Evanjelium podľa Lukáša je treťou knihou Nového zákona a najdlhšou zo štyroch kanonických evanjelií. Svätý Lukáš píše svoje evanjelium vlastnou rukou, čo v tom čase nie je celkom bežný jav. Evanjelium nezačína narodením Krista, ale narodením Jána Krstiteľa, ktorý v dospelosti kázal príchod Krista a pokrstil židovský ľud.
Svätý Lukáš píše svoje evanjelium
Autorstvo a pôvod
1. Lukáš bol kresťan, ktorý podľa starocirkevnej tradície pochádzal z pohanstva, zo sýrskej Antiochie. Podľa spisov Nového zákona bol Pavlovým spoločníkom a pomocníkom. Kol 4, 14 bol Lukáš lekárom, čo potvrdzuje aj fakt, že používa odbornú lekársku terminológiu svojich čias a z lekárskeho hľadiska bezchybne opisuje rozličné choroby a uzdravenia.
Lukáš, autor tohto evanjelia, je jediný z evanjelistov, ktorý na spôsob starovekých spisovateľov a dejepiscov uvádza svoje dielo prológom, napísaným v klasickej gréčtine. Zmieňuje sa v ňom o písomných a ústnych prameňoch, o očitých svedkoch, ktorých správy pozorne preštudoval, kriticky zhodnotil a redakčne spracoval.
Lukáš zrejme písal pre kresťanov, ktorí ku kresťanstvu konvertovali z pohanstva, čo už vtedy vďaka Pavlovej reinterpretácii nepredstavovalo žiadny problém. Jeho gréčtina je uhladenejšia než v druhých evanjeliách, je v nej niekoľko latinských slov a takmer žiadne hebrejské.
Základným prameňom Lukášovho evanjelia bolo Markovo evanjelium. Okrem toho čerpal z tzv. prameňa logií (Ježišových výrokov) a použil aj svoj osobitný materiál, ktorý vsunul v podobe dvoch blokov do geograficko-chronologického rámca Markovho evanjelia (medzi Mk 3, 19 a 20 a medzi Mk 9, 50 a 10,1). Evanjelista Lukáš uviedol na začiatku pred materiálom z Markovho evanjelia údaje o pôvode Jána Krstiteľa i o Ježišovom detstve (Lk 1 - 2) a na konci evanjelia zaznačil niektoré správy o zjaveniach zmŕtvychvstalého Ježiša (Lk 24).
Autor evanjelia sa usiluje zaradiť údaje o Ježišovom živote do chronológie svetových dejín. Čas a miesto vzniku Lukášovho evanjelia možno určiť iba približne. Keďže v textoch 19, 43 n. a 21, 20-24 autor uvádza predpoveď o páde Jeruzalema podľa historického priebehu udalostí a nepokladá druhý Kristov príchod za bezprostredne blízky, možno usudzovať, že evanjelium napísal po páde Jeruzalema, pravdepodobne medzi r. 80 až 90 po Kr., viacerí sú však za skorší čas vzniku.
Zo zrovnaní s Matúšovým evanjeliom súdi biblická kritika, že oba používali i dnes stratenú zbierku Ježišových výrokov, ktorý sa zvyčajne nazýva Q (z nem. Quelle, prameň). Z 1 151 veršov Lukášovho evanjelia je 544 vlastných, 565 takmer totožných s Mt, 430 s Mk (z toho 389 je spoločných všetkým trom).
Dej a obsah
Ježiš, po anjelskom sľube panne Márii (zasnúbený Jozefovi v čase počatia, ktorý je ešte stále panenský vzhľadom na židovský zákon), sa narodil v meste Betlehem, kde sa Mária a Jozef musia dostaviť na sčítanie ľudu. Ďalej je tu zmienka aj o Ježišovom detstve a o jeho rozprave v dvanástich rokoch v chráme s kňazmi. Ježišova služba začína v 30-tich rokoch. Po prvýkrát je verejne menovaný Mesiášom Jánom Krstiteľom, ktorý ho krstil.
Po svojom krste odchádza Ježiš na púšť kde sa 40 dní postia a modlia. Počas tejto doby sa satan pokúša trikrát. On víťazí nad pokušeniami a vracia sa k ľuďom, kde najprv nájde svojich 12 učeníkov a potom prechádza cez Izrael a hlási o Bohu (a dáva novú dimenziu Staromestské dogmy), uzdravuje chorých a robí mocné znamenia. Má veľkú opozíciu voči židovským kňazom - farizejom. Usilujú sa o svoj život a sám Ježiš sa niekoľkokrát zmieňuje o smrti svojho mučeníka a samozrejme vie, čo ho čaká.
Vo veku 33 rokov je Ježiš zradený židovským učeníkom a zachytený rímskymi vojakmi. Po mnohých okolnostiach a udalostiach Ježiš ukrižovaný na mieste zvanom Golgota veľkým nátlakom Židov na rímskeho pápeža Pontusa. Tu visí s dvoma zločincami. V čase jeho smrti sa obloha pretiahne po celom Izraeli, chrámová opona sa zlomí a nastane krátke zemetrasenie.
Kristus umiera a pretože Rím vie o židovskom proroctvo, že kráľ Židov bude vzkriesený, nechávajú Rimania jeho hrob prísne strážiť. Kristus sa však po troch dňoch zdvihol z mŕtvych a zoznámi sa so svojimi učeníkmi.
Teologický význam
K teologickým stránkam Lukášovho evanjelia patrí predovšetkým to, že Ježišov život nechápe ako posledné obdobie času, ale ako »stred času« medzi »časom Izraela« a »časom Cirkvi«, ktorý sa v Skutkoch apoštolov predstavuje ako »čas poslania«, misie. Ježiš je opravdivý Spasiteľ a Pán; jeho božská nadvláda nad zlým duchom a nad ľudstvom vyplýva z toho, že je Božím Synom. Ježišova prítomnosť prináša už ,teraz‘ spásu, a to pre všetkých ľudí bez výnimky.
Lukáš predstavuje Ježiša ako záchrancu stratených, zástancu chudobných a sociálne opovrhovaných. V Lukášovom evanjeliu sa vyzdvihuje osobitná pozornosť, ktorú Ježiš venuje ženám; Lukáš zdôrazňuje aj dôležitú úlohu, ktorú mali ženy v Ježišovom detstve: Alžbeta, prorokyňa Anna a najmä Ježišova matka Mária. Podľa Lukáša je Panna Mária veľkou vyvolenkyňou a veľkou veriacou, a preto aj osobitným vzorom pre kresťanov.
Lukáš je aj teológ dejín spásy a dejín Cirkvi, utvorenej z obrátených Židov a pohanov. Hlavnou úlohou kresťanov nie je očakávať Pánov príchod, ale zapojiť sa do poslania Cirkvi a žiť svoje kresťanstvo v každodennom živote a vo svojom prostredí podľa Ježišovho príkladu a učenia: »Ježišova cesta« sa má stať aj »cestou kresťana«.
Hlavnými požiadavkami pravého kresťanského života sú: odhodlane nasledovať Krista, zrieknuť sa, ak treba, majetku, rodiny a príbuzenstva, egoistických životných plánov, chrániť sa pred pokušeniami nekresťanského sveta, najmä bohatstva. Proti pokušeniam je účinná iba vytrvalosť v dobrom a modlitba. Bez ustavičnej modlitby kresťan nemôže byť verný. Preto Lukáš stále ukazuje Ježiša ako vzor modlitby. Stať Lk 10, 25 - 11, 27 možno pokladať za krátky katechizmus kresťanského života.
Ďalšie črty Lukášovej teológie sú: univerzalizmus spásy, osoba a pôsobenie Ducha Svätého a zdôrazňovanie, že radosť je charakteristickou vlastnosťou kresťanstva, a iné. Ježišovým zmŕtvychvstaním a pádom Jeruzalema nastala epocha ohlasovania evanjelia pohanom, t. j. čas, ked začali všetci ľudia tvoriť Boží ľud. Keď sa »čas pohanov« naplní, aj Izrael uzná Ježiša za Mesiáša.
Charakteristické črty
Lukášovo evanjelium sa vyznačuje veľkou pozornosťou voči chudobným, ženám a deťom, a vôbec k ľuďom na okraji spoločnosti. Autor nechce v texte priniesť Ježišov životopis ale skôr jeho posolstvo. Evanjelium podľa Lukáša možno právom nazvať evanjeliom milosrdenstva. Lukáš, ktorý bol podľa tradície lekárom a pochádzal z pohanstva, prejavuje vo svojich textoch mimoriadnu citlivosť k chorým, bezbranným a ľuďom na okraji spoločnosti.
Ani jeden z Ježišových učeníkov neodhalil tak pôsobivo a ľudsky príťažlivo srdce Boha, ani jeden nevyznačil človeku cestu lásky a milosrdenstva tak jasne a konkrétne ako práve svätý Lukáš.
Príklady z Lukášovho evanjelia
Podobenstvo o rozsievačovi (Lk 8, 4-15)
Podobenstvo o rozsievačovi vysvetľuje, ako rôzni ľudia prijímajú Božie slovo. Niektorí ho prijmú len povrchne, iní ho nechajú udusiť starosťami, no tí, ktorí ho prijmú v dobrej zemi, prinesú úrodu.
Podobenstvo o rozsievačovi
Uzdravenie posadnutého v Gergeze (Lk 8, 26-39)
Ježiš uzdravuje muža posadnutého zlými duchmi v Gergeze. Zlí duchovia vojdú do svíň, ktoré sa vrhnú do jazera. Ľudia z Gergezy prosia Ježiša, aby odišiel, lebo sa ich zmocnil strach.
Uzdravenie ženy trpiacej na krvotok a vzkriesenie Jairovej dcéry (Lk 8, 40-56)
Žena trpiaca na krvotok sa dotkne Ježišových šiat a je uzdravená. Ježiš vzkriesi Jairovu dcéru, ktorá umrela.
Ján Krstiteľ (Lk 3, 1-20)
Ján Krstiteľ vystupuje na púšti a káže krst pokánia na odpustenie hriechov. Odsudzuje pokrytectvo a vyzýva na skutočné pokánie. Je uväznený Herodesom za karhanie Herodesa pre Herodiadu a za všetko zlo, čo popáchal.
Ježišov krst (Lk 3, 21-22)
Ježiš sa dáva pokrstiť Jánom Krstiteľom. Otvorí sa nebo a Duch Svätý zostúpi na Ježiša v podobe holubice. Z neba zaznie hlas: "Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie."
Ježišov rodokmeň (Lk 3, 23-38)
Lukáš uvádza Ježišov rodokmeň, ktorý sa líši od Matúšovho. Lukášovo evanjelium je určené pre obrátených z pohanstva, preto rodokmeň vedie až k Adamovi, čím zdôrazňuje, že Ježiš je Spasiteľom všetkých ľudí.
Ježišov rodokmeň ukazuje jeho líniu až k Adamovi:
| Generácia | Meno |
|---|---|
| 36 | Kainam |
| 37 | Matuzalem |
| 38 | Enóš, Šét, Adam |
Ježišov rodokmeň
V tomto čísle Logosu sme pre vás pripravili ukážku ďalšej časti nového prekladu Písma, tentokrát úvod Evanjelia podľa Lukáša. Lukáš nám ako jediný z evanjelistov odhaľuje zaujímavé detaily z detstva Pána Ježiša. Pozývam vás začítať sa do jeho podania udalostí, ktoré predchádzali Pánov krst a začiatok jeho verejnej služby.
Ďalšie knihy Nového zákona patria: Evanjelium podľa Matúša (skratka Mt), Evanjelium podľa Marka, Evanjelium podľa Jána (skratka Jn alebo J), Skutky apoštolov (skratka Sk), List apoštola Pavla Rímskym (skratka Rim alebo R), Prvý list Korinťanom (skratka 1 Kor alebo 1K)
Skutky apoštolov popisujú obdobie vzniku a šírenia prvotnej kresťanskej Cirkvi, najmä činnosť apoštolov Petra a Pavla v 30. a 40. rokoch 1. storočia. List prináša rozsiahlu syntézu Pavlovho posolstva. Pavol píše svoj list ako výraz starosti nad tým, čo sa v nej medzitým deje. Sťažuje si na nejednotu a spory vo vnútri cirkvi (1 Kor 1,10-4,21), na padlé mravy (1 Kor 5,1-6,20) a v druhej časti (1 Kor 7-15) rozvíja štyri témy kresťanského učenia: o manželstve, o kresťanskej slobode, o bohoslužbe a o vzkriesení Krista.
Čítaním Svätého písma máme možnosť rozjímať o ceste, ktorou prešiel galilejský rybár od svojho prvého stretnutia s Pánom až po veľkonočné udalosti a stretnutie so vzkrieseným Ježišom Kristom. V Petrovi môže každý z nás spoznať seba samého.
Pápež František nás ustavične vyzýva, aby sme Sväté písmo čítali pravidelne. „Čo ma oslovujete : ‚Pane, Pane,’ keď nerobíte, čo hovorím? Ukážem vám, komu sa podobá každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slová a uskutočňuje ich.
Evanjelium podľa Lukáša - Biblia SK
tags: #evanjelium #podla #lukasa #moj #nazor