Boh je ten, ktorý nás nikdy nenechá bojovať svoje boje samých. A práve v Kláštore pod Znievom vzniklo pozoruhodné Božie dielo - útulok Dobrého Pastiera. Ide o jedno z najväčších zariadení na Slovensku, ktoré poskytuje sociálne služby ľuďom v núdzi. Je to dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta.
Útulok Dobrého Pastiera je útočiskom pre ľudí, ktorým život nedoprial toľko, čo ostatným. Otec Vladimír Maslák začal realizovať myšlienku pomoci núdznym ešte počas pôsobenia vo farnosti Koš. V priebehu roku 2007 prichýlil otec Vladimír na farský úrad v Koši asi desiatich mužov, ktorí museli opustiť resocializačné zariadenie v obci. Farské priestory nemohli však dlho slúžiť na tieto účely a tak sa otec Maslák obzeral po budove, v ktorej by mohol naplno realizovať túžbu a myšlienku, ktorú dlho v sebe nosil - pomáhať slabším a odstrčeným, osobám bez úcty k sebe, k životu, k druhým.
Na tejto ceste hľadania priestorov otcovi Maslákovi pomohli viacerí dobrodinci, jedným z nich bol zosnulý a vážený Mons. Rudolf Baláž. Budova, ktorá v súčasnosti už slúži ako domov pre týchto ľudí, je budova nie hocijaká, budova s hlbokým kresťanským základom, postavená na modlitbách, prácach a obetách mnohých rehoľných spoločenstiev už od 11.storočia (premonštrátov, benediktínov, členov spoločnosti Ježišovej) - ide o premonštrátsky kláštor Panny Márie v Kláštore pod Znievom.
V Kláštore pod Znievom riadi jeden z najväčších útulkov pre bezdomovcov. Využívajú každé vykurované miesto. Priamo v pracovni má kňaz Vladimír Maslák liaheň kurčiat a kačíc.
V stáročnej, donedávna pomerne schátranej budove bývalého premonštrátskeho kláštora v Kláštore pod Znievom v okrese Martin je v súčasnosti jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Vznikol s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Približne pred štyrmi rokmi ho zriadilo občianske združenie Dobrý pastier, ktorého štatutárom, ale aj duchovným otcom je farár Vladimír Maslák.
"Názov sme prebrali z podobenstva Ježiša Krista, ktorý hovoril o dobrom pastierovi. Ten nechá stádo a vyberie sa hľadať jedinú zablúdenú ovečku. Aj toto zariadenie pomáha zblúdilým ľuďom, ktorí sa ocitli na dne, zostali bez prístrešia, liečili sa zo závislosti od alkoholu alebo drog a nemohli nájsť cestu späť," približuje farár.
V útulku žije 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj takzvaný dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie a vracajú sa pomaly do života, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok. Ten sa nachádza v susednej obci Vrícko. Žije v ňom desať, väčšinou starších žien, o ktoré sa starajú rehoľné sestry.
DOBRÝ PASTIER - Kláštor pod Znievom (dokument Branislav Valko - 2009)
Ženský útulok vo Vrícku
Koncom roku 2015 žilo v zariadení Dobrý Pastier 216 osôb (prevažne mužov, ženy sú v osobitnom zariadení mimo obce). Do tohoto počtu nie sú započítaní tí, ktorí o pomoc za tie roky žiadali a po čase na vlastnú žiadosť odišli, ani tí, ktorí nás predišli do večnosti, či tí, ktorí sa s Božou pomocou osamostatnili a pracujú.
V nadchádzajúcom roku plánuje útulok rozšíriť pracoviská, ktoré budú poskytovať pomoc ženám v hmotnej a sociálnej núdzi. Začali sa rokovania s kláštorom Kongregácie sestier Božského Vykupiteľa vo Vrícku.
Ženský útulok vo Vrícku je dôležitou súčasťou pomoci Dobrého Pastiera. Poskytuje útočisko a starostlivosť pre ženy, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii. Rehoľné sestry sa o ne starajú s láskou a oddanosťou, čím im pomáhajú nájsť cestu späť do dôstojného života.
Zariadenie Dobrý pastier im ponúka novú šancu, miestny farár Vladimír Maslák kladie dôraz aj na duchovnú terapiu. Pán farár, pomáhate ľuďom závislým od hazardu, alkoholu a iných návykových látok, ktorí zostali aj bez domova. Kedy vo vás dozrelo toto presvedčenie? Naša farnosť je zasvätená svätému Mikulášovi, napĺňame vlastne jeho posolstvo pomoci blížnemu. S priestormi nám pomohol biskup Rudolf Baláž, ja som prispel skúsenosťami z čias môjho pôsobenia v resocializačnom zariadení v Koši. Ľudia so závislosťou majú dosť vlastného trápenia, potrebujú niekoho, kto im pomôže niesť ťažký kríž. Najlepšie zapojením do bežného života, potrebujú zamestnanie aj domov.
Starajú sa o kláštor, je tu čo opravovať, a keď treba, dokážu pomôcť aj s rôznymi prácami či už v obci alebo jej blízkom okolí. Mali ste od prvého momentu jasno v tom, že v Kláštore pod Znievom vybudujete útulok pre ľudí bez domova? Nie, to vôbec. Prvá myšlienka totiž hovorila o otvorení resocializačného zariadenia, ale po komunikácii na Úrade Žilinského sme zriadili útulok pre ľudí bez domova, pretože resocializačné zariadenia v kraji sú. Začali sme teda útulkom.
Ľudí, ktorí sú u nás už rok a opäť si osvojili sociálne a pracovné návyky v takej miere, že sa dokážu zaradiť späť do života, odchádzajú do Domu na polceste. Tam sú už ľudia, ktorí chodia do práce. Vykonávajú rôzne práce, či v stolárstve, neografii alebo aj hospodárstve. Základom je, aby sa dokázali vrátiť do reálneho života. Tento rok sme zriadili aj zariadenie pre seniorov.
Matka Tereza raz povedala, že ľudia, ktorí potrebujú našu pomoc, nás zároveň aj obohacujú. Sú výsledky vašej práce merateľné? Dostane sa vám zadosťučinenia aspoň vo forme vďaky tých, ktorým zachraňujete životy? Faktom je, že spoločnosť sa na týchto ľudí pozerá často aj právom veľmi kriticky, ja by som ale za nich dal aj vlastný život. Pre mňa sú silnými osobnosťami.
Dennodenne sa presviedčam o tom, ako veľmi si vážia pomoc, ktorej sa im dostáva. V zariadení máme aktuálne 130 ľudí. Najväčší počet ľudí, ktorí k nám prichádzajú, je zo Žilinského kraja. Stáva sa, že prídu aj ľudia, ktorí žijú pár rokov na ulici a sú napríklad z východného Slovenska. Postaráme sa aj o nich. Človek, ktorý sem príde, nemá nič. Žiadne doklady, ani kartičku poistenca či zdravotnú kartu. Niektorí akoby už ani neexistovali. Ja však vidím za každým jedným človekom osud, o ktorý má zmysel bojovať.
Princípy a Pravidlá
Avšak zásada otca Vladimíra je: minulosť nechať za bránami zariadenia a žiť prítomnosť. V našom útulku nikdy neposudzujeme človeka podľa toho, aký bol alebo čo spravil, či prečo je tu. Na každého máme rovnaký meter. Je to človek, je to Boží tvor a potrebuje pomoc.
Prioritou v pracovnej činnosti je chov a starostlivosť o domáce zvieratá, vďaka ktorým si zariadenie pomáha najmä v oblasti zabezpečenia stravy pre klientov.
Pravidlá máme aj nemáme. Pomoc poskytneme všetkým. Ak by som ale mal byť konkrétny, tak žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Prácou na hospodárstve, pri dobytku a na pôde, dokážeme vypestovať zemiaky, vychovať dobytok na mäso. Tým vytvárame priestor, aby sme mohli pomáhať ďalším. Finančné sme totiž na tom tak, že na 45 ľudí nám poskytuje VUC dotáciu. Ale práve vďaka tomu, že máme hospodárstvo, dobytok a pôdu, o ktorú sa takto staráme, vieme pomôcť aj ďalším ľuďom.
Všetci, ktorí bývajú v našej veľkej rodine, musia pracovať. Od rána do štvrtej poobedia vlastne prebieha pracovná terapia.
Nakoľko ide o zariadenie, ktoré je založené na základoch učenia RÍMSKO-KATOLÍCKEJ CIRKVI, súčasťou každodenného života je účasť na svätej omši. Klienti majú možnosť každý deň konzultovať svoje problémy s kňazom, ktorý stojí na čele združenia.
Život v zariadení nie je len o práci a modlitbe ale v režime dňa je určený priestor pre výlety, duchovnú obnovu, hry, šport a zábavu.
Žiaden alkohol, to je u nás jedno z najdôležitejších pravidiel. To druhé hovorí o tom, že každý, kto k nám príde, musí pracovať. Muži sú zadelení počas terapie pri varení, pri praní, pri žehlení, upratovaní aj pri stavebných, tesárskych či klampiarskych prácach, pri práci v hospodárstve. Každý, kto je zdravý, pridáva ruku k dielu.
Muži aj ženy si podľa výšky svojich príjmov hradia svoj pobyt v zariadení. Zvyšná suma peňazí je im odkladaná na účet. Cieľom sociálnej práce je pomôcť klientovi mobilizovať jeho osobné sily a pomôcť mu tak prekonať náročnú životnú situáciu, v ktorej sa ocitol.
K tomu, aby dokázal prekonať svoje problémy potrebuje prácu a bývanie. Znakom neprispôsobivých klientov je strata pracovných návykov. Každodenný život v zariadení je spojený s plnením povinností a zverených úloh, medzi ktoré patria najmä: príprava stravy, udržiavanie hygieny v zariadení, starostlivosť o starších, chorých prípadne ťažko zdravotne postihnutých klientov.
Ku každodenným činnostiam patrí sprevádzanie klientov na príslušné úrady, napr. úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, pobočky sociálnej poisťovne.
Pán farár Vladimír Maslák je akoby jedným z nich. Nevyhýba sa žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe. Hovorí, že len vlastný príklad pritiahne ľudí k Ježišovi. Pán farár má veľmi dobré srdce, nevie odmietnuť nikoho, kto potrebuje pomoc a súhlasí s dohodnutými pravidlami.
Hospodárenie a sebestačnosť
Spôsob hospodárenia komunity je pre súčasného človeka neobvyklý, ale v ich situácii pochopiteľný. Nedostatok finančných a technických prostriedkov nahrádzajú vlastným umom, fyzickou silou i s pomocou konskej sily. Takto ušetria i benzín, či elektriku. Budujú si tu systém práce, vďaka ktorému sú takmer sebestační.
Majú svoju pekáreň, dielne na kov, drevo, výrobňu sviečok, šijacie stroje, ale aj pohrebné služby. Prenajímajú si rozpadnuté družstvá v blízkosti a kupujú to, čo je v ich finančných možnostiach. Chovajú všetok dobytok, z ktorého je úžitok. Momentálne majú 35 koní, 70 prasiat, 70 kôz, 350 oviec, 100 kráv a asi 300 sliepok... S prebytkami sa niekedy dokonca delia s detskými domovmi navôkol.
Pomáha aj systém financovania. Podľa svojich príjmov si určitou sumou hradia svoj pobyt v útulku. Zvyšné peniaze odvádzajú na svoj účet. Z neho potom splácajú dlhy, najčastejšie nezaplatené výživné na deti a iné pohľadávky. To potom buduje aj nové mosty s najbližšími, uzatvára farár Maslák.
Pomôže vám teda každé euro navyše. Je to tak? Vždy som rád, keď sa nájdu ľudia, ktorí prispejú na charitu a pomáhajú tak tým, ktorí sa ocitli na pokraji spoločnosti. Patrí im za to úprimné Bohu vďaka.

Pomoc a podpora
Otec Vladimír Maslák sa nevyhýba žiadnej práci, či už je to dojenie, či práca na stavbe, zásobovanie potravinami a samozrejme duchovná služba. Sociálne služby zabezpečujú sociální pracovníci, pracovní terapeuti, zdravotné sestry, ošetrovateľky, pomocní pracovníci. Veľkým prínosom sú dobrovoľníci zo Slovenska a zahraničia (Eurowaits), študenti, absolventi seminárov. Medzi pracovníkmi sú laici aj zasvätené osoby (sestry Božského Vykupiteľa a sestry Sv.
Dostať sa alebo aspoň nakuknúť do naozajstnej núdze človeka a vedieť mu pomôcť, je nenahraditeľný pocit.
Veľká vďaka za o. Vladka, kňaza, ktorý sa rozhodol a prijal toto pozvanie ako jeho kňazskú službu. Je to človek, ktorého ráno stretnete s chlapmi v maštali, pri ranných prácach, neskôr pri duchovnej službe, počas dňa pri vybavovaní úradných vecí za chlapov, ktorým treba pomôcť ( úrady práce, sociálne úrady, exekúcie, súdy ..... ), potom je to neustála práca pri zabezpečovaní technického chodu zariadenia a taktiež zásobovaní potravinami a podobne.
Je to nádherné Božie dielo, ktoré tu v Kláštore pod Znievom vzniklo. Je to len dôkaz toho, že kde je vôľa, tam je aj cesta. Ak človek využije všetky svoje dary, ktorému náš Pán dal a nebojí sa ísť ťažkou cestou, plný v dôvere v Boha, tak náš Pán pomôže.
Kláštor pod Znievom: Supervízia a pomoc v komunite. Počas letných prázdnin, 13. - 15. 7. 2012 sme navštívili komunitu Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom. Je to útulok pre ľudí bez domova a pre závislých, priamo v priestoroch bývého kláštora. S jeho aktuálne vyše sto obyvateľmi ho má duchovne i materiálne pod palcom pán farár Vladimír Maslák.
Domáce spoločenstvo sa snaží fungovať hlavne z práce vlastných rúk, teda je tu pridružená i malá farma s ošípanými, pár koníkmi, kozami a pod horou detašovaný plnohodnotný salaš. Klienti majú okrem zdravotného a sociálneho dohľadu príležitosť aj duchovnej starostlivosti a formácie, takže z ich pobytu môže byť dokonalý „wellness" na najvyššej úrovni.
Naša 11- členná prázdninová jednotka sa ako správna návšteva snažila nielen dať s domácimi do rozhovoru, podľa možností povzbudiť svojím záujmom, ale taktiež sme sa pritom zúčastňovali na domácich prácach. Dievčatá čistili mrkvu a zemiaky, chalani pomohli na stavbe alebo pripraviť mäso do klobás, pán kaplán s ošetrovateľkou sa zdravotne postarali o pacientov. V sobotu poobede a v nedeľu sme stihli ešte 2 túry na Hrad Zniev a neďaleký Kľak.