Dnes začínajú Vianoce pre pravoslávnych: Zvyky a tradície

Čas Vianoc zavítal do domácností pravoslávnych kresťanov. Pravoslávni začínajú sláviť Vianoce (Roždestvo) tiež ako ostatní kresťania 24. decembra, avšak podľa juliánskeho kalendára. Preto sa u nás nazývajú aj Rusínske Vianoce, keďže významnú časť pravoslávnych veriacich tvoria Rusíni.

Všetci pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku - s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku - sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.

Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa gregoriánskeho je už 6. januára. Kvôli ľahšej orientácii budeme v ďalšom texte používať dátumy, ktoré odpovedajú svetskému kalendáru a v zátvorke uvedieme dátum podľa juliánskeho kalendára.

Etnické rozloženie obyvateľstva na Slovensku (2011). Zdroj: Wikimedia Commons

Prípravy a pôst

Pred samotným Štedrým dňom dodržiavajú 40-dňové obdobie pôstu nazvané aj filipovka. „Je to obdobie od sviatkov svätého Filipa až do Vianoc. Východná cirkev pozná viacero pôstnych období a tento filipovský máme lebo nás čaká veľký sviatok - roždestvo - narodenie pána,“ priblížil historik Vavrinec Žeňuch. Štyridsaťdňový pôst, počas ktorého sa pravoslávni veriaci zdržiavali mäsových aj mliečnych výrobkov, vyvrcholil 6. januára.

Štedrý deň a večera

S pravoslávnymi Vianocami sa viaže aj množstvo tradícií. ,,Pred štedrou večerou sa zvykli členovia rodiny poumývať v studenej vode. Kedysi sa chodilo priamo do potoka alebo sa umývali v snehu,‘‘ vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská. Tento akt symbolizoval, aby boli počas roka všetci zdraví.

Na štedrú večeru sa Rusíni pripravujú už od rána. Zdobia vianočný stromček, pripravujú stôl, ktorý symbolizuje súdržnosť rodiny. Nohy stola sú preto obviazané reťazami. Rusíni sa ešte pred štedrou večerou umývajú vo svätenej vode, do ktorej vhodia mince, aby boli úspešní a darilo sa im po celý rok. Svätená voda sa potom vylieva pod strechou domu.

Tradíciou počas štedrej večere je to, že okolo stola obsluhuje iba jeden človek, zvyčajne gazdiná. Keď nie je niekto prítomný, na stôl sa mu dá tanier. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je v staroslovienčine. Po nej gazda povie úvodnú reč k sviatkom.

,,Aj na štedrej večeri, ktorá sa nazýva Svjatyj večur, sa objavujú iba pôstne jedlá. Pôvodne pravoslávni veriaci nemali ani len rybu,‘‘ komentuje Nádaská. Všetky jedlá štedrej večere sa varia už počas dňa, aby bolo popoludnie pokojné. Za stôl zasadne rodina až vtedy, keď vyjde prvá hviezda.

Na stole nesmie chýbať špeciálny biely chlieb kračun, cesnak, med a zemiaky. Tradíciou sú aj vianočné polievky. ,,Z kapusty sa varí polievka jucha a podáva sa tiež hubová mačanka. Po štedrej večeri sa rodina pomodlí a ide k vianočnému stromčeku. Tam si spoločne rozbaľujú darčeky. Na druhý deň už pôst nie je. Oslava sviatkov je preto plná radosti a veselosti. Súčasťou štedrej večere je aj tradičný vianočný chlieb.

Štedrá večera pravoslávnych Rusínov na severovýchode Slovenska pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. Večera sa začína na slovenské pomery netradične chlebom a cesnakom, ktoré symbolizujú zdravie. Hojnosť domu má priniesť fazuľa a hrach, ktoré sa robia ako prívarok. Neskôr Rusíni jedia pirohy, môžu sa pripravovať na rôzne spôsoby - so slivkami, bryndzou a zemiakmi, alebo s hubami. Až po pirohoch nasleduje polievka, byď kapustnica alebo rybacia. Na celú večeru by mal stačiť každému jeden tanier. Nikto nesmie od stola odísť, takže všetky jedlá sú poukladané na stole alebo blízko neho.

Tradície pravoslávnych Vianoc priblížila redaktorka Lucia Benetínová: Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.

V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz. „My keď robíme kapustnicu dávame len kapustu a hríby, klobásu nedávame, keďže je to na pôstno. Dávame na stôl med, cesnak, pirohy, bobaľky a rybu,“ uviedla obyvateľka Osadného Irena.

Pred večerou sa rodina umyje peniazmi. „Na rieku už nechodíme, lebo buď je málo vody, alebo je špinavá. Tak sa umývame vodou z vodovodu. Peniaze, ktorými sa umývame potom dávame pod obrus, aby rodina nebola chudobná. Vianočný stôl obklopuje reťaz, ktorá predstavuje súdržnosť rodiny.

Večera sa začína modlitbou, po ktorej má gazdiná dôležitú úlohu. „Každého člena potriem medom, aby bol ten človek sladký a dobrý po celý rok,“ hovorí Viera. Po dovečeraní sa sfúkne plameň sviečky uprostred stola, pričom všetci sledujú jeho smer: ak ide nahor, rodinu nešťastie obíde.

Pravoslávny Štedrý deň sa podobá tomu, ktorý býva 24. decembra. No večera musí pozostávať z 12 jedál, čo je symbolika k 12 apoštolom. Ale jedlá musia byť výlučne pôstne, žiadna klobása v kapustnici či mäso.

"Najprv sa je cesnak s chlebom a medom, kapustnica s dusenými zemiakmi. Potom pirohy, ktoré robím na trojako - s kapustou, so zemiakmi a so slivkovým lekvárom. Po nich nasleduje máčanka s dusenými zemiakmi a tak makové bobaľky (opekance). Tie robím aj kakaové, lebo niektorí z našej rodiny ich majú radšej s kakaom. Ďalším chodom je ryba so šalátom, ale to je už skôr modernejší zvyk," vraví Helena Poperníková z obce Roztoky (okres Svidník). Nakoniec sa u nich je fazuľová polievka so slivkami, takzvaná slivčanka. Nesmie chýbať prípitok, koledy: "No najdôležitejšia je modlitba." Počas večere nikto od stola nesmie odísť a musí ochutnať zo všetkého. Vstať môže iba gazdiná, ak by to urobil niekto iný, znamenalo by to vzdialenie sa od rodiny.

Zvykom tiež bolo nič zo štedrovečerného stola nevyhodiť. Omrvinky sa dávali sliepkam a rybie kosti sa spálili. V mnohých rodinách, najmä na vidieku, kládli pod stôl slamu a reťazou omotali nohy stola - malo to symbolizovať jednotu a pevnosť rodiny.

Tradičné jedlá a ich symbolika

A čo jedli na ruské pravoslávne Vianoce? Ako základ bola tzv. Kuťa, alebo aj sočivo. Po tomto sa jedli ďalšie jedlá - tých muselo byť vždy 12 (ako apoštolov). Všetky boli pôstne a za stolom muselo sedieť vždy párne číslo ľudí. Až potom, po pôstnych jedlách a modlitbách, sa jedlo mäso, ale aj ryby. Hydina sa podávala studená - napr. Piekli sa kysnuté koláče tzv. pirogy s rôznymi náplňami: kapusta, mäso, vajce a varenja (niečo podobné ako naše džemy).

Bohoslužby a sviatky

V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie. „Začína sa oslavovať tento sviatok už z večera piateho januára, kedy pravoslávni veriaci po západe slnka prichádzajú do chrámov a v nich sa slúži takzvané Veľké povečerie s utreňou. Toto vlastne nás ako keby pripravovalo na ten vrchol celého sviatku - liturgiu, ktorá sa bude konať ráno na druhý deň,“ hovorí Ján Husár z Katedrálneho chrámu sv.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ďalšie dni sa konajú slávnostné liturgie oslavujúce „Roždestvo Isusa Christa“, neskôr je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana. Sviatok „Roždenia spasiteľa Jesusa Christa“ (tak to znie po rusky) 25. decembra (podľa nášho kalendára 7.

Vianoce trvajú tri dni. Prvý deň, 7. januára podľa gregoriánskeho kalendára, je venovaný oslave Narodenia Ježiša Krista, známej ako Roždestvo Christova. Druhý deň, 8. januára, patrí sviatku Presvätej Bohorodičky, ktorý oslavuje Pannu Máriu. Tretí deň je zasvätený sv. Štefanovi, prvému kresťanskému mučeníkovi.

Deň Vianoc (7. január) je dňom radosti a osláv, kedy sa konajú slávnostné bohoslužby v pravoslávnych kostoloch. V nedeľu sa koná slávnostná liturgia, kde veriaci oslavujú Narodenie Krista. Po bohoslužbe sa ruské rodiny stretávajú, aby si vzájomne priali šťastné Vianoce.

Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.

Prečo 6. január?

Pre ozrejmenie, 6. január (gregoriánsky kalendár) je vlastne 24. december (juliánsky kalendár). Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom a posun medzi katolíckymi a pravoslávnymi Vianocami vznikol prijatím gregoriánskeho kalendára v západnej Európe.

„Naše sviatky narodenia Ježiša Krista sa riadia juliánskym kalendárom. Nepodliehame reforme, ktorú urobil pápež v 16. storočí, že posunul datovanie. My teraz máme len december. My máme večeru pôstnu,“ vysvetlil pravoslávny kňaz Peter Soroka.

Veriaci, ktorí používajú starší, juliánsky kalendár sa na vianočné sviatky ešte len pripravujú. Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa staobylejšieho - juliánskeho kalendára.

Štedrá večera u pravoslávnych. Zdroj: hlavnespravy.sk

Regionálne zvyky vo svete

V rozličných pravoslávnych krajinách sa dodržiavajú rôzne regionálne zvyky:

• Rusko: Vianoce sú v Rusku tichým a duchovným sviatkom. Počas Štedrého večera sa rodiny stretávajú pri skromnej večeri, kde nechýba kutya a rybie pokrmy. Kostoly sú vyzdobené ikonami a farebnými dekoráciami.
• Srbsko: Srbi majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.
• Grécko: Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.
• Ukrajina: Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Vianoce sa budú sláviť napríklad v Poľsku, Ukrajine, Rusku, Srbsku, ale aj v Česku, Amerike či Jeruzaleme.

Ľudia pália sušené dubové vetvičky, symbol julského polena na pravoslávny Štedrý deň, pred kostolom svätého Sávu v Belehrade v Srbsku. Zdroj: euronews.com

Christopsomo (Kristov chlieb). Zdroj: akispetretzikis.com

Varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zdroj: chefspencil.com

Pravoslávne Vianoce verzus západné Vianoce

Na rozdiel od komerčne ladených západných Vianoc si pravoslávne komunity zachovávajú hlbokú duchovnú podstatu sviatkov. Hlavný dôraz je kladený na vieru, rodinné hodnoty a tradície, ktoré sú odovzdávané z generácie na generáciu.

Je obdivuhodné, že i v dobe globalizácie si pravoslávni doteraz zachovali zvyky a tradície svojich predkov siahajúce až do doby sv. Cyrila a sv. Metoda. Okrem spomínaného slávenia sviatkov podľa juliánskeho kalendára je pre pravoslávnych typické, že ako bohoslužobný cirkevný jazyk používajú už stáročia cirkevnoslovančinu. A aj unikátne cirkevné spevy východných cirkví - prostopenije, ako poznáme len na našom a blízkom území, sa možno stanú súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Bohatosťou zvykov a tradícii sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, ktorí tvoria význačnú časť pravoslávnych, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára sa niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.

tags: #dnes #zacinaju #vianoce #pre #pravoslavnych