Buďte Pripravení Odpovedať: Biblický Pohľad

1. Petra 3, 13 - 22 je kľúčovým textom, ktorý nás vedie k zamysleniu sa nad tým, ako by sme mali byť pripravení odpovedať na otázky o našej viere a nádeji.

„13 Ktože vám uškodí, keď budete horliť za dobré? 14 Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, blahoslavení ste. Nebojte sa ich ani sa neľakajte, 15 ale Pána, Krista, posväcujte v srdciach! Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet, 16 pravda, v tichosti a s bázňou, majúc čisté svedomie, aby tí, čo potupujú vaše cnostné správanie v Kristovi, práve v tom boli zahanbení, v čom vás ohovárajú. 17 Lepšie je totiž, aby ste trpeli, ak je to vôľa Božia, konajúc dobro, a nie zlo. 18 Pretože aj Kristus umrel raz za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby vás priviedol k Bohu. 19 Telesne bol usmrtený, ale obživený Duchom, v ktorom aj zostúpil a kázal väzneným duchom 20 ktorí kedysi vzdorovali, keď Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Nóacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší. 21 To je predobraz krstu, ktorý teraz aj vás zachraňuje - nie odstránenie telesnej nečistoty, ale prosba k Bohu o dobré svedomie - skrze vzkriesenie Ježiša Krista, 22 ktorý je na pravici Boha, a odišiel do neba, kde sú mu poddaní anjeli, mocnosti a sily.“

Horlivosť za Dobré a Možnosť Prenasledovania

V 1Pt 3, 13 Peter píše že máme horliť za dobré. Peter voľne cituje Žalm 34, 13 - 16 a nadväzuje na výzvu (Ž 34, 15b; 1Pt 3, 11b) hľadať pokoj a snažiť - usilovať sa oň. Použije výraz horlivci (zelóti). Zelóti boli v novozmluvnej dobe nezmieriteľní odporcovia okupačnej rímskej moci ochotní proti Rimanom bojovať so zbraňou v ruke.

Peter čitateľov pripravuje na možnosť prenasledovania. Ako kresťania sa máme usilovať o pokoj (1Pt 3, 11b), byť tvorcami pokoja (Mt 5, 9), no aj počítať s prenasledovaním pre spravodlivosť (1Pt 3, 14; Mt 5, 10). Sami si nevyberáme, či budeme žiť v pokoji alebo v súžení, no do určitej miery sa môžeme pokúsiť to ovplyvniť.

Naozaj by malo byť normálne, že keď nikomu nerobíme nič zlého, ale pomáhame mu, tak ani nám nebude nik ubližovať. No kresťania žijú v nenormálnych pomeroch. Pre nich - pre nás platí Ježišovo: Blahoslavení (t. j.

1. list Petra vznikol medzi dvomi povstaniami, ktoré vyvolali zelóti proti Rimanom. Obe dopadli katastrofálne, vyvolali mnoho nenávisti. A potom, paradoxne, píše o utrpení a prenasledovaní, čím - zdá sa - protirečí tvrdeniu: „Ktože vám uškodí, keď budete horliť za dobré?“ Nuž, neprotirečí.

Nebojte sa a Posväcujte Krista v Srdciach

Výzva, že keď príde súženie: „Nebojte sa ich ani sa neľakajte“, sa javí zbytočná. Srdce kresťana patrí cele Kristovi. Jeho si držíme ako svätého - nedotknuteľného v srdci, sťa v akomsi vnútornom trezore. Buď si na Krista nenecháme siahnuť, alebo budeme prepadať strachu, čo s nami bude.

Cirkev neraz zažila a zažíva zložité časy, súženie. Vtedy vonkajšie veci ako majetok, postavenie atď. veriaci v Krista môžu ľahko stratiť, prísť o ne. No to najpodstatnejšie, vieru, naše vnútorné presvedčenie, kvôli ktorému sme ochotní znášať príkoria, nám nik nedokáže zobrať.

Biblisti upozorňujú, na možnosť prekladu, že strach sa týka protivníkov veriacich. Človek druhému ubližuje nezriedka vtedy, keď má z toho druhého strach. Keby bol odvážny, zostal by nad vecou. Význam textu by pri tejto možnosti prekladu bol: Pretože sa vás protivníci boja, vy - kresťania - im na to nesmiete odpovedať strachom. Tak by ste potvrdili, že máte nečisté svedomie a že sa vás obávajú právom. Nenechajte sa nakaziť ich strachom (por.

Byť Pripravení Vydať Počet z Nádeje

V. 15: „Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet“ pripomína obhajobu pred súdom. Sme však Božím slovom vyzvaní, aby sme druhým vedeli vysvetliť, keď sa nás pýtajú: Ako to, že vo svete plnom protivenstiev, ba nenávisti, máte (vy kresťania) ešte nádej? Buďme pripravení svedčiť o našej nádeji v Kristovi. To môže byť pre druhých zrozumiteľnejšie ako dogmatické poučky.

Našou úlohou nie je robiť Bohu advokáta. To On nepotrebuje. Nehovorí sa tu o viere, ale o nádeji.

Svedectvo v Tichosti a s Bázňou

V. 16: O nádeji máme svedčiť „v tichosti a s bázňou, majúc čisté svedomie, aby tí, čo potupujú vaše cnostné správanie v Kristovi, práve v tom boli zahanbení, v čom vás ohovárajú.“ Akcent na tichosť (pokoru) a bázeň je dôležitý. Svedčiť o nádeji totiž možno aj tak, že do popredia posinieme seba. Pritom cieľ je svedčiť o Kristovi, nie o tom, akí sme my skvelí…

Len keď to nestratíme zo zreteľa si budú môcť protivníci (aspoň dodatočne) uvedomiť, že ubližujú a nebezpeční sú oni sami, nie pokorní kresťania. Peter tu nezduchovňuje utrpenie, ani ho nebagatelizuje (tým, že by si človek zaň mohol sám). Utrpenie je vždycky utrpením.

Vraví však, že utrpenie človek znáša lepšie, keď trpí pre dobrú vec. Keď trpí, kto konal dobro, nie zlo, je aspoň nejaká šanca, že to presvedčí jeho protivníkov o ich zbytočnom strachu a o tom, že v Kristovi je nádej aj pre nich, len im to ešte nedošlo.

Kristus ako Vzor Trpiaceho

V. 18: Za vzor Peter kladie trpiaceho Ježiša. Ak sa stane, že kresťania prechádzajú utrpením, pre svoju vieru, majú vedieť, že kráčajú v Kristových stopách. Ako malo zmysel Jeho utrpenie, tak má zmysel aj utrpenie veriacich v Krista. Prinajmenšom ten, že ukazuje na Pána Ježiša, ktorý prešiel utrpením. Utrpením jedinečným za naše hriechy, pre našu spásu. Vďaka utrpeniu, ktorým prešiel, dal raz navždy zmysel utrpeniu. Aj nášmu.

Utrpenie predchádzalo Ježišovej smrti, sprevádzalo ju. Kým vo v. 18. Peter povie: Tým, že trpíte, sa vám pošťastilo nasledovať trpiaceho Krista, vo v. 19. I. Telo je to jediné, na čo dosiahne ľudská zloba, no to podstatné je Božej moci. „Môžu zničiť všetok rod i majetok, vziať česť, hrdlo, dom, náš poklad nie je v tom, nebesá nám zostanú“ (ES 263, 4). II. To podstatné bolo oživené Duchom. A aj vy - my máte/máme rovnakú nádej. Posledné slovo ma Boží Duch a On je život.

Kristus Zostúpil a Kázal Väzneným Duchom

Duchovia vo väzení čakajú na súd. Peter píše, že Ježiš kázal väzneným duchom. Popri 1Pt 4, 6 je práve 1Pt 3, 18 - 19: „Telesne bol usmrtený, ale obživený Duchom, v ktorom aj zostúpil a kázal väzneným duchom“ tým výrokom Písma, na ktorom sa zakladá článok viery o zostúpení Krista do pekiel.

Tento článok dáva odpoveď na otázku: Čo robil Kristus medzi Veľkým piatkom a veľkonočným ránom? Jeho telo bolo pochované v hrobke Jozefa z Arimatie. Kde však bol v tomto čase Jeho duch? Apoštolské vierovyznanie odpovedá: Bol v pekle. Bol medzi tými, ktorí boli Bohu neposlušní (1Pt 3, 20).

Biblia nehovorí o tom, čo konkrétne Ježiš kázal. Vieme len toľko, že „sa evanjelium zvestovalo aj mŕtvym.“ (1Pt 4, 6). To, že v pekle Kristus mohol prehovoriť, že tam zaznelo evanjelium, je znakom víťazstva nad peklom.

Ježiš teda svedčil o nádeji aj tým, ktorí sa vzbúrili proti Bohu - anjelom megalomanským protibožským „zrůdám“. Peter v tom vidí analógiu s tým, že kresťania majú vydať svedectvo o nádeji (aj) svojim protivníkom. I tým nasledujú Krista.

Zostup Krista do ríše mŕtvych bola jedinečná a jednorázová udalosť. My sa už nemôžeme spoliehať na to, že môžeme uveriť v evanjelium aj po smrti, a preto je viac-menej ľahostajné, ako žijeme. Takáto nádej by bola falošná.

Božia Zhovievavosť a Krst

V. 20: „Božia zhovievavosť vyčkávala za dní Nóacha, staviteľa korábu, do ktorého vošlo a vodou sa zachránilo niekoľko, to jest osem, duší.“ Pôsobnosť Boha - Jeho moci nie je ničím obmedzená. Božia zhovievavosť v časoch pred potopou vyčkávala, dávala šancu. Napokon sa zachránilo 8 ľudí. Po duchovnej stránke je svet na tom v mnohých ohľadoch tak, ako ľudia pred potopou. Tým osem, ktorí prešli vodami potopy do nového života - novej životnej šance, tomu dnes zodpovedá krst.

Nóach preplával na arche vodami smrti do nového života a zachránil 8 ľudí a veľa zvierat. Kristus prešiel zo smrti so života a v krste pomáha, aby spolu s Ním „preplávalo“ mnoho ľudí. Ako krst symbolizuje opustenie toho, čo bolo a na čom človek lipol - tak Nóach opúšťa svet, stráca celý svet, aby po opadnutí vôd svet znovu získal.

Podľa Petra v krste zomiera to staré v nás - čo je proti Bohu - aby sme začali ako noví, Pánom omilostení, duchovne očistení ľudia. Krst však nie je „osprchovaním sa po práci“, ale - podľa Kralickej Biblie „dobrého svědomí u Boha dotázání“. Rozhovorom. Pán Ježiš Kristus sa do tohto rozhovoru vkladá. V krste ide o amnestiu pre naše svedomie, aby mohlo byť v dialógu s Bohom.

Teda podľa Petra sa v krste nemáme sústrediť na svoje viny a špinavú dušu. Petrovo ponímanie krstu je obrátené k budúcnosti, k dialógu s Bohom, k vzťahu s Ním. Veď naše svedomie nie je čisté vďaka našej dokonalosti, ale tomu, že Boh sa nám v Kristovi prihovoril. Kristus je „na pravici Boha.“ Má právomoc na všetkými silami, ktorým podlieha naše telo, duša i svet. Všetko podlieha Kristovi, Jemu sa zodpovedá. Najneskôr na prahu smrti sa Mu bude zodpovedať každý. Amen.

Tabuľka: Kľúčové body z 1. Petra 3, 13-22

Ako Odpovedať na Ťažké Otázky

Ak sa stretnete s otázkou, na ktorú neviete odpovedať, nebojte sa povedať niečo ako: „Momentálne nemám odpoveď, ale zistím to a vrátim sa k vám.“ Dáte tým najavo, že otázku beriete vážne. Pri hľadaní odpovedí využite širokú škálu zdrojov.

Okrem toho, že musíme vedieť obhájiť svoju vieru, musíme byť schopní aj spochybniť presvedčenie našich priateľov. Na agresívne otázky je ľahké odpovedať agresívne. Ak si nedáme pozor, rozhovory sa môžu zvrhnúť na nadávky a urážky namiesto skutočnej diskusie. V 1 Petrovom liste 3 sa píše, že máme odpovedať „v tichosti a s bázňou“ (verš 16). Láskavosť, úcta, milosť - zaviažte sa, že budete stelesňovať tieto vlastnosti vždy, keď budete čeliť otázkam, a požiadajte Pána, aby vám v tom pomohol rásť.

Pavol hovorí: „… presviedčame ľudí“ (2. K 5:11), a to by malo byť aj naším cieľom. Skvelým spôsobom je klásť vlastné otázky.

Nikdy neviete, kedy sa vám do cesty postaví ďalšia zložitá otázka. Ako nám môžu Božie zasľúbenia pomôcť počas ťažkých chvíľ?

tags: #budte #pripraveny #odpovedat #biblia