Pôvod a význam slova "svätý"

Slovo svätý má v našej kultúre hlboké korene a bohatú históriu. Používame ho v rôznych kontextoch, no málokto z nás sa zamýšľa nad jeho pôvodom a vývojom. Tento článok sa zameriava na etymológiu slova svätý, jeho významy a súvislosti s ďalšími pojmami, ako krst a katechéza.

Svätí Cyril a Metod, šíritelia kresťanstva na našom území.

Význam slova "svätý"

Slovo svätý má niekoľko významov:

1. Označuje bytosť, osobu alebo vec, ktorá je považovaná za posvätnú, nadprirodzenú a oddelenú od bežného, profánneho sveta.
2. (náboženské) Označuje bytosť s božskými atribútmi, majúcu blízky vzťah k Bohu alebo bohom, prípadne je samotným Bohom.
3. (náboženské) Osoba, ktorá bola Cirkvou kanonizovaná (vyhlásená za svätého) pre jej výnimočný život plný viery a dobrých skutkov.
4. (prenesene) Označuje niečo, čo je veľmi vážne, posvätné a nedotknuteľné.

Kontext použitia slova svätý závisí od konkrétnej situácie. Slovo svätý je prídavné meno akostné.

Etymológia slova "svätý"

Slovo svätý má staroslovanský pôvod. Pochádza zo slova „svętъ“, ktoré malo význam silný, mocný, posvätný.

Slovo "svätý" v kontexte náboženstva

V náboženskom kontexte sa slovo svätý používa na označenie osôb, miest, predmetov alebo udalostí, ktoré sú spojené s božstvom a majú zvláštny význam. Napríklad:

• Svätá omša
• Sväté obrázky s náboženskými námetmi
• Sväté písmo (Biblia)
• Svätá zem (Palestína)
• Svätá stolica (Vatikán)
• Svätý Otec (pápež)

Prenesené významy slova "svätý"

Okrem náboženského významu má slovo svätý aj prenesené významy:

• Vznešený, slávnostný, veľký: svätá chvíľa
• Vzbudzujúci vážnosť svojou silou; oprávnený, spravodlivý: svätý hnev, sväté nadšenie, svätý boj za spravodlivosť
• Úplný, dokonalý, absolútny: sväté ticho, svätá pravda

Krst a jeho význam

Slovo krst je gréckeho pôvodu a znamená „ponorenie“. Je to tak preto, lebo spočiatku sa krstilo práve ponorením človeka v krstnom bazéne. Súčasťou starovekých kostolov boli dokonca akési krstné bazény, nazývané baptistériá. Už apoštol Pavol v Liste Rimanom napísal tieto slová: „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“.

V iných jazykoch slovo krst odkazuje na slovo Kristus alebo kresťan. O krste teda hovoríme najmä v súvislosti s kresťanstvom. Bol to Ježiš Kristus, kto svojich apoštolov poslal ohlasovať evanjelium a krstiť všetky národy v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Treba však vedieť, že krst vykonával už Ján Krstiteľ. Jeho poslaním bolo oznámiť židovskej spoločnosti príchod prisľúbeného Mesiáša. Ján Krstiteľ vyzýval ľud k pokániu, aby sa na príchod Mesiáša pripravil. A gestom pokánia sa stal práve krst, ktorý Ján vykonával v rieke Jordán. K Jánovi prišiel dokonca aj Ježiš so žiadosťou, aby ho pokrstil. Ján Ježiša pokrstiť nechcel, pretože Boží Syn žiadne pokánie konať nepotrebuje. Nakoniec ho však Ján pokrstil a predstavil Ježiša celej židovskej spoločnosti ako prisľúbeného Vykupiteľa.

Kresťania vyznávajú, že človek prichádza na svet poznačený prvotným hriechom. Krstom potom človek, podľa náuky kresťanstva, znovu získava Božiu milosť, stáva sa Božím dieťaťom a členom Cirkvi. Krstí sa tak, že sa na krstenca leje voda (niekde sa však ešte stále vykonáva krst aj ponorením) a hovoria sa slová: „Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Podľa kresťanskej viery je pokrstený človek nielen očistený od následkov prvotného hriechu, ale krstom sa odpúšťajú aj všetky osobné hriechy. Krst má preto v kresťanstve veľký význam.

Katechéza

Pojmom katechéza sa v cirkevnom jazyku vyjadruje spôsob učenia, ktorý privádza záujemcu o kresťanstvo k základným dogmatickým pravdám Cirkvi a predchádza krstu. Slovo katechetika pochádza zo slov κατήχησις a κατηχείν, ktoré označujú predovšetkým odovzdávanie učenia alebo informácií. Slovesá κατηχείν a κατηχείσθαι, ktoré je možné vidieť už v dielach Josipa a Filona, sú používané buď vo všeobecnom význame, alebo na vyjadrenie učenia a učenia sa náboženským pravdám.

V Novej zmluve sa nikde nehovorí o spôsobe učenia - katechézy a použitím slovesa κατηχείν alebo κατηχείσθαι sa zdôrazňuje hlavne ústne odovzdávanie zvesti o Božom zjavení a živote Isusa Christa. Pre odovzdávanie kresťanského učenia sa používajú aj slovesá prinášať dobrú zvesť (ευαγγελίζεσθαι), hlásať (κηρύσσειν), svedčiť (μαρτυρείν). Z toho vyplýva, že v Novej zmluve sa katechéza považovala za učenie cesty Pánovej, teda celého života Isusa Christa. V konečnom dôsledku celý obsah Novej zmluvy je katechetickým učením Cirkvi, cieľom ktorého je urobiť známym Božie zjavenie celému svetu.

Etymológia slova katechéza (κατήχησις) od slovesa katechizovať (κατηχείν), ktoré znamená silne znieť (ηχώ δυνατά), nás vedie k základnému významu cirkevného termínu katechéza, čo vyjadruje, že Božie slovo znie v ušiach človeka, ktorému prináša odkaz spásy a volá ho, aby ho prijal do svojho srdca. V cirkevnoslovanskom jazyku slovo κατηχείν bolo nahradené slovom oglašati, čo znamená „niekoho hlasite s niečím oboznamovať, na niečo upozorňovať, informovať“.

Význam slova katechéza sa začal kryštalizovať v 2. a 3. storočí. V súčasnej dobe sa slovom katechéza (κατήχηση) označuje snaha o rozšírenie kresťanského učenia a oboznámenie veriacich s dogmami Cirkvi. V hlbšom ponímaní má katechéza na zreteli výchovu k viere s cieľom viesť človeka k dokonalosti a spáse.

Slovo katechéta (κατηχητής) označuje toho, kto učí veriacich dogmám Cirkvi. Katechumen (κατηχούμενος) je ten, kto sa učí kresťanskej viere, aby potom cez svätú tajinu krstu vstúpil do Cirkvi. Slovom Katechézy alebo Katechizmus sa označujú aj rôzne príručky obsahujúce zhrnutie najdôležitejších kresťanských právd a vznikali v rôznych obdobiach pre potreby Cirkvi.

tags: #povod #slova #svaty