Dolné Obdokovce: História, Kostoly a Pamiatky

Dolné Obdokovce, obec ležiaca uprostred Žitavskej sprašovej pahorkatiny na hornom toku rieky Žitavy, sa pýši bohatou históriou a pozoruhodnými pamiatkami. Od románskeho kostola cez secesné mauzóleum až po pútnické miesto, obec ponúka pohľad do rôznych období a kultúrnych vplyvov.

Kostol sv. Jána Krstiteľa v Dolných Obdokovciach

História Obce

Najstarším dôkazom osídlenia územia obce Dolné Obdokovce je nález kamenného pluhu lengyelskej kultúry, ktorý pochádza už z mladšej doby kamennej (3900 - 2900 rokov pred n. l.). Z doby bronzovej sa našli zlomky keramík karpatskej mohylovej kultúry a füzesabonyskej kultúry. Zo staršej doby bronzovej si zaslúžia pozornosť nálezy čačianskej kultúry. Z doby rímskej sa zachovali zvyšky panónskej keramiky a početné sú aj nálezy zo stredoveku (9. - 16. storočia).

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1228 pri súdnom spore nitrianskeho biskupa Jakuba a svätobeňadického opáta Jóba z Hronského Beňadiku proti ostrihomskému prepoštovi Tomášovi pre vozokanské a bodocké zeme pred ostrihomskou kapitulou. O 20 rokov neskôr Zochulov syn Mikuláš za preukázané služby v bojoch proti Turkom získal susednú dedinu Kerňu. Tento majetok v roku 1287 odkúpil Folkus Ludanický (Čeľadický).

Obec sa vyvinula zo staršieho slovanského osídlenia, kde sa usadili staromaďarské kmene v čase záberu vlasti a s nimi aj iné kmene. Ich splynutím vznikli Polovci. Druhá zmienka o obci Dolné Obdokovce sa datuje do roku 1283 (Budak), keď jej neobývanú zem Belo IV. daroval Wytkovi. V roku 1287 pri ohraničovaní susedného pohranického majetku sa znovu objavuje názov obce Bodok. V roku 1335 pri výmene majetkov sa spomínajú už dva majetky s názvom Bodok.

Medzi rokmi 1468 až 1480 získalo tunajšie majetky Nitrianske biskupstvo. Relatívne pokojný život obce rušili turecké výboje. Bodok sa do područia Turkov dostal okolo roku 1576 a následne v roku 1586 Turci dedinu vydrancovali. Turci odvlielki do zajatia 17 ľudí. Ostatní sa skryli v podzemných jamách, „lochoch“. Po páde Nitry v roku 1663 Dolné Obdokovce patrili k Novozámockému ejáletu Osmanskej ríše.

Postupne však počet obytných domov a obyvateľov narastal. V roku 1828 bolo v obci 79 domov a 502 obyvateľov. Prvá a druhá svetová vojna zasiahla do života obyvateľov. Na pamiatku vojnových obetí stojí pred kostolom pamätník .

Historické názvy obce:

• 1850: Klein-Bodok, Obdokowce
• 1869 - 1880: Nitra-Bodok
• 1890 - 1900: Bodok
• 1910: Alsóbodok
• 1921 - 1930: Dolnie Obdokovce, Alsó-Bodok
• 1950: Dolné Obdokovce, Alsóbodok

Sakrálne Pamiatky

Rímskokatolícky Kostol Sv. Jána Krstiteľa

Dominantou obce je neprehliadnuteľný Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa ležiaci v časti "Nagy Bodok - Veľký Bodok". Za kostolom sa nachádza cintorín, v ktorom sa vypína vzácny Kamenný kríž z roku 1795. Dom smútku je situaovaný vedľa kostola.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstitela postavený v 12. storočí (okolo roku 1160) bol typickou románskou stavbou dedinského kostola s obdĺžnikovou loďou a polkruhovou apsidou. V roku 1968 odkryli jeho románske jadro (svätyňu, loď) a na západnej strane sa našiel aj pôvodný vchod. Najväčšie prestavby sa vykonávali okolo roku 1796, keď prestavali niekdajšiu loď na väčšiu, barokovú. K severnému priečeliu románskeho kostola bola pristavaná sakristia zaklenutá pruskou klenbou.

Hlavný oltár kostola pochádza z 18. storočia, ale oltárny obraz znázorňujúci sv. Jána Krstiteľa bol vytvorený ešte skôr. Jeho presné datovanie však doposiaľ nie je známe. V kostole sa nachádza aj baldachýn z konca 18. storočia. V roku 1866 kostol dostal nový organ, ktorý sa používa až dodnes (s občasnými opravami). V roku 1992 bol kostol predĺžený západným smerom. Bolo tak nutné pôvodnú drevenú vežu odstrániť. Postavila sa však nová, mohutnejšia kópia tejto drevenej veže. V roku 1993 bola rozšírená i sakristia.

V kostole sa nachádzajú bočné oltáre sv. Jozefa a Panny Márie pochádzajúce zo začiatku 20. storočia a majú ústredné sochy donátorov. Neskorobaroková kazateľnica z 2. polovice 18. storočia bola pri poslednej úprave odstránená. Vzácnym kusom zariadenia kostola je renesančný kalich zo 17. storočia. Kostol zdobí viacero sôch ako napríklad socha Srdca Panny Márie, Ježišovho Srdca, socha sv. Antona, sv. Terézie a dve sochy Sedembolestnej Panny Márie. Na stenách lode sa tiež nachádza 14 obrazov zastavení Krížovej cesty.

Zvony

Veľkú pozornosť si zaslúžia aj bodocké zvony. Prvý známy údaj o kostolných zvonoch pochádza z roku 1732, kedy vo vežičke kostola visel zvon vážiaci 30 funtov. Neskôr, v roku 1786 sa uvádza žalostný stav veže bez údajov o zvonoch. V kanonickej vizitácii z roku 1798 nachádzame údaje o novej drevenej veži. V nej visí aj zvon vážiaci 40 funtov, ktorý je v obci "od najstarších čias".

Súčasný inventár zvonov:

• Veľký zvon (výška: 49 cm, spodný priemer: 64 cm) s nápisom: "KERESZTÖLŐ SZENT JÁNOS KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Ján Krstiteľ oroduj za nás").
• Fuchsov zvon (výška: 38 cm, spodný priemer: 51 cm) s nápisom: "BODOKIENSIBVS. SVBUITIS. EPISCOPALIBVS. DONAVIT. F. X. F. E. N. P. 1800" ("Obdokovčanom, poddaným biskupstva, daroval František Xaver Fuchs nitriansky biskup v roku 1800").
• Zvon Umieračik (výška: 34 cm, spodný priemer: 35 cm) s nápisom: "SZENT ANTAL KÖNYÖRÖGJ ÉRETTÜNK" ("Sv. Anton oroduj za nás").
• Zvon pochádzajúci z osady Augustín (Ágostonhalma) z 19. storočia situovanej v katastrálnom území obce Dolné Obdokovce. Zvon obsahuje nápis: "NAGYSZOMBATBAN FISCHER V." ("V. Fischer v Trnave").

Najnovším zvonom, ktorý sa v našej obci nachádza je Esterházyho zvon nachádzajúci sa v Pútnickom stredisku Jánosa Esterházyho. Tento zvon dal vyrobiť zakladateľ tohto strediska Boldizsár Paulisz. Zvon ladený do akordu C-E-A je významným pre našu obec aj tým, že ho dňa 6. júna 2018 osobne vo Vatikáne vysvätil Svätý Otec František.

Pútnické Miesto Jánosa Esterházyho

Kalvária bola vybudovaná ako prvá časť Pútnického miesta grófa Jánosa Esterházyho v roku 2012 na Paulisz ranči v obci Dolné Obdokovce. Je to zároveň i príjazdová cesta ku Kaplnke Povýšenia Svätého Kríža, v ktorej po 60-tich rokoch od svojej smrti našiel večný odpočinok v roku 2017 samotný gróf János Esterházy, ktorý ako jediný z poslancov pri hlasovaní o ústavnom zákone o vysťahovaní židov (dňa 15. mája 1942) nehlasoval za prijatie zákona a počas svojej politickej kariéry bojoval za zachovanie dobrých vzťahov medzi Slovákmi a Maďarmi.

Odo dňa 16. septembra 2017, teda odo dňa slávnostnej svätej omše, kedy bola kaplnka vysvätená a boli v nej uložené pozostatky Jánosa Esterházyho za účasti krakovského biskupa Mons. Mareka Jedraszewskeho, ktorý svätú omšu celebrolval (koncelebrovali tiež vojenskí biskupi Mons. František Rábek a Mons. László Biró spolu s dvadsiatkou slovenských, maďarských, poľských a českých kňazov) do 01.11.2017 navštívilo toto miesto už vyše tisíc ľudí.

Súčasťou areálu je aj Múzeum Jánosa Esterházyho, v ktorom sa nachádzajú mnohé predmety, ktoré bezprostredne súvisa s jeho životom. Každodenne je toto miesto navštevované slovenskými, českými, poľskými, no predovšetkým maďarskými obyvateľmi.

V prípade záujmu o návštevu súkromného areálu, zvlášť, ak by ste radi navštívili aj interiér kaplnky (resp. hrobky aj múzea), ohláste svoj príchod, prosím, vo vlastnom záujme včas (min 24 hod. vopred).

Pútnické miesto Jánosa Esterházyho

Mauzóleum Stummerovcov v Horných Obdokovciach

Veď sa len pozrite na kostolík sv. Čím ďalej od pulzujúcich centier moderného života, tým sú secesné pamiatky zriedkavejšie. V Horných Obdokovciach však máme jednu mimoriadnu stavbu viedenskej proveniencie.

Keď teda v roku 1896 zomrela barónka Augusta Stummerová (+47), pozval jej trúchliaci manžel barón Alexander do Obdokoviec viedenského architekta Emila Bresslera, ktorý navrhol celkom netradičné mauzóleum v novom, secesnom štýle. Emil Bressler bol v tom čase úspešným architektom, ceneným vo Viedni aj v iných mestách monarchie.

Jeho výstavba trvala dva roky, do roku 1898. Vo vnútri sa nachádzal drevený oltár s krížom a kovovým korpusom Krista, po bokoch sa vo výklenkoch nachádzajú vyobrazenia Panny Márie a svätého Jozefa. Secesné mauzóleum Stummerovcov je architektonickým prvkom, ktorý opäť zaraďuje náš širší región na mapu moderného vývoja umenia.

Turizmus v Dolných Obdokovciach

Námestie M. R. Cestovný ruch v obci Dolné Obdokovce je veľmi rôznorodý. Obec nedisponuje žiadnym hradom ani kaštieľom, aquaparkom ani jaskyňou či horskými turistickými chodníkmi, no predsa sa na území našej dedinky nachádza mnoho stanovíšť, kvôli ktorým sa Vám oplatí navštíviť nás.

V oblasti kultúry je jedným z najvýznamnejších predstaviteľov obce náš folklór, ľudová slovesnosť a architektúra, zvyky či obyčaje. Tieto sú reprezentované miestnym Ženským speváckym súborom na mnohých obecných udalostiach (Oberačkové slávnosti, Stretnutie generácií a i.), ale aj v zahraničí (predovšetkým v Maďarsku). Kultúru našej obce tiež reprezentujú jedinečné bodocké kroje, v neposlednom rade i tradičné jedlá (napr. Bodocký gerháň, t.j. višňový koláč).

Každoročne sa v Dolných Obdokovciach stretáva mnoho návštevníkov z celého regiónu pri viacerých podujatiach. Niekoľkokrát sme privítali na našej pôde významný regionálny festival - Generációk találkozása (Stretnutie generácií), v rámci ktorého je okrem bohatého kultúrneho programu vždy pozvaný aj významný hudobný hosť (napr. v roku 2017 sa predstavila maďarská rocková skupina "REPUBLIC", ktorá prilákala mnoho fanúšikov zo širokého okolia i zo zahraničia). Ďalším z významných pravidelných podujatí konaných v našej obci sú Bodocké hody. Toto podujatie je regionálne veľmi známe a bohato navštevované.

Naša obec je súčasťou Zlatomoravského vinohradníckeho rajónu v rámci Nitrianskej vinohradníckej oblasti. Vinárstvo v Dolných Obdokovciach reprezentuje v súčasnsoti miestny Spolok priateľov vína Dolné Obdokovce založený v roku 2009. Od tohto roku sa pravidelne koná Bodocká koštovka v miestnom kultúrnom dome so stovkami vzoriek tých najlepších miestnych, regionálnych, subregionálnych i zahraničných vín.

Skutočnosť, že naša obec je koncová umožňuje miestnym obyvateľom i návštevníkom využiť možnosť turistiky po okolitých nespevnených a neudržiavaných komunikáciách v extraviláne (arch. chotári). Prechádzky, beh, bicyklovanie, aj to sú takmer každodenné aktivity v okolí našej obce odkiaľ sa vám neraz naskytne krásny panoramatický pohľad na našu obec a jej široké okolie. Azda najčastejšie využívanými trasami sú stará cesta smerom do susednej obce Pohranice, tzv. babindolská cesta (smer Babindol, Klasov), čiastočne spevnená cesta smerom do obce Čeľadice či príjazdová cesta do viníc, odkiaľ vedie zaujímavý chodník cez bývalú osadu Augustín (Ágostonhalom) do Veľkého Lapáša.

V obci Dolné Obdokovce tiež máme veľmi dobré podmienky a stále nevyužitý potenciál na agroturizmus, hipoturistiku či cykloturizmus.

tags: #dolne #obcokovce #kostol #fotky