Biblia, Kniha kníh, je jedným z najvýznamnejších literárnych diel v histórii ľudstva. Jej vplyv na kultúru, náboženstvo, umenie a jazyk je nesmierny. Jedným z dôvodov jej rozsiahleho dosahu je fakt, že bola preložená do mnohých jazykov sveta. Poďme sa pozrieť na to, do koľkých jazykov bola Biblia preložená, aká je história prekladov a prečo je to také dôležité.
Pôvodné jazyky Biblie
Starý zákon vznikol v biblickej hebrejčine a čiastočne aj v aramejčine. Hebrejčina patrí medzi semitské jazyky a v minulosti sa používala najmä v oblasti Mezopotámie - približne na území dnešného Iraku. Pôvodná hebrejská abeceda obsahovala 22 znakov, pričom všetky predstavovali spoluhlásky. Hebrejská Biblia, známa aj ako Tanach, je dodnes základným náboženským textom judaizmu.
V prvom storočí pred naším letopočtom sa medzi židmi prestávala bežne používať hebrejčina a postupne ju nahrádzala aramejčina - jazyk, ktorým podľa viacerých zdrojov hovoril aj Ježiš. Hebrejčina sa tak presunula do akademickej a duchovnej sféry. Aby bežní veriaci rozumeli posvätným textom, rabíni ich začali prekladať a vysvetľovať do aramejčiny. Takto vznikli tzv. targúmy - ústne preklady a výklady častí Tanachu.
Nový zákon bol napísaný v gréčtine, konkrétne v jej vtedajšej podobe zvanej koiné. Tento jazyk sa používal v období približne od 350 p.n.l. do 300 n.l. Paralelne s tým rástol význam gréckeho jazyka koiné, ktorý sa stal dorozumievacím jazykom v širšom regióne, vrátane židovských komunít mimo Izraela.
Prvé preklady Biblie
Práve do gréčtiny vznikol prvý preklad Biblie ako celku, tzv. Septuaginta. Preklad hebrejskej Biblie do gréčtiny sa realizoval postupne v 3. a 2. storočí pred naším letopočtom a bol dokončený okolo roku 132 p.n.l. Podľa tradície ho inicioval egyptský panovník Ptolemaios II. Filadelfos, ktorý poveril touto úlohou 72 židovských učencov. Práve preto dostala grécka verzia názov Septuaginta - čo v latinčine znamená „sedemdesiat“.
Prvý latinský preklad Biblie vznikol zásluhou svätého Hieronyma, ktorý sa pri práci pridržiaval pôvodných hebrejských textov Starého zákona a gréckych textov Nového zákona. Na tomto diele, známom ako latinský preklad Biblie alebo Vulgáta, pracoval približne do roku 405 n.l.
Jeho cieľom bolo vytvoriť text, ktorému by porozumeli bežní obyvatelia Rímskej ríše - chcel, aby latinský preklad Biblie nebol len teologickým dielom pre vzdelancov, ale nástrojom na šírenie viery. Vulgáta si udržala pozíciu oficiálne uznávanej Biblie západných kresťanských cirkví po celé stáročia - od raného kresťanstva až do obdobia reformácie. Aj vďaka tomuto prekladu sa sv. Hieronym stal patrónom prekladateľov.
Po rozpade ríše však latinčina postupne upadala a na jej miesto nastúpili národné jazyky ako nemčina, francúzština či taliančina. Biblický text v latinčine sa stal zrozumiteľným len pre úzky okruh vzdelancov a duchovenstva, čo cirkvi vyhovovalo - tým, že bežní ľudia Biblii nerozumeli, mohli im duchovní jej obsah interpretovať podľa vlastného výkladu.
Preklady Biblie do národných jazykov
V roku 862 knieža Rastislav povolal na Veľkú Moravu solúnskych bratov, Konštantína a Metoda, aby jeho ľudu priniesli vieru v jazyku, ktorému by rozumeli. Keďže staroslovienčina bola dovtedy výlučne ústnym jazykom, bolo najprv potrebné vytvoriť písmo, v ktorom by sa dala zapisovať. Ich misia sa však od začiatku stretávala s odporom zo strany franského kléru, ktorý uznával ako liturgické jazyky len hebrejčinu, gréčtinu a latinčinu. Konštantín však presvedčil cirkevných hodnostárov svojím slávnym prejavom: „Či neprichádza dážď od Boha na všetkých rovnako? A či slnko nesvieti takisto na všetkých? Či rovnako nedýchame na vzduchu všetci?“ (Život Konštantínov, kap. XVI). Po Konštantínovej smrti pokračoval Metod v úsilí o zrovnoprávnenie staroslovienčiny.
Jedným z najvýznamnejších činov reformácie sa stal preklad Biblie, ktorý zrealizoval Martin Luther. Najprv v roku 1522 preložil Nový zákon z gréčtiny a v roku 1534 vydal kompletnú Bibliu - už aj so Starým zákonom preloženým z hebrejčiny. Luther bol presvedčený, že každý veriaci by mal mať priamy prístup k Božiemu slovu v jazyku, ktorému rozumie.
Rozšíreniu Lutherovej Biblie výrazne pomohol nedávny vynález kníhtlače. Vďaka nemu sa Biblia dostala takmer do každej protestantskej domácnosti a zrazu bolo Božie slovo dostupné každému, kto vedel aspoň trochu čítať. Zjednotila rozdrobený nemecký jazyk, kodifikovala jeho gramatiku a pravopis, a položila základy modernej nemčiny. Jej význam však presiahol hranice Nemecka.
Kralická Biblia bola prvým českým prekladom Biblie, ktorý nevychádzal z latinskej Vulgáty, ale priamo z pôvodných jazykov - hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny. O jej preklad a vydanie sa postarali teológovia Jednoty bratskej, protestantskej cirkvi, ktorá existuje dodnes. Prvé vydanie vznikalo v rokoch 1579 - 1593 a pozostávalo zo šiestich zväzkov. Text bol obohatený o rozsiahle komentáre, vsuvky a výkladové poznámky, vďaka čomu slúžil nielen ako duchovné dielo, ale aj ako teologická pomôcka. Hoci odvtedy uplynuli stáročia, Kralická Biblia zostáva živou súčasťou českého duchovného a jazykového dedičstva. Nové, upravené verzie vychádzajú dodnes a sú dostupné aj pre čitateľov 21. storočia.
Aj keď angličtina už mala dve oficiálne verzie Biblie - the Great Bible a the Bishop’s Bible - puritánom ani jedna z nich nevyhovovala. Preto kráľ Jakub I. nariadil nový preklad, ktorý by lepšie zodpovedal potrebám anglikánskej cirkvi a zároveň bol zrozumiteľný bežným veriacim. Na projekte sa podieľalo 47 jazykovo a teologicky vzdelaných učencov, ktorí pracovali v šiestich skupinách rozdelených podľa častí Biblie. Svoju prácu dokončili v roku 1611 a výsledkom bola verzia, ktorá sa čoskoro stala neoddeliteľnou súčasťou každej protestantskej domácnosti v Anglicku. Podľa renomovaného britského jazykovedca Davida Crystala tento preklad obohatil angličtinu o približne 257 nových frazeologizmov.
Preklady Biblie do slovenčiny
V slovenských končinách (najmä medzi protestantskými veriacimi) sa dlhé roky používala česká Kralická Biblia, keďže slovenský preklad ešte neexistoval. Doklady o najstarších slovenských prekladoch sú skôr zlomkové. Za najstarší sa považuje preklad Evanjelia podľa Jána, ktorý vytvoril vydavateľ a kultúrny činiteľ Martin Hamuljak. Hoci rukopis pochádza z roku 1469, teda ešte z obdobia pred štandardizáciou slovenčiny, je napísaný v jazyku, ktorý sa jej veľmi blíži.
Prvý úplný preklad Biblie do slovenského jazyka vznikol až v prvej polovici 18. storočia a jeho autorstvo sa pripisuje mníchom z Červeného Kláštora. Podľa príslušnosti k reholi kamaldulov dostala ich verzia pomenovanie kamaldulská Biblia. Pri preklade vychádzali z latinskej Vulgáty a vytvorili jazykovo i obsahovo kvalitné dielo. Zachoval sa z nej len jediný rukopis, ktorý sa našiel na fare v Cíferi a dnes sa nachádza v archíve Arcibiskupského úradu v Trnave.
Na kamaldulskú tradíciu nadviazal v 20. storočí katolícky kňaz Jozef Botek, ktorý vytvoril prvý kompletný tlačený preklad Biblie do slovenčiny so schválením Katolíckej cirkvi. Jeho dielo, známe ako Botekov preklad, vychádzalo z latinskej Vulgáty a bolo vydané v 50. rokoch 20. storočia.
V moderných dejinách vzniklo niekoľko prekladov do národných jazykov, ktoré reflektujú nové poznatky biblických vied a zároveň rešpektujú liturgické potreby veriacich. V slovenskom prostredí je najrozšírenejší Slovenský katolícky preklad, ktorý vzišiel z iniciatívy Katolíckej cirkvi v 20. storočí.
Okrem klasických prekladov sa čoraz viac používajú aj moderné edície ako Jeruzalemská Biblia, ktoré kladú dôraz na jazykovú presnosť a historický kontext. Jeho vznik sa spája s prestížnou Francúzskou biblickou školou v Jeruzaleme (École Biblique et Archéologique Française), kde sa kládol dôraz na čo najvernejší preklad z pôvodných jazykov v kombinácii s najnovšími poznatkami biblických vied a archeológie. Súčasťou textu sú preto rozsiahle poznámky pod čiarou, úvodné komentáre k jednotlivým knihám, ako aj odkazy medzi veršami. Jeruzalemská Biblia sa od začiatku tešila veľkej dôvere v katolíckej cirkvi a dodnes sa používa ako oficiálny liturgický alebo študijný text v mnohých krajinách.
Evanjelické preklady Biblie sú hlboko späté s duchom reformácie, ktorá kládla dôraz na dostupnosť Písma v jazyku, ktorému veriaci rozumejú. Lutherov princíp sola scriptura (jedine Písmo) ovplyvnil aj prístup k samotnému prekladu - text má byť zrozumiteľný, blízky bežnému jazyku a nezávislý od cirkevnej autority. Evanjelické Biblie často obsahujú výkladové poznámky, historické súvislosti či krížové odkazy, ale dôraz zostáva na samotnom texte ako na jedinom autoritatívnom zdroji viery.
Slovenský ekumenický preklad Biblie vznikol ako spoločné dielo predstaviteľov viacerých kresťanských cirkví na Slovensku s cieľom vytvoriť jeden zrozumiteľný, jazykovo moderný a odborne presný preklad, ktorý by mohli používať veriaci naprieč denomináciami. Práca na preklade začala v 90. rokoch 20. storočia a finálna verzia kompletnej Biblie vyšla v roku 2008. Ekumenický preklad sa dnes využíva nielen v študijnom prostredí, ale aj pri bohoslužbách a súkromnom čítaní, a to v evanjelických, katolíckych aj iných kresťanských komunitách.
Štatistika prekladov Biblie
Celá Biblia bola doteraz preložená do 554 jazykov. Ak k tomu pripočítame aj preklady jednotlivých častí, najmä Nového zákona alebo vybraných biblických kníh, počet jazykových mutácií stúpa až na 2 932 jazykov. To z Biblie robí najprekladanejšiu knihu sveta a zároveň jeden z hlavných impulzov pre rozvoj písomnosti v mnohých komunitách.
Podľa Spojených biblických spoločností má približne 6,2 miliardy ľudí prístup k Starému a Novému zákonu vo svojom materinskom jazyku. Biblické spoločnosti predpokladajú, že na celom svete existuje takmer 7 376 jazykov, z toho asi 245 posunkových jazykov pre nepočujúcich. Biblické knihy boli preložené aj do 10 posunkových jazykov.
Kompletná Biblia bola v roku 2021 dostupná v 719 jazykoch. Je to o 15 jazykov viac ako v roku 2020. Aspoň niektorú časť Svätého písma už môžu čítať celkovo v 3 524 jazykoch. Biblické spoločnosti pracujú na záväzku preložiť aspoň niektoré časti Biblie do ďalších 1 200 jazykov. Nový kompletný preklad má napríklad astúrsky jazyk, ktorým hovorí asi 100-tisíc ľudí v severnom Španielsku, alebo austroázijský jazyk santálčina, ktorým hovoria predovšetkým vo východnej Indii, Bangladéši či Nepále.
Spojené biblické spoločnosti a iné organizácie, ktoré prekladajú Bibliu, sú odhodlané sprístupniť biblický text vo všetkých jazykoch. Prehlbujúca sa spolupráca a štedrá podpora darcov viedla k nebývalej dynamike v prekladaní Biblie. Na základe zvýšenej dynamiky v prekladaní Písma sa biblické spoločnosti pustili do plánovania ďalších prekladov Biblie.
Do februára 2020 bolo dokončených ďalších 63 prekladov Písma a prebieha tvorba ďalších 277 prekladov. Počet jazykov, ktoré dostali svoju prvú alebo ďalšiu časť Písma, dosiahol v roku 2019 historicky najvyššiu úroveň, čo v roku 2019 znamená 33 jazykov.
Tabuľka: Štatistika prekladov Biblie
| Údaj | Hodnota |
|---|---|
| Celá Biblia preložená do | 554 jazykov |
| Časti Biblie preložené do | 2 932 jazykov |
| Počet ľudí s prístupom k Biblii vo svojom jazyku | 6,2 miliardy |
| Odhadovaný počet jazykov na svete | 7 376 |
| Posunkové jazyky s prekladmi Biblie | 10 |
Jazyky sa v priebehu času vyvíjajú a pre mladšie generácie môže byť ťažké porozumieť starším prekladom Písma. Preto aj revízie existujúcich prekladov, prípadne vytvorenie úplne nového prekladu do jazyka, ktorý už má svoj preklad Biblie, sú biblickými spoločnosťami považované za veľmi dôležité.
Digitálna knižnica Digital Bible Library® (DBL) bola spustená v roku 2011 v spolupráci s misijnou alianciou Every Tribe Every Nation (ETEN). DBL umožňuje bezpečné zálohovanie a efektívne zdieľanie prekladov Biblie v rámci UBS a tiež s približne 60 ďalšími prispievateľmi. Počet prekladov Biblie v DBL sa za posledných päť rokov zdvojnásobil. V DBL je možné uchovávať aj audio a video záznamy. Počet audio Biblií vzrástol exponenciálne na 1180 v 780 jazykoch, ktoré používa 5,5 miliardy ľudí. Preklady v posunkovom jazyku sú realizované vo video formáte.