Sviatosť birmovania v Diviakoch nad Nitricou a život farnosti

V sobotu 14. októbra otec biskup Peter Beňo vyslúžil v našej farnosti sviatosť birmovania. Práve existencii nováckej farnosti ďakujeme aj za ďalšiu listinne doloženú zmienku o Novákoch.

V piatok 13.10.2023 bolo vo farskom kostole stretnutie všetkých birmovancov o 18:00 hod. Na toto stretnutie si birmovanci priniesli kartičku zo sv. spovede, kartičku z upratovania kostola a kartičku so svätými omšami. Na stretnutí ich odovzdali a dostali birmovný lístok, ktorý si so sebou prinesú do kostola na birmovku.

Sviatosť birmovania bola v našej farnosti v sobotu 14.10.2023 o 10:30 hod.

Aktuality z farnosti

• Spoločná svätá spoveď pred Vianocami bude v našej farnosti v pondelok 18.12.2023 od 17:00 - 18:00 hod.
• Vo štvrtok (8.6.) máme prikázaný sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi.
• V utorok 15.8. máme prikázaný sviatok Nanebovzatia Panny Márie. Sv. omše máme v oboch kostoloch a to vo farskom kostole v Diviakoch nad Nitricou o 18:00 hod.
• Vo štvrtok 9.5. máme prikázaný sviatok Nanebovstúpenia Pána.

Dôležité upozornenie: V prípade, že potrebujete komunikovať so správcom farnosti, použite prosím telefonický kontakt +421465453216,alebo môžete kňaza navštíviť po ktorejkoľvek svätej omši.

!!! Z dôvodu nepriaznivého počasia sv. omša pri kaplnke Sedembolestnej Panny Márie na Bankách v nedeľu 15.9. 2024 o 10:30 hod. nebude!

Národný pochod za život

Pastiersky list košických biskupov k Národnému pochodu za život, ktorý sa bude konať v Košiciach 22. septembra 2024. Misiou národného pochodu za život je verejným spôsobom na celoslovenskej úrovni vyjadriť túžbu a žiadosť, aby ľudský život bol chránený od jeho počatia až po prirodzenú smrť.

Z tohto dôvodu bude v nedeľu 22. septembra 2024 v Košiciach Národný pochod za život, na ktorý vás srdečne pozývame.

Tohtoročný pochod za život organizujú laické spoločenstvá pod záštitou Konferencie biskupov Slovenska. Cirkev principiálne chráni život a rodinu a verejné zhromaždenie je právo a výsada všetkých občanov, teda aj nás. Spomeňme si na vdovu z evanjelia, ktorá neochvejne chodila k sudcovi s prosbou o pomoc, aby ju ochránil. On však dlho nechcel. No potom si povedal, že ju obráni, keď ho tak unúva (porov. Lk 18,1 - 8). Ježiš vyzdvihol počínanie tejto vdovy, podobne ako na inom mieste povzbudzuje: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete!

Účasť na Národnom pochode za život v Košiciach je pre každého z nás jednoduchým, ale konkrétnym krokom. Začne sa v sobotu večer, 21. septembra, v košickej Katedrále svätej Alžbety svätou omšou a sprievodným programom pred aj po nej. Na druhý deň, v nedeľu dopoludnia 22. septembra, budú slovenskí biskupi spolu s účastníkmi z celého Slovenska sláviť sväté omše v jednotlivých farnostiach na území mesta Košice. Popoludní o 14.00 hod. sa začne spoločný program na Hlavnej ulici v centre mesta a vyvrcholí 2,6-kilometrovým pochodom.

Na sviatok sv. Cyrila a Metoda sme v našej farnosti privítali nového pána farára d.p. Petra Patúca. Do úradu ho uviedol dištriktuálny dekan d.p. Stanislav Caránek.

Nový spišský biskup

Svätý Otec František vymenoval nového spišského biskupa. Stal sa ním dp. František Trstenský, doterajší farár a dekan v Kežmarku.

Dp. František Trstenský sa narodil 13. marca 1973 v Trstenej (Spišská diecéza). Filozofické a teologické štúdia absolvoval na Teologickom inštitúte pri Kňazskom seminári v Spišskej Kapitule. Kňazskú vysviacku prijal 21. júna 1997 v Tvrdošíne. Bol kaplánom v Spišských Vlachoch a v Dolnom Kubíne.

V rokoch 2000 - 2004 študoval v Jeruzaleme, kde získal licenciát z biblických vied a archeológie (SSLic.). V roku 2006 získal doktorát z biblickej teológie (ThDr.) na Pápežskej akadémii v Krakove, v roku 2008 sa habilitoval na docenta na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a v roku 2015 bol vymenovaný prezidentom SR za profesora. Od roku 2004 prednáša biblické predmety na Teologickom inštitúte Teologickej fakulty Katolíckej univerzity a v Kňazskom seminári biskupa Jána Vojtaššáka v Spišskej Kapitule. Od roku 2014 do roku 2020 vykonával funkciu prorektora pre zahraničné vzťahy Katolíckej univerzity v Ružomberku. Od roku 2020 je farárom a dekanom v Kežmarku a zároveň prednáša Nový zákon a biblickú gréčtinu v Kňazskom seminári na Spiši.

Život každého človeka je veľkým darom. Chceme preto budovať kultúru života, ktorá si bude vážiť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť. V našej spoločnosti sú rôzne nespravodlivosti, jedna však všetky ostatné prevyšuje, pretože sa týka veľmi zraniteľnej skupiny - nenarodených detí a ich mamičiek. Pozývame Vás na pochod Bratislava za život, ktorý sa koná pod záštitou Bratislavskej arcidiecézy.

Vystúpia na ňom slovenské i zahraničné osobnosti, stretnú sa ľudia dobrej vôle, ktorí sa chcú postaviť za najzákladnejšie právo - právo na život - pre všetkých. Tešíme sa na Vás v nedeľu 24. septembra 2023 o 15:00 hod.

Nováky od najstarších čias po súčasnosť

Zatiaľ najstaršia doložená správa o existencii Novák je vo vzácnej Zoborskej listine z r. 1113, potvrdenej kráľom Kolomanom (1095 - 1116), a to v súvislosti s vymedzením Opatoviec, majetku Zoborského opátsva sv. Hypolita. Ako prirodzená hranica sa uvádza potok Istobenica. Súčasné Nováky sa spomínajú pod názvom veľmi blízkym terajšiemu: NOUAC.

Vo svojej dobe predstavovala prirodzené centrum celého údolia rieky Nitry od východných svahov Lelovských vŕškov až po úpätie pohoria Vtáčnik. Najbližšie sídliská podľa Zoborskej listiny na severe boli Opatovce, Kocúrany a Koš, na juhu Kostoľany, na západe Račice. Ďalšie osady, ako Dolné (Malé) a Horné (Veľké) Lelovce, Malá (Štefanova) a Veľká (Kňazova) Lehota i Sebedražie vznikli oveľa neskôr - nehovoriac už o Podhradí - z malých usadlostí, ktoré posilnila osídľovacia činnosť, vychádzajúca na popud vrchnosti práve z Novák.

Osídlenie oblasti Novák je však prastaré. Svedčí o tom skutočne unikátny nález ľudského jedinca s dieťaťom z obdobia treťohôr (1 milión rokov p. n. l.) v uhoľnom sloji Bane Mier, žiaľ vedecky nepreskúmaný a nezachovaný, pretože ho nevedomé ľudské ruky vzápätí po objave zničili. n. l.). Výskyt nálezov z tohto obdobia poukazuje na existenciu roztrúsených malých osád, gravitujúcich k potoku Lehota.

Výrazne dokumentuje, že osídlenie v 8. a 9. storočí nášho letopočtu sa definitívne posunulo do centra nížiny. Nováky teda existovali a vd'aka svojej polohe iste mali aj značný regionálny význam už v období našej prvej štátnosti. Dôležitú úlohu tu hral aj rozsiahly pevnostný systém na Vyšehrade, vzdialenom vzdušnou čiarou iba 25 km, ako aj situovanie občiny na dôležitej cestnej komunikácii z Ponitria do Turca.

Je reálny predpoklad, že vd'aka tomu vtedajšie Nováky neobišla nijaká významná udalosť celokrajského rázu. Za takú treba považovať nástup kresťanstva, ktoré tu zapúšťalo korene už pred príchodom byzantskej misie Konštantína a Metoda. Veď na severe v Turci pôsobili škótsko-írski misionári v čase, keď sa na juhu v Nitre rozvíjalo ohnisko franskej misie.

PO PÁDE VEĽKEJ MORAVY trvalo najmenej celé storočie, kým sa odvážili do našej oblasti prenikať Staromad'ari. Prekážkou im bola nielen nespôsobilosť bojovať medzi horami a bažinami, ale aj dômyselný systém opevnení a zásekov, ktorých uzlami boli Skačany, Vestenice a Račice. Aj na území chotára terajšej Lehoty pod Vtáčnikom bola pevnôstka na bezprostrednú ochranu Novák. Prechodným administratívnym centrom celého kraja boli v tom čase Diviaky nad Nitricou, vojenskou oporou rozsiahla pevnosť Vyšehrad.

NA ZAČIATKU 11. STOROČIA siahali maďarské stráže len po Uherce. O storočie nato objavuje sa v Zoborskej listine po prvý raz "villa Nuoac". V neskorších materiáloch prichádza tento názov aj ako Nowacz čiže "novač", teda niečo nové. Týmto názvom sa vyjadruje nové a už definitívne osídlenie, resp. posunutie sídlisk zo stredného toku Lehoty na širšiu rovinu k rieke Nitre do okolia dosť strmého návršia, na ktorom podl'a oprávnených hypotéz už v 12. storočí stála sakrálna stavba.

V súpise pápežských desiatkov v rokoch 1332 - 1337 "parochus Martinus de Nuoac" - farár Martin z Novák - vyhlasuje, že jeho fara má ročný príjem z desiatkov obilia jednu marku striebra. Bolo to dosť, či málo? Na porovnanie: prievidzská fara mala o štvrť marky viac, diviacka a vestenická o pol marky viac.

KEĎ SA UHORSKO KONCOM 11. STOROČIA ÚZEMNE SKONSOLIDOVALO, stali sa Nováky - dovtedy slobodné a nezávislé - kráľovským majetkom, spravovaným až do r. 1321 z Prievidzského hradu. Po jeho zániku prešla správa Novák pod Bojnický hrad, no už po troch desaťročiach dostala sa obec pod vládu pánov Sivého Kameňa, ktorý bol krátko predtým dobudovaný. Sivý Kameň, a teda aj Nováky stali sa však v rokoch 1387 - 1395 majetkom kráľa Žigmunda. Ten v roku 1395 daroval hrad s okolím palatínovi Leustachovi z Jelšavy, ktorý v tom istom roku zomrel a jeho dedičstvo až do r. 1429 si podržali jeho synovia Juraj a Peter. Päť rokov prešlo, kým Žigmund rozhodol o novom majiteľovi. Vzhľadom na osobné zásluhy stal sa ním r. 1434 Gregor Majthényi. Jeho potomkovia si asi po sto rokoch zvolili za svoje trvalé sídlo Nováky a v priamej línii tu žili až do polovice 20. storočia. Paralelne s ich osudmi a konaním sa vyvíjali aj neskoršie dejiny Novák.

Ďalšie dejiny Novák v prehľade:

• 1383 kráľovná Mária vo výsadnej listine mestu Prievidza zakazuje remeselníkom usadzovať sa v okolitých obciach s výnimkou Bojníc a Novák. V tom čase žije už v Novákoch malopočetná skupina nemeckých kolonistov.
• 1395 kráľ Žigmund povyšuje novácke richtárstvo na dedičnú škultéciu. Nováky sa nazývajú oppidum = mestečko a sú povinné voči vrchnosti len peňažitými dávkami, robotami nie.
• 1431 a 1434 nezriadené húfy husitov vyrabovali obec.
• 1470 a 1472 poľské vojská vyrabovali a podpálili viac usadlostí.
• 1533 bandy Jána a Rafaela Podmanického časť obce vydrancovali a zapálili, vyrabovali aj majthényiovskú hrobku pod kostolom. Pri kostolnom múre postrieľali 32 vzdorujúcich nováckych sedliakov.
• 1549 Paulus de Nowak bol prvý Nováčan zapisáný na viedenskej univerzite.
• 1560 farár Georgius prestúpil na luteranizmus a opustil Nováky. Obec i Majthényiovci zostali verní katolicizmu, ale fara zostala 70 rokov bez kňaza.
• 1601 v bitke Bočkayových hajdúchov so sedliackym oddielom medzi Novákmi a Laskárom zahynulo vyše 100 sedliackych obrancov. Nasleduje veľký hospodársky úpadok obce.
• 1608 v obci je len 6 obývaných usadlostí.
• 1626 Mansfeldovi žoldnieri vyrabovali Nováky. Protestantskí Prievidžania odvliekli väčšinu obilia a dobytka, navyše vyplienili aj kostol.
• 1630 Andreas Novak, prvý katolícky farár po reformácii.
• 1631 a 1663 Turci vyplienili a podpálili obec.
• 1671 paša Jusuf posiela nováckej obecnej rade výhražný list.
• 1700 - 1703 na mieste starého románsko-gotického kostola postavený nový v klasicistickom slohu. Pôvodná veža zostala, dobudovaná bola však až v roku 1723.
• 1703 a 1708 v bojoch medzi cisárskymi vojskami a kurucmi Nováky z väčšej časti vypálené.
• 1710 kuruci popravili bratov Jána a Štefana Škuľavého v Horných Lelovciach.
• 1784 Nováky: v 60 domoch žije 131 rodín, celkove 597 ľudí. Horné Lelovce: v 25 domoch žije 176 ľudí. Laskár: v 24 domoch žije 39 rodín, celkove 208 ľudí.
• 1812 pri kostole bola postavená nová škola aj s bytom pre rodinu učiteľa.
• 1817 prestalo sa pochovávať pri kostole. Nový cintorín bol založený na severnom okraji Novák pri kráľovskej ceste.
• 1830 v nováckom chotári sa začínajú pestovať zemiaky. V obytnom dome bola núdzovo zriadená židovská synagóga.
• 1831 v Novákoch žije 673, v Horných Lelovciach 232 a v Laskári 159 obyvateľov. Školu zo 66 nováckych školopovinných detí navštevuje pravidelne 13, z 28 hornolelovských 3, teda spolu z 94 iba 16.
• 1864 zomrel farár Pavol Gálik, rodák z Domaniže, horlivý a učený kňaz. V Novákoch účinkoval 42 rokov.
• 1865 v obci sa usadzuje prvý rituálny židovský mäsiar Akiba Fischhoff, tak sa totiž rozrástla židovská komunita, že ho veľmi potrebovala.
• 1870 Výstavba novej židovskej synagógy.
• 1875 po prvý raz sa väčšina majthényiovského majetku v Novákoch dostáva do židovského prenájmu (Salamon Weinreb).
• 1882 učiteľské miesto nastúpil Juraj Cincík, vzácny slovenský národovec.
• 1883 bol založený prvý dobrovoľný hasičský zbor.
• 1884 - 1888 cholerovej epidémii padlo za obeť najmenej 120 ľudí, väčšinou detí. Posledný hromadný pohreb 14 zomrelých sa konal na Bielu sobotu 1888.
• 1887 bola založená prvá dedinská hudba.
• 1890 Dolné Lelovce administratívne pripojené k Novákom, čím chotár vzrástol na 3412 k. j., počet domov na 111 a obyvateľov na 851. Z výnosu pôdy žilo 551 ľudí.
• 1896 založená židovská škola - jednotriedna.
• 1898 po predĺžení trate z Veľkých Bielic do Prievidze sa napojili na železničnú dopravu aj Nováky.
• 1906 Jozef Strnad-Sziklay otvoril rezbársku dielňu. Na výuku mladých odborníkov poskytoval štát osobitné subvencie.
• 1907 za richtára bol zvolený populárny kandidát Zichyho ľudovej strany Jakub Hagara.
• 1914 - 1918 svetová vojna. Narukovalo 146 mužov, z nich podľa doterajších zistení sa nevrátilo 32. Návrat vojakov z frontu v novembri 1918 vyústil do výtržností a plienenia židovských obchodov a krčiem.
• 1918 (10. decembra) český vojenský oddiel demonštratívne prepochodoval cez Nováky, maďarskí žandári pred jeho príchodom opustili obec. Už na druhý deň ich vystriedala štvorčlenná četnícka posádka.
• 1919 maďarská škôlka a židovská škola boli zrušené.
• 1921 Nováky s Hornými a Dolnými Lelovcami a Laskárom mali 1372 obyvateľov.
• 1922 - 1929 v dôsledku narastajúcej biedy a nezamestnanosti odišlo za prácou do zahraničia podľa doteraz zistených údajov 76 ľudí, okrem toho niekoľko desiatok každoročne odchádzalo na sezónne poľnohospodárske práce do Rakúska a Francúzska.
• 1927 začal účinkovať v Novákoch prvý lekár - MUDr. Jakub Spira.
• 1928 v auguste sa konali vojenské manévre za účasti letectva.
• 1929 mimoriadne tuhá zima. Vymrzlo 2103 ovocných stromov.
• 1930 Nováky napojené na sieť elektrickej energie.
• 1934 prevzal správu farnosti Gašpar Košťál, demokraticky a sociálne založený kňaz. Zaslúžil sa o vonkajšiu opravu kostola, upevnenie kostolného návršia oporným múrom a o postavenie Kultúrneho domu SKM (1938) a novej farskej budovy (1941).
• 1936 bola založená miestna pobočka Úverného družstva. Začalo sa s výstavbou dočasných skladov munície severne od Laskára.
• 1937 založenie potravného družstva NUPOD. Príchod vojenskej posádky.
• 1938 začala sa výstavba definitívnych muničných skladov v doline Trebianka. Začiatok výstavby chemickej továrne. V septembri všeobecná mobilizácia. 8. októbra ľudová manifestácia na podporu vyhlásenej autonómie Slovenska.
• 1939 prelomové marcové udalosti zastihli Nováky v pokojnej atmosfére, občania všeobecne s úľavou a porozumením prijali vyhlásenie slovenskej štátnej samostatnosti. Nastáva rozvoj poľnohospodárskeho a remeselníckeho podnikania. 24. marca odchod 29 dobrovoľníkov z Hlinkovej gardy na obranu východného Slovenska proti maďarskému vpádu. Koncom augusta sa presúvali cez Nováky jednotky nemeckej armády, určené na útok proti Poľsku.
• 1940 (2. apríla) razením úpadnice Rudolf začalo sa s výstavbou nováckych uhoľných baní.
• 1941 zriadenie židovského sústreďovacieho tábora v drevených budovách vyprázdnených muničných skladov severne od Laskára. Po zastavení transportov do Poľska v lete 1942 až do rozpustenia tábora počet jeho obyvateľov sa pohyboval od 1200 do 1800. Kaštieľ Rakovszkých odkúpila rehoľa Notre Dame, ktorá v ňom 1. septembra 1942 otvorila dievčenskú meštiansku školu.
• 1943 na jar sa začína organizovať protifašistické hnutie inšpirované komunistami.
• 1944 Horné Lelovce a Laskár zlúčené s Novákmi. V júli a auguste časté letecké poplachy, časť obyvateľstva sa prechodne sťahuje do Rudnianskej doliny. 30. augusta vyhlásené v Novákoch a na okolí povstanie proti Nemcom.

tags: #diviaky #nad #nitricou #sviatost #birmovania