Obec Dlhé nad Cirochou sa nachádza v dekanáte Snina, v Košickej arcidiecéze. Maďarský názov obce je Cirókahosszúmező, nemecký Langenau, Langenfeld a latinský Campo Longo. Adresa rímskokatolíckeho farského úradu je 067 82 Dlhé nad Cirochou č. 6.
Starý farský kostol svätej Anny v Dlhom nad Cirochou. Zdroj: Wikimedia Commons
Najstaršie zmienky a vývoj farnosti
Najstaršia zmienka o farnosti pochádza z roku 1333. Zmienka pochádza z veľkého registra pápežských kolektorov o zaplatených desiatkoch, kde sa píše: „Item Laurentius sacerdos de Longo Campo iuratus solvit VIII geossos“ (Podobne aj kňaz Laurentius viazaný prísahou z Longo Campo daroval 8 grošov.).
Predpokladá sa, že okolo tohto roku musela existovať aj farská budova, o ktorej sa žiaľ, nezachovala žiadna zmienka. Záznam svedčí o existencii farnosti, ktorá bola jediná v celej Cirošskej doline do roku 1782, kedy bola zriadená farnosť v Snine.
O tom, že farnosť Dlhé jestvovala už v roku 1333 píše vo farskej kronike farár Ján Spavelko. Odvoláva sa na dokumenty diecézneho archívu v Jágri.
Pred rokom 1760 bola v obci stará drevená fara, ktorej rok vybudovania nie je známy. Farskú budovu z pevných materiálov začal stavať farár Jakub Moyses, ktorý pôsobil vo farnosti v rokoch 1760 - 1771. Pozostávala z dvoch domov, medzi ktorými bol dvor.
Na farskom úrade boli matričné knihy vedené od roku 1727. Z bodov k vizitácii z roku 1816 sa dozvedáme, že na farskom úrade sa nachádzala farská knižnica. Časť tejto knižnice sa zachovala dodnes a obsahuje vzácne staré knihy písané v latinčine, nemčine a maďarčine.
K farnosti patrili filiálky Snina, Belá nad Cirochou, Modrá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Kamienka, Valaškovce a ďalšie - dovedna 37 obcí. Farnosť má v súčasnosti jednu filiálku - Modrú nad Cirochou.
Pochovávalo sa na cintoríne, ktorí sa nachádzal za obcou, dnes je súčasťou obce v dôsledku rodinnej výstavby domov. Na cintoríne dal v roku 1847 František Pupinszky postaviť kamenný kríž. V roku 1874 upravili podstavec a starý kamenný kríž vymenili za nový železný, ktorý sa zachoval dodnes. Neskôr sa začalo pochovávať na dvoch novších cintorínoch, ktoré sú dnes tiež súčasťou obce.
Kostoly v Dlhom nad Cirochou
V obci Dlhé nad Cirochou sa nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly - starý a nový.
Starý Kostol sv. Joachima a Anny
Rok stavby starého farského kostola svätej Anny nie je známy. Mohol byť postavený niekedy po tatárskom pustošení, nebol stavaný naraz, ako na to poukazujú rôzne stavebné štýly. V súpise pamiatok na Slovensku sa uvádza ako gotický kostol postavený v polovici 15. storočia, čomu nasvedčuje pôvodná gotická svätyňa. Je pozdĺžny, jednoloďový, s pristavanou sakristiou a prestavanou vežou.
Presbytérium je zakončené polygonálnym uzáverom a nachádza sa v ňom pôvodná gotická klenba s jedným poľom krížovej rebrovej klenby s jednoduchým svorníkom.
Na svorníku sa nachádza štít, z ktorého plasticky vystupuje dvojkríž bez trojvršia. Používal sa v tejto forme ako tzv. panovnícky erb uhorských kráľov. Presbytérium je zvonka podopreté dvojstupňovými opornými piliermi. Chór z pevného materiálu postavený v roku 1810 nesie prvky barokového štýlu.
Kostol bol kedysi zasvätený úcte Najsvätejšieho tela Kristovho. Nachádzali sa v ňom tri oltáre, ktoré boli vyrezávané z dreva.
V južnej častí svätyne sa nachádza podzemná krypta, ktorá pravdepodobne slúžila ako rodinná krypta patrónov kostola. Vchod do krypty bol zvnútra kostola a je už približne 200 rokov zamurovaný.
Vo svätyni kostola sa nachádzala aj kazateľnica vyrobená z dreva. V polovici tohto storočia pri oprave kostola praskla a bola odstránená. Kostol bol dlhé roky bez veže. Do roku 1838 bola veža iba drevená. Súčasná veža sa začala stavať v roku 1838 a stavali ju 36 rokov - do roku 1874. Vo veži sa dnes nachádzajú tri zvony.
Je zapísaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu (ÚZPF) SR pod číslom 117/1. V súčasnosti sa využíva ako dom nádeje (dom smútku).
Nový Kostol sv. Joachima a Anny
Nový kostol Svätého Joachima a svätej Anny bol postavený podľa projektu Ing. Arch. Alberta Rybarčáka z Prešova. Začal sa stavať 24. mája 1991 a výstavba bola ukončená aj s úpravou okolia v júli 1993. Moderný Boží chrám posvätil dňa 25. júla 1993 kard. Jozef Tomko z Ríma.
Posviacky sa tiež zúčastnil košický biskup Mons. Alojz Tkáč, ako aj pomocný biskup Mons. Bernard Bober, ďalej biskup Hans Reinhard Koch z Nemecka, dekan Stanislav Stolárik. Skoro všetky práce vykonali veriaci obce zdarma a svojpomocne. Je rímskokatolícky, trojloďový. Oltárny stôl, ambón a bohostánok sú zo žuly, dvere na bohostánku sú bronzové. Organ je moderný elektrický - Concerto - GEM.
Nad vstupom do chrámu zo sakristie sa nachádza súsošie svätého Joachima a svätej Anny, ktorí sa podľa legendy stretajú pod bránou mesta. Vedľa altánku, kolmo na stenu trojhrannej bočnej lode, sa nachádza nerezový kríž vysoký 10 m. V čelnej časti chrámu je zvonica s tromi zvonmi poháňanými elektricky, ktoré dali odliať veriaci obce. Veľký zvon má priemer 65 cm a volá sa svätý Joachim. Stredný - 56 cm - svätá Anna. Malý - 47,5 cm - Panna Mária. Boli odliate zvonárskou dielňou Márie Tomáškovej-Dytrychovej v meste Brodek u Přerova v roku 1992.
Významné udalosti v obci
Dlhé nad Cirochou je jednou z najstarších obcí v regióne, nakoľko geografická poloha a pomerne kvalitná pôda vyhovovali prvým osadníkom tohto územia. Svojou polohou a hlavne názvom patrí obec do 13. storočia.
V roku 1556 mala obec 16 port - dvorov, 4 želiarov, 3 richtárov u 3 zemepánov, sluhu a záhradníka. V roku 1787 bolo v obci 151 domov a 1236 obyvateľov, v roku 1828 198 domov a 1485 obyvateľov.
Počet obyvateľov bol ovplyvnený rôznymi nákazlivými chorobami (1600, 1643, 1645 - morová epidémia, 1824, 1827, 1831 - cholera), vojnovými udalosťami, alebo hromadným odchodom obyvateľstva za prácou. Veľké vysťahovalectvo nastalo v rokoch 1880 - 1890 do USA a Kanady a v rokoch 1928 - 1939 aj do Brazílie, Argentíny, Francúzska a Belgicka.
V obci sa často vyskytoval aj hlad, ktorého príčinou boli suché, alebo príliš mokré roky. Veľký hlad bol v roku 1816 a potom v roku 1827. Zemetrasenia v tomto kraji, ktoré boli zapríčinené vyhasnutou sopkou Vihorlatského sopečného pohoria, boli viackrát. No najväčšie zemetrasenie bolo v roku 1715, kedy boli poškodené aj niektoré budovy.
V roku 1811 bol postavený liehovar, ktorý v roku 1908 zbúrali a na jeho rumoviskách si židia postavili synagógu, ktorú ľudia volali „bužňa“. Dnes na jej mieste stojí rodinný dom. Počas letných horúčav sa vyskytovali silné búrky. Blesky mnohokrát zapríčinili požiare, ktoré spôsobili veľké škody na budovách a na dobytku. V roku 1840 bola búrkou a krupobitím úroda úplne zničená. V tomto roku bola aj veľká povodeň. V roku 1860 bola postavená píla na mieste pod takzvaným Pľašikom. V roku 1909 sa začalo s výstavbou železničnej trate Humenné-Stakčín, ktorá prechádza južným okrajom obce.
Nový kostol sv. Joachima a Anny v Dlhom nad Cirochou. Zdroj: www.snina.sk
Do života farnosti zasiahli aj dve svetové vojny. V prvej svetovej vojne bol pozastavený normálny vývoj obce, prerušené vyučovanie v škole a budova školy sa stala nemocnicou pre vojakov. Obec zasiahli aj rôzne choroby, ktoré priniesol so sebou prechádzajúci front. O konci vojny sa obyvatelia dozvedeli až od vojakov, ktorí sa vracali z frontu. V roku 1918 bola vyhlásená Československá republika po rozpade Rakúsko-Uhorska. 1. septembra 1919 sa začalo vyučovanie v škole. Nedostatok pracovných príležitostí malo za následok vysťahovalectvo. Neprešlo veľa času a nastala druhá svetová vojna. Z obce boli odtransportované židovské rodiny a ich majetok bol rozpredávaný na dražbe obvodným notárom. Obec bola aj priamo postihnutá vojnovými udalosťami, lebo cez ňu prechádzal front.
Ľudová vzbura v roku 1949
Významnou udalosťou novodobých dejín obce je ľudová vzbura v roku 1949, ktorá bola významnou súčasťou boja proti násilnej ateizácií spoločnosti po nástupe komunizmu k moci. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 si komunisti uzurpovali všetku moc v štáte. Tŕňom v oku im bola katolícka cirkev. Komunisti chceli previesť rýchlu ateizáciu, preto v prvom rade si zaumienili odstaviť kňazov. V roku 1949 sa začala tzv. „Katolícka akcia“, ktorej cieľom bolo odrezať spojenie Cirkvi s Vatikánom a podriadiť ju štátnej moci.
Proti tomu sa biskupi a kňazi samozrejme bránili a preto im bolo zakazované účinkovanie, kňazi boli zatýkaní pod zámienkou nepriateľstva a kolaborácie proti ľudovodemokratickému štátu. Veriaci si svojich kňazov bránili a preto dochádzalo k mnohým násilným i tragickým udalostiam.
Odsúdených bolo 38 osôb, z toho 6 osôb na nepodmienečné tresty odňatia slobody pre zločin alebo previnenie vzbury. Okresný súd v Humennom, podľa zákona o súdnej rehabilitácií roku 1991 právoplatne rehabilitoval 32 odsúdených. Ďalší 6 boli rehabilitovaní v roku 1993 Najvyšším súdom v Bratislave. Tým boli ukončené udalosti z roku 1949. V mysliach mnohých však ostala krutá spomienka na doby tvrdej vlády komunistického režimu.
Predovšetkým však príkladné hrdinstvo a rozhodnosť Dlžanov postaviť sa na obranu základných ľudských práv, ktorým je aj právo na náboženské vyznanie.
Po násilnej kolektivizácií v roku 1960, keď ľuďom zhabali skoro všetok majetok a založili v obci JRD sa výrazne menila štruktúra zamestnanosti v obci. Z roľníkov sa stali zamestnanci nových fabrík, najmä strojárskeho Vihorlatu v Snine a chemicko-textilného Chemlonu v Humennom. Obyvatelia si našli prácu v miestnej súkromnej firme Drevop, ktorá zamestnala okolo 130 ľudí.
Farári pôsobiaci v obci
- 1945 - 13. 4. 1996 (kedy zomrel) - Tomko Ján
- pred r. 2009 - farár Dudo František
- pred r. 2009 - kaplán Slavomír Bakoň
Obyvateľstvo
- 2 123 obyvateľov
- 2 057 rímskych katolíkov
- 26 gréckokatolíkov
- spolu s filiálkou: 3 170 obyvateľov, 3 096 rímskych katolíkov