorý sa už v postave asi po piatich reprízach našiel. Precízna reč, dokonca aj v českom jazyku, istota a presuny charakterov, ktoré tento herec zvláda bez náznaku nervozity, prezrádza, že mladý herec dostal príležitosť, ktorú sebavedomo uchopil.
Je až zarážajúce, ako dvojica hercov dokáže napĺňať jeden osud muža, ktorý v živote denne bojoval o existenciu vlastnej osobnosti, svojho vnútra, o ktorú sa dnes delí najmä generácia politikov a umelcov v zrelšom veku, no ktorú sa aj historici ako František Neupauer usilujú pretlmočiť aspoň prostredníctvom pedagogického pôsobenia na vysokých školách a prednášok na poli našej histórie, ako kľúčovú spomienku na Sviečkovú manifestáciu, ktorá sa konala 25. marca 1988.
Medzi aktérmi, ktorí sa zúčastnili na tejto aktivite, boli aj v predstavení spomínaný a tiež neprávom režimom súdený Vladimír Jukl, Ján Čarnogurský a František Mikloško, ktorý aj v bulletine k inscenácii o Silvestrovi Krčmérym prehovoril. Manifestácia sa vtedy začala o osemnástej hodine a polícia manifestujúcich rozohnala vodnými delami. Zbitých a zadržaných bolo 141 osôb.
Divadlo je preto práve dnes, keď sa toľko mladých ľudí začína pozerať okolo seba, tou najlepšou a veľmi účinnou formou, ako osloviť. Niekoho tvorivosťou, iného náročnosťou, ktorú Nepolepšený svätec v sebe má. Rovnako neopakovateľným podaním dvoch mladých tvorcov či režisérskym spracovaním. No v neposlednom rade textom a slovom autora Ľubomíra Feldeka, ktorý v týchto necelých troch hodinách obsiahol osud a formovanie sa človeka, ktorý je pre naše dejiny neodmysliteľným. Tak pre dejiny, ako aj pre vnútorný rast jednotlivca.
Tvorcovia si pri inscenácii zvolili dejový oblúk, ktorý diváka pohltí a už v prvej scéne ho donúti uvažovať. Ocitáme sa v ordinácii lekára, kde sa stretnú dvaja starší muži... Rozumieme, že ide o lekára a pacienta. Dialóg Františka Kovára a Dušana Jamricha nám však predurčuje mierumilovné postoje a pokoru... Prečo pokoru a lásku... Dej sa začína počas základnej vojenskej služby dvadsaťsedemročného lekára, ktorého pod zámienkou vylákajú z jeho stanovišťa... Ocitá sa medzi mantinelmi evanjelií a diablových vnuknutí, keď si uvedomuje, „že musí využiť čas na to, aby si mohol robiť exercície uprostred komunistického centra“... Matej Marušin uchopil postavu aj ako muža hrdého, neoblomného, no stále, až do poslednej chvíle plného ideálov. Postupne prechádza skúškami, vzťahmi, dokumentuje a spomína.
Hra postupne rozvíja aj spomínané vzťahy, a to k matke, otcovi, priateľom, no najmä k Bohu. Prechádza etapovito po všetkých miestach, kde hlavný predstaviteľ „hľadá“ a nachádza. Témou a obsahom náročný a dramatizáciou pozdvihnutý obsah feldekovho textu si zaslúžil plný Modrý salón !V neposlednom rade aj výkony Maťa Marušina a Riša Autnera prispeli ku kvalite, ktorá v nejednom prevýšila aj veľké projekty činohernej sezóny v SND. U nich dvoch si nie som istý, ktorého by som pochválil viac - Maťo trpel fyzicky a myslím, že ak spracováva postavu aj vnútorne, tak aj psychicky. Rišo predviedol paletu charakterovo príbuzných a aj tak odlišných postáv rozoznateľne a to si pomohol aj jazykovou ekvilibristikou.
Jednoduchý priestor postačil Kamilovi Žiškovi k zrežírovaniu dynamickej inscenácie predpokladám, že i s pomocou dramaturgie a autora. Dielko by si pri svojej technickej a personálnej jednoduchosti zaslúžilo reprízovanie na scénach celého Slovenska, nakoľko musí osloviť širšie publikum, či už inteligentov, alebo "zasvätených".
Tragický osud Eugenie Martínez Vallejo, takzvaného „monstra“ paláce
Silvester Krčméry
Na pôde SND vznikla divadelná hra Nepolepšený svätec (autor Ľubomír Feldek) a neskôr aj rozhlasová hra. O Krčmérym a Juklovi vznikol aj film Slobodní (réžia Slavomír Zrebný) a výstava, ktorá je aktuálne v Šintava, kde je po nich pomenované aj námestie.
Ústav pamäti národa si v tomto roku pripomenul 100 rokov od narodenia MUDr. Silvestra Krčméryho diskusiou i konferenciou, ktorej audiovizuálny záznám bol v týchto dňoch zverejnený. Dňa 6. septembra pripomenul životný príbeh Silva Krčméryho historik Ústavu pamäti národa desiatkam väzňov a pripravuje sa aj vydanie zborníka z konferencie.
Spoločenstvo Fatima pripravuje slávnostné podujatie pri príležitosti 50 rokov od založenia sekulárneho inštitútu v októbri 2024 v Žiline. V tomto roku je životnému príbehu Silva Krčméryho a jeho nasledovníkom venovaný aj projekt OZ Nenápadní hrdinovia, ktoré pripravuje okrem konferencie pre študentov aj slávnostný koncenrt na 15.
| Udalosť | Dátum | Miesto |
|---|---|---|
| Premiéra hry "Nepolepšený svätec" | 23. jún 2017 | Modrý salón, SND |
| Výročie Sviečkovej manifestácie | 25. marec 1988 | Bratislava |
| Konferencia ÚPN k 100. výročiu narodenia S. Krčméryho | September 2024 | Trnavská univerzita |
tags: #divadelna #hra #nepolepseny #svatec